Vrchol športového svinstva: Komunistický režim pripravil našich športovcov o kopu medailí
Olympijské kruhy Zdroj: SITA/AP/Aurelien Morissard 
LOS ANGELES - Od olympijských hier, ktoré hostilo na prelome júla a augusta 1984 americké Los Angeles, si sľubovalo mnoho československých športovcov medailové úspechy.
Pred 40 rokmi, 12. mája 1984, ale rozhodol československý olympijský výbor o tom, že bude nasledovať príklad Sovietskeho zväzu a nevyšle na XXIII. letné olympijské hry do Los Angeles svoju výpravu. Bojkot hier bol oficiálne vyhlásený kvôli údajným obavám o bezpečnosť športovcov alebo nerešpektovanie ich dôstojnosti.
Odveta za moskovské hry
Skutočným dôvodom, prečo športovci socialistických krajín do Los Angeles nešli, bola odveta za bojkot predchádzajúcich hier v Moskve, kam v roku 1980 na výzvu USA neprišlo cez 60 krajín, ktoré tak protestovali proti invázii Sovietskeho zväzu do Afganistanu v decembri 1979.
"Voči výpravám zo socialistických krajín je už dnes v Los Angeles vyvolávaná atmosféra podozrievania a nenávisti. S blížiacim sa termínom olympijských hier sa aktivizovali početné reakčné, emigrantské a ďalšie protisocialistické organizácie, ktoré otvorene štvú proti športovcom ZSSR a socialistických krajín...To všetko deje s účasťou a podporou amerických úradov," písalo sa napríklad vo vyhlásení.
"Za týchto okolností sa Československý olympijský výbor v záujme ochrany olympijských ideálov a bezpečnosti športovcov rozhodol nevyslať na hry XXIII. olympiády v Los Angeles československých športovcov," zaznelo vtedy.
15 socialistických krajín dalo košom
Celkom nevyslalo svojich športovcov do Los Angeles okrem Sovietskeho zväzu 15 socialistických krajín a ich spojencov. Športovci Rumunska a Juhoslávie sa bojkotu nezúčastnili a do Los Angeles odleteli. Rumunsko sa nakoniec stalo po USA druhou najúspešnejšou krajinou olympiády podľa počtu medailí.
Z československých športovcov znamenal bojkot OH v roku 1984 tvrdú ranu najmä pre atlétov, ktorí o rok skôr na majstrovstvách sveta v Helsinkách získali deväť medailí (štyri zlaté, tri strieborné a dve bronzové). V Los Angeles sa teda očakávalo opakovanie triumfu, a to nielen u svetových šampiónov Jarmily Kratochvílovej, Heleny Fibingerovej či Imricha Bugára.
Vrcholnú formu mali vtedy aj československí cyklisti, hádzanári, veslári, vzpierači či zápasníci. Československí športovci verili pred losangeleskou olympiádou v zisk až dvadsiatich medailí. A nakoniec žiadny z olympijských víťazov v Los Angeles nepredviedol lepší výkon ako Kratochvílová, Fibingerová či Bugár.
"Bola som dobre pripravená, veď rok predtým som na svetovom šampionáte získala tri medaily. Síce mám doma olympijské striebro z Moskvy, ale zlatá je zlatá a ja po nej túžila," spomínala neskôr na osudový rok svetová rekordérka Kratochvílová, ktorá už na ďalšie olympijské hry v Soule v roku 1988 nejazdila, rok predtým ukončila kariéru vo veku 36 rokov.
Žiadne táraniny, ale nárek
Niektorí z československých športovcov vtedy podľahli tlaku komunistických funkcionárov a bojkot verejne podporili. Napríklad jedna z horúcich kandidátok na zlato, guliarka Fibingerová, v televíznom prejave hovorila o svojej tvrdej príprave na OH v Los Angeles, ale nakoniec sa "plne postavila za stanovisko ČSOV", pretože vraj "v určitých kruhoch vznikla anomálna situácia, ktorá nezaručuje čistotu olympijskej myšlienky".
"Keď vytiahnete ten záznam, tam nie sú žiadne táraniny, to je nárek nad tým, že nejdeme na olympiádu. Jeden človek z ÚV KSČ povedal, že to je príliš sentimentálne, ale ja som stále rovnaká. Na tú dobu, čo sa mohlo a nemohlo, som to povedala celkom dobre. Nehovorila som o nejakých nebezpečenstvách, čo oni chceli,“ povedala napríklad v roku 2014 po ospravedlnení olympijského výboru.
Smelé plány Šilhavej či Pribilinca
Do osudného verdiktu ČSOV mohli spriadať smelé plány na olympijskú medailu aj diskárka Zdeňka Šilhavá, chodec Jozef Pribilinec či gymnastka Hana Říčná. Nakoniec sa športovci zo socialistických krajín museli uspokojiť s "trucpodujatím" Družba, ktorý sa konal v Moskve v auguste 1984.
"Bol to vrchol svinstva v športe. Žiadna náplasť, obyčajná ignorancia a výsmech reprezentantom," spomenul Pribilinec na súťaž socialistického bloku. A aj keď vraj boli za víťazstvo na Družbe rovnaké odmeny ako na olympiáde, športovcov to nezaujímalo. "V tom čase sa ešte pretekalo kvôli hymne a nie pre peniaze," dodal Pribiliniec.
Český olympijský výbor so športovcom, ktorí sa kvôli bojkotu krajín bývalého východného bloku nemohli zúčastniť olympijských hier v roku 1984 v Los Angeles, ospravedlnil oficiálne v máji 2014. "Férová hra je základné posolstvo olympijskej myšlienky. Musíme sa vedieť vyrovnať s tým, minulosti. Musíme nájsť odvahu nahlas povedať, čo bolo správne, čo bolo zlé, čo bol vyložený podraz,“ povedal vtedy predseda ČOV Jiří Kejval.
Veľký bojkot postretlo olympijské hnutie aj pred Moskvou a Los Angeles, 28 najmä afrických krajín neprišlo už na hry do Montrealu 1976 kvôli tomu, že Nový Zéland nebol potrestaný za účasť ragbistov vo vtedy rasistickej JAR.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
