Reprezentačný lekár komunikuje s hráčmi ako s malými deťmi: Ušiačik, ako sa máš?

Reprezentačný lekár Ján Baťalík Zdroj: TASR

VICHY - Mužstvo slovenských futbalových reprezentantov pozná ako málokto. S Vladimírom Penerom a tímom ľudí sa aj na majstrovstvách Európy vo Francúzsku stará o ich zdravie. Lekár slovenskej reprezentácie Ján Baťalík.

Tréner Kozák povedal, že mnohí z jeho zverencov nie sú zvyknutí na takúto záťaž; že tie tri zápasy im odobrali veľmi veľa síl a po tom treťom boli celkom vyčerpaní.

"Boli, boli. Čo chlapci popisovali záťaž, mali sme samé 'desiatky'."

O čo viac sú v takomto stave náchylnejší na rôzne svalové zranenia? Navyše, ak hráči nevládzu, trénera to následne limituje aj pri striedaniach. Ako to vidíte vy?

"Prvý zápas nevyšiel tak, ako sme chceli. V oboch ďalších sme boli mentálne pod tlakom, že sme 'museli'. A to si neviete predstaviť, čo to je, keď 'musíte'. Centrálny nervový systém to riadi. Ja keď na vás natlačím a zaženiem vás do kúta, svaly na to reagujú, stiahnu sa. Keby nám merali výdaj energie, urobili sme väčší než mali tí druhí.

Niekto povie po zápase s Anglickom: 'veď len bránili'. Lenže my sme potrebovali jeden bod, zatiaľ čo oni mali prakticky istý postup. V ďalšom zápase nebude mať nikto nič isté a nikto nebude hrať tak, že 'máme to na háku, môžeme prehrať'. Predpokladám, že Nemci budú tiež veľmi opatrní a hrať pozorne v defenzíve, nebudú sa bezhlavo tlačiť do útoku a istiť to len 'akože'.

Ak by náš prvý zápas dopadol inak, možno by sme hrali uvoľnenejšie. Nie s takým veľkým energetickým deficitom, nie s takým veľkým výdajom, ale pohodovejšie. Otázka je, či by boli aj také výsledky, ako sme dosiahli, pretože stres a napätie zároveň stimuluje výkon. Takže nikdy nevieme, čo je vlastne dobré."

Je možné vyjadriť, aký veľký podiel zranení vzniká v hlave?

"Všetko je v hlave. Jednoznačne je všetko o hlave. Keď nastupujete proti mužstvu, nikdy neviete, aké majú oni vnútorné problémy, aké osobné problémy majú ich kľúčoví hráči. A keď niekomu oznámia nejaký osobný problém, zoberie mu to koncentráciu.

Môžem uviesť klasický príklad poklesu koncentrácie - zrušený prílet lietadla (s rodinnými príslušníkmi hráčov SR pred zápasom s Walesom, pozn.). Kto to nevidí - ja tých chlapcov poznám - okamžite majú iný problém a ten riešia. Niekto by mohol povedať: 'veď sú profesionáli'. Sú, ale problém potrebuje určitý čas, kým sa s tým centrálny nervový systém vyrovná. Samozrejme, keď šli do zápasu, už na problém nemysleli. Ten problém však jednoducho je a vy nikdy neviete, proti komu hráte, ani to, s čím sa oni boria. My sme sa borili s našimi vecami, vylízali sme sa z toho. Teraz nás čakajú iní súperi, ktorí môžu podať super výkon, ale aj nemusia, a vy neviete, čo je v pozadí. Ja stále hovorím, že niektoré veci neovplyvníme, a že cesty Pánove sú nevyspytateľné." (úsmev)

Všetko so všetkým súvisí.

"Absolútne."

Koľko hodín denne vo Francúzsku s hráčmi pracujete?

"Ja veľa. Veľa, lebo mnohokrát najviac prechodím. Najviac roboty chodím: medzi nimi, potom idem k jednému fyzioterapeutovi, potom k druhému, toho chytám za uši: 'ušiačik, ako sa máš?', tomu chytám nohu, rozprávam sa s nimi. Tým zabijeme najviac času. Robíme od rána, pretože ten išiel tam, ten k fyzioterapeutovi, ten k tomu, tomu som robil kyslíkovú vodu, toho sme dali do ľadu... a ja som pri tom stále, lebo chcem pri tom byť, aby som s nimi bol v kontakte."