Streda, 24. apríl 2024, meniny má Juraj, zajtra Marek.

Dukátová: Medailu som si nezaslúžila, OH sú iný svet

Jana Dukátová Zdroj: SITA

LONDÝN - Tretia medaila v kajaku žien z vodnoslalomárskych súťaží na olympijských hrách za sebou pre Slovensko v Londýne neprišla. V areáli Lee Valley White Water Centre v Broxbourne obsadila vo finále K1 žien Jana Dukátová šieste miesto a nenadviazala tak na triumfy Eleny Kaliskej z Atén 2004 a Pekingu 2008.

„Chcela som dnes získať medailu a potešiť seba i mojich fanúšikov. Bohužiaľ, nepodarilo sa,“ smutne skonštatovala po vyjdení z vody. „Šieste miesto beriem, nič iné mi tu už nedajú,“ s neskrývanou sebairóniou pokračovala Bratislavčanka. „Išla som tak, že medailu som si nezaslúžila. Boli to vyrovnanejšie preteky ako kedykoľvek predtým. Mne to nevyšlo, je mi to ľúto,“ neskrývala sklamanie z dosiahnutého výsledku.

Jej tréner Róbert Orokocký pozorne sledoval jazdu svojej zverenkyne. „Finálová jazda jej nesadla. Od štartu do cieľa zbierala desatinky. Ovplyvňuje to milión faktorov. Možno keby teraz opäť sadla do lode a išla to znovu, tak je to o štyri sekundy rýchlejšie. Vodný slalom je taký. Počítala sa však táto jazda, už to nevrátime,“ realisticky a bez emócií sa pozeral na finále skúsený odborník.

V posledných dvoch rokoch jeho zverenka zbierala jeden úspech za druhým. Na ME 2010 získala ako prvá pretekárka v histórii dokonca tri medaily, keď štartovala nielen v K1, ale vyskúšala si aj kanoe a úspešná bola aj hliadka, ktorej bola členkou. Vlani si na MS vypádlovala striebro. Od roku 2009 je na konci sezóny nepretržite najúspešnejšou kajakárkou vo Svetovom pohári. „Jana nemala takú dobrú sezónu, ako boli predchádzajúce. Napriek tomu si myslím, že pri svojej olympijskej premiére nesklamala. Bol na ňu vyvíjaný obrovský tlak, ustála to, postupovala od kvalifikácie cez semifinále, bola v hre o medaily,“ dodal Róbert Orokocký.

Finále bolo mimoriadne vyrovnané, všetky tri medailistky sa zmestili do jedinej sekundy. Dukátová na šiestom mieste zaostala aj s dodatočne pripočítanou dvojsekundovou penalizáciou za nedovolený dotyk na 7. bránke o 5,70 s. "Tak trochu ma prekvapili minimálne odstupy na prvých miestach, rozhodovali desatinky sekundy. Je to však všeobecný trend. Veľmi podobne sa to skončilo aj na majstrovstvách Európy či pretekoch Svetového pohára. Dalo sa čakať, že keď nebude veľmi zložitá trať, napriek tomu, že voda sama o sebe je tu dosť náročná, tak to budú rozhodovať tie najmenšie chyby,“ pokračovala majsterka sveta z roku 2006 zo šampionátu v Prahe-Troji. „Trať bola priamočiara, išla s vodou, chodilo sa zo strany na stranu a bolo treba medzi bránkami zaberať. Technickejší bol iba záver. Aj to malo za následok, že tie časy boli vyrovnanejšie, nemali sa veľmi kde urobiť rozdiely,“ vysvetľovala.

Keď prišla do cieľa, zasvietilo na tabuli jej meno na bronzovej priečke. Na štarte však ešte čakalo trio najlepších zo semifinále. „Prvé, čo mi v cieli napadlo, bolo, že to mám chvalabohu za sebou a že to nebolo také zlé. Počas jazdy som totiž vôbec nemala zlý pocit. Vedela som, že to nebolo celkom bezchybné, ale nevedela som, ako išli súperky. Keď som videla na tabuli, že som až tretia, vedela som, že medaila z toho určite nebude,“ opísala Jana Dukátová svoje prvé myšlienky po svojom prvom finále na olympiáde v kariére.

Účasť v britskej metropole si vybojovala v internej kvalifikácii s Elenou Kaliskou. Dvojnásobnú olympijskú víťazku zdolala na majstrovstvách Európy v nemeckom Augsburgu a potom aj na pretekoch Svetového pohára vo waleskom Cardiffe. „Interná kvalifikácia bola najlepšou školou na tieto preteky. Bol to tak psychicky náročný súboj, že sem som už došla poriadne zocelená. Samozrejme, že nervozita tam bola počas všetkých dní, ale mám pocit, že som sa s tým dokázala dobre vyrovnať, že som dokázala vyťažiť z tej skúsenosti, ktorú som absolvovala v súbojoch s Elenou,“ vrátila sa slovenská slalomárka k duelu o jedinú miestenku na OH pre Slovensko v tejto kategórii.

Kvalifikačné pravidlá vo vodnom slalome sú nekompromisné. Neumožňujú štart viacerým pretekárom z jednej krajiny v jednej kategórii. Jana Dukátová by rada zbytočne stresujúci boj v domácej nominácii už viac neopakovala.

"Nevieme, čo tu bude o štyri roky. Samozrejme, bola by som radšej, keby sme také súboje nemuseli zvádzať a ja by som sa mohla sústrediť iba na prípravu na olympiádu,“ priznala trojnásobná víťazka Svetového pohára a dodala: „Ja by som priala každému športovcovi, aby mohol raz na olympiáde štartovať. To, čo tu človek zažíva, je totiž úplne iný svet, na aký sme zvyknutí. Dedina, športoviská, atmosféra. Možno v iných športoch sa to nelíši od iných podujatí, ale u nás a určite aj v iných 'menších' športoch je to niečo jedinečné.“

Čo bude robiť v najbližšom čase, ešte nemá detailne premyslené. „Teším sa ale na psychický oddych. Príprava na tieto preteky bola veľakrát náročná nielen po fyzickej stránke. Určite na chvíľu vypnem,“ naznačila svoje plány.

Medailový sen sa jej teda v Londýne nepodarilo naplniť. Rozhodne to však nevzdáva. „Určite by som sa tešila z každej medaily. Veľmi, veľmi...,“ zdôraznila. „Teraz by som sa tu vznášala centimeter nad zemou. Najbližšia šanca však príde až o štyri roky, budem to chcieť skúsiť znovu,“ uzavrela Jana Dukátová.