Slovensko má úspešnú budúcnosť na dosah: 5 vecí, čo nám ukázala horká kvalifikácia

Neúspešná kvalifikácia mala aj pozitívne stránky. Za najväčšie môžeme určite považovať príchod mladých talentovaných hráčov zo sympatického tímu dvadsaťjednotky Pavla Hapala. Sokolíci zanechali výborný dojem už na šampionáte hráčov do 21 rokov v Poľsku. Perspektívni futbalisti ako Milan Škriniar, Stanislav Lobotka či Albert Rusnák výborne zvládli prechod do kádru trénera Jána Kozáka. Svoju kvalitu dokazujú nielen na reprezentačnej úrovni, ale aj vo svojich kluboch. Taký Škriniar je v talianskej Serii A po prestupe do Interu Miláno považovaný za jedného z najlepších obrancov v doterajšom priebehu ligy. Lobotkov herný prejav si všimli španielski fanúšikovia v La Lige, kde vzhľadom na svoje herné kvality môže v Celte Vigo len a len napredovať. Jeho úžasný prehľad v hre a výborná rozohrávka sa môžu v technickej španielskej súťaži ešte viac vybrúsiť k dokonalosti.Ondrej Duda dostáva stále viac herných príležitostí v Herthe Berlín a Albert Rusnák sa tiež statočne bije o svoje miesto v americkom klube Real Salt Lake. Pri jeho najlepšej forme je len otázkou času, kedy ho zlánari nejaký klub do Európy. V blízkej budúcnosti to budú práve títo hráči, ktorí postupom času nahradia stálice v reprezentačnom drese ako sú Ján Ďurica, Martin Škrtel či Juraj Kucka.
 

 

Ján Kozák v rámci našej skupiny ukázal v mnohých zápasoch výborný cit pre výber správnych taktík a zostáv. S veľkou presnosťou dokázal čítať a predvídať nebezpečenstvo zo strany súperov, ale predodvšetkým hráčom dokázal do hláv dostať skutočnosť, že vedia hrať vyrovnanú partiu s hocijakým súperom. Podrobná analýza súperov a následná poctivá príprava trénerského personálu okolo Jána Kozáka viditeľne posunula herný prejav nášho reprezentačného výberu. Slovensko v zápasoch nehralo žiadne druhé husle, nebolo nútené sa vždy prispôsobovať súperovi. Práve naopak, v mnohých pasážach hry dokázalo hrať svoju vlastnú hru. Dôkazom toho bol aj výborný výkon proti Slovinsku, ktoré v Trnave nemalo na body žiadny nárok (1:0). Húževnatý výkon predviedli Kozákovi chlapci aj vo Wembley proti domácemu Albionu, ktorý bol jasný favorit zápasu. Síce sa zápas skončil tesnou prehrou 1:2, ale sokoly zanechali naozaj príjemný dojem, keď domácich dokázali dostať do úzkych. V zápasoch, kedy sa očakávali tri body, hráči naplnili očakávania. Ďalšia pochvala na adresu Jána Kozáka určite smeruje za jeho prácu s mladými hráčmi, ktorých dokázal dokonale začleniť do tímu. Z niektorých smerov sa ozývala možno aj menšia kritika, ale Kozák sa jej nebál a futbalovej verejnosti dokázal, že hráči ako Škriniar a Lobotka patria do reprezentácie mužov. Kozák výborne kooperoval s Hapalom pri hernom vývoji spomínaných mladíkov, a to nemôžme zabudnúť na Dudu, Mazáňa, Chriena, či Mihálika. Týmto chlapcom bez pochýb patrí budúcnosť slovenského futbalu, len musia zostať pri zemi a tvrdo na sebe makať. Kozák vie pracovať s nádejnými mladými futbalistami a táto neúspešná kvalifikácia bola toho obrovským dôkazom.
 

 

32-ročný Adam Nemec, ktorý momentálne oblieka dres Dinama Bukurešť, sa v aktuálnej kvalifikácii ukázal ako strelecký hrdina tímu a splnil najdôležitejšiu úlohu, kvôli ktorej bol do národného tímu pozvaný. V 10 zápasoch strelil 5 gólov, pričom Slováci celkovo zaznamenali 17 presných zásahov. Viac mali v našej skupine na svojom konte len Angličania, ktorí strelili 18 gólov. Štatisticky tak naši reprezentanti dokázali vystreliť celkom pekné číslo, no v blízkej dobe sa stále budeme pasovať s problémom z posledných rokov. Slovensko hľadá svojho kanoniera, akými boli v minulosti Marek Mintál, Róbert Vittek, či Szilárd Németh. Nejaké mená z nižších reprezentačných kategórií by možno stáli za pripomenutie, ale vyslovene hotového ostrostrelca pripraveného naskočiť do národného tímu zatiaľ nemáme. Musíme len dúfať, že v dohľadnej dobe sa ukáže nejaký hráč v domácej alebo v zahraničnej súťaži, prípadne sa svojimi schopnosťami blysne niektorý z mladíkov. 
 

Dve prehry s Anglickom, jedna so Slovinskom a rovnako jedna so Škótskom nás stáli postupový sen. Tréner Kozák mal s prepočtom bodov nakoniec pravdu, keď po poslednom víťaznom zápase s Maltou (3:0) vyhlsáil, že práve jeden bod bude Slovensku chýbať na baráž. Ako povedal sám tréner, od zápasu so Škótskom po fantastickej domácej výhre 3:0 sa sokoly prezentovali svojou hrou, po ktorej nasledovala vynikajúca šnúra piatich víťazstiev. Mrzieť však určite môžu prehry, ktoré Slováci zaznamenali v posledných minutách hry ako proti Anglicku (doma 0:1), ale aj vonku (1:2), či pri predposlednom stretnutí v Glasgowe proti domácemu Škótsku (0:1). Niektoré nevýrazné momenty v ktorých chýbala hráčom väčšia sústredenosť alebo chladná hlava sa podpísali pod tieto nepriaznivé výsledky, ktoré nás v konečnom zúčtovaní stáli dôležité body. Výborným príkladom je aj nešťastné počínnie si Róberta Maka proti Škótom. V zápase obdržal dve žlté karty, čo znamenalo predčasný odchod do kabíny. Oslabil tým svojich spoluhráčov. Nemusíme teraz riešiť otázku, či Mak simulovať chcel alebo nechcel. Niektoré zaváhania nás stáli postupové ambície, ale aj taký je futbal. Je to kolektívny šport, v ktorom niekedy jeden hráč musí potiahnuť svojím výkonom druhého hráča, navzájom sa vyburcovať v lepší tímový výkon. To sa podarilo v niektorých momentoch Jánovi Ďuricovi, Petrovi Pekáríkovi či Marekovi Hamšíkovi. Nemožno nespomenúť aj fantastické brankárske duo v podobe Matúša Kozáčika a Martina Dúbravku. Práve títo skúsení futbalisti v mnohých pasážach kvalifikačných zápasoch dokázali svojimi skúsenosťami zaveliť k lepšiemu resp. zodpovednejšiemu prístupu. Alebo naopak jeden hráč svojou chybou, prípadne svojím zaváhaním, poškodí nechtiac celý tím. Pri pohľade na súčasný káder, ktorý v krátkej dobe určite prejde ďalšou generačnou obmenou, sa hlavne mladší hráči budú musieť chytiť svojej šance. A tým myslíme po každej stránke, nielen po hernej, ale aj po osobnostnej, pretože obliekať národný dres so sebou prináša veľkú zodpovednosť. 
 

 

Počas tejto neúspešnej kvalifikácie môžeme za ďalšiu pozitívnu vec považovať fakticky vysokú účasť slovenských fanúšikov na reprezentačných zápasoch. Väčšina stretnutí na Štadióne MŠK Žilina alebo na Štadióne Antona Malatinského bolo takmer úplne vypredaných. V tomto prípade treba skutočne vyzdvihnúť charakter náročného slovenského diváka, ktorý stál pri reprezentačnom tíme počas celej kvalifikácie. Tisícky fanúšikov cestovalo s tímom aj na vonkajšie zápasy, čím dokázali svoju veľkú podporu a priazeň zverencom Jána Kozáka. Výborným odkazom bol aj posledný zápas v Trnave proti Malte, v ktorom sa slovenskí futbalisti rozlúčili s divákmi pohľadným futbalom a víťazstvom 3:0. Fanúšikovia na štadióne pozvbudzovali tím do posledných minút. Vôbec im nevadil pohľad na tabuľku a ani fakt, že tím pravdepodobne už nebude mať istú baráž. Aj toto je jeden z dôkazov toho, že ak sa na Slovensku hrá dobrý futbal pre diváka, tak si fanúšikovia dokážu nájsť cestu na štadión. V tomto prípade môže výstavba nového Národného futbalového štadiónu v Bratislave len pomôcť celkovej infraštuktrúre, ktorá sa v poslednom období zlepšuje. Vidíme to aj na stánku v Dunajskej Strede, ktorý láka divákov v hojných počtoch. Nový štadión sa buduje v Prešove, veľké plány má aj Nitra, takže budúcnosť vyzerá optimisticky. Treba len dúfať, že kvalita bude postupne rásť aj na samotných slovenských futbalových trávnikoch, kde bez pochýb behajú aj veľké futbalové talenty. Samozrejme netreba zabudnúť na potrebné prostredie v ktorom sa vyvíjajú, a to nielen po športovej, ale aj po ekonomickej stránke, keďže práve financie sú častokrát veľkým problémom v jednotlivých slovenských tímoch. Pravda je, že slovenský fanúšik dokáže oceniť dobrý futbal, a to je skvelou motiváciou a znamením aj pre všetkých slovenských futbalistov.