Namotivovaný Ďurica je pripravený spečatiť postup: Slovensko vďaka nám žije futbalom!

Ján Ďurica Zdroj: TASR

BRATISLAVA - Po vyše päť mesiacov trvajúcich patáliách s ľavými slabinami sa stopér Ján Ďurica prednedávnom opäť zapojil do futbalového diania. Po vynechaní troch súbojov kvalifikácie EURO 2016 (Macedónsko, Španielsko a Ukrajina - pozn.) sa pred jej vyvrcholením proti Bielorusku a Luxembursku opäť ocitol v nominácii trénera slovenskej reprezentácie Jána Kozáka.

Tridsaťtriročný legionár momentálne druhého tímu ruskej ligy Lokomotivu Moskva sa po zdravotnej stránke cíti v poriadku a je pripravený pomôcť národnému tímu spečatiť historický postup na šampionát vo Francúzsku. Cesta naň vedie cez jedno víťazstvo v októbrovom dvojzápase. "Som rád, že zdravotný stav mi umožňuje byť opäť s chalanmi z reprezentácie. Všetci veríme, že v piatok spravíme posledný krok, ktorý nám zostáva urobiť. Spoliehame sa iba na seba a veríme, že už v piatok postúpime. S trénerom sa ešte budeme rozprávať, uvidíme, čo ukážu tréningy, ale idem do nich naplno. Cítim, že by som mohol hrať. Odhodlanie a motivácia je v mojom prípade obrovská. Dúfam, že keď nastúpim, podám dobrý výkon a mužstvu pomôžem," povedal Ďurica.

Postupový osud majú zverenci trénera Jána Kozáka vo vlastných rukách. Oslavy by si všetci radi vychutnali už v piatok pred žilinským publikom. "Pokúsime sa dať definitívnu bodku za doposiaľ úspešným vystúpením v kvalifikácii, v ktorej sme to dobrou hrou dotiahli tam, kde sa teraz nachádzame. Prilákali sme ľudí na tribúny, Slovensko vďaka nám žije futbalom. Jednoznačne chceme už v piatok spraviť posledný krok. Proti Bielorusku to bude len o nás," myslí si Ďurica. Od aprílového zranenia a následnej operácie slabín, ktorú podstúpil v Helsinkách, uplynulo veľa času.

"Ten bol pre mňa azda najväčším protivníkom. Ako futbalista som zvyknutý pravidelne hrávať a nie byť takú dlhú dobu zranený. Bolo to náročné na psychiku, päť mesiacov na maródke je skutočne dlhá doba. Najviac mi pomohla fyzioterapeutka Iveta Stanková, veľkú oporu som cítil aj v klube a najmä v rodine, ktorá celý čas stála pri mne," poďakoval sa Ďurica.