Streda, 24. apríl 2024, meniny má Juraj, zajtra Marek.

Štefečeková nechcela lúzerský výsledok: Som ako Federer

Zuzana Štefečeková Zdroj: SITA

LONDÝN - Slovenská strelkyňa Zuzana Štefečeková (28) získala na OH v Londýne striebornú medailu v trape a obhájila tak svoju pozíciu spred štyroch rokov v Pekingu. Z víťazstva sa tešila Talianka Jessica Rossivová, ktorá výkonom 99 bodov utvorila nový svetový rekord.

Pre Slovensko je to na prebiehajúcej olympiáde už štvrtá medaila, po troch bronzoch (Barteková, Martikán, Hochschornerovci) pridala teraz členka Strediska štátnej športovej reprezentácie MV SR Bratislava zatiaľ ten najcennejší kov.

"Viem, že keď postúpim do finále, už je dobre. Pri tých troch chybách už zapracovala hlava, mám radosť, že som to rozdýchala. Boli tu moji najbližší, nechcela som ich sklamať. Nezložila som pred finále úplne zbrane v boji o zlato, no Rossiová išla svoje vlastné preteky. Mám obrovskú radosť. V rozstrele som si už trúfala, viac mi vyhovovalo aj ísť prvá zo všetkých. Z psychického hľadiska bolo dôležité, že som vo finále trafila posledný terč," reagovala po pretekoch Štefečeková.

Po kvalifikácii bola druhá. Za prvou Jessicou Rossiovou z Talianska zaostávala o dva terče. "Určite som to ešte nehádzala do žita, ale ona si dnes 'bežala' svoje vlastné preteky a my ostatné by sme ju nedobehli, ani keby bežala oproti. Vedela som, že mentálna kríza na ňu dnes nepríde,“ pokračovala už dvojnásobná strieborná olympijská medailistka.

"O zlate bolo rozhodnuté od začiatku. Jessica mala dnes výnimočný deň, prvé miesto bolo v nedohľadne. Dúfal som však, že by to mohlo byť striebro,“ potvrdil slová svojej zverenky aj tréner Branislav Slamka.

Vo finále u nej prišli po šiestich presných výstreloch tri ďalšie, ktoré minuli terč. "Trikrát po sebe som urobila tú istú technickú chybu - nedotiahla som terč. Všetky išli vľavo dole. Stane sa...,“ vysvetľovala svoje takmer osudové zaváhanie Nitrianka.

Psychicky slabšie povahy by sa v danej situácii asi zrútili, Zuzana Štefečeková však akoby práve toto potrebovala na to, aby sa opäť naštartovala. "Ja som taký typ ako Federer - zapnem sa až vtedy, keď prehrávam. Mňa práve to vie vyhecovať,“ smiala sa už so striebornou medailou na krku.

"U mňa to naozaj vo finále nie je nič výnimočné, mne to tam väčšinou nejde. Po druhom chybnom výstrele som si povedala: ´Klasika, už je to zase tu.´ Po treťom som na chvíľu zamrzla, ale predsa som to len rozbehala. Hovorila som si: ´Nemakala si preto, aby si tu teraz strelila vo finále jedenásť.´ Chvalabohu, rozdýchala som to,“ pokračovala v odľahčenom tóne.

Rozstrel, v ktorom tri pretekárky bojovali o dve medaily, bol dramatický, ale krátky. Prvú sériu zvládli všetky tri strelkyne, v druhom vypadla Alessandra Perilliová zo San Marína, v tretej netrafila terč Francúzka Delphine Reauová-Racinetová. Zuzana Štefečeková nezaváhala ani raz. "Škoda, že nemôžu byť štyri medaily, pretože by sme si ju zaslúžili aj všetky tri z rozstrelu,“ povzdychla si Slovenka.

"Rozstrel som už mala pod kontrolou. Najdôležitejší bol posledný finálový výstrel. Vedela som, že ak netrafím, zostanem bez medaily. Potom už bolo jasné, že nebudem horšia ako štvrtá. Keď som trafila prvý terč, potešilo ma to, potom to už išlo akosi samé, nesledovala som súperky, ako strieľajú, sústredila som sa sama na seba,“ pridala sa historicky najúspešnejšia slovenská strelkyňa.

"Musím sa priznať, že pri posledných finálových terčoch som cítila tlkot srdca v hlave i hrudi. Najťažší bol ale ten úplne posledný finálový výstrel," priznala Štefečeková.

"Dnes je to plné emócií, ale zajtra už to bude taká istá strieborná medaila, ako bola v Pekingu. Priznávam však, že psychicky som sa na ňu narobila oveľa viac,“ porovnávala Zuzana Štefečeková dve medaily s rovnakým leskom. "V Pekingu nikto nič odo mňa nečakal, takže tam som bola pokojná. Z tohto pohľadu bolo toto striebro oveľa náročnejšie vybojované. Niekde v pozadí sa mi stále rojili myšlienky na to, že tu mám svojich najbližších, tak som tiež nechcela streliť nejaký ´lúzerský´ výsledok.“

V Pekingu jej stačilo 89 terčov na striebro, v Londýne bolo 93 málo na bronz. "Strelnica je ľahká. Problémy sme však všetky mali s hlavou. Výsledky sa tu dajú strieľať vysoké, ale rozhodujúce je to, ako to kto zvládne,“ zareagovala aj na to, že víťazná Talianka Jessica Rossiová utvorila v súťaži nový svetový rekord výkonom 99 terčov (75+24).

Nezaskočili ju ani zmeny počasia počas súťaže. Vystriedalo sa azda všetko, čo počasie vie a môže pripraviť - od žiariaceho slnka až po prehánky intenzitou sa blížiace k lejaku. "Počasie ma vôbec nevykoľajilo. Všetko som čakala. V apríli na pretekoch Svetového pohára tu bolo ešte o desať stupňov chladnejšie. Počas tréningov sme s trénerom riešili viac svetelné otázky. V prípade zmeny podmienok mi radil zložiť pušku, žmurkať, aby si oči zvykli,“ prezradila Zuzana Štefečeková taktické rady svojho kormidelníka.

"Bála som sa iba toho, že to nezvládnem. Na tribúne som mala fanklub, ktorý mi prišiel fandiť. Mala som strach, že budem pred nimi odchádzať z poslednej položky s plačom. Nikdy predtým nestálo fyzicky za mnou toľko ľudí ako teraz,“ smiala sa Zuzana Štefečeková.

Všetkým urobila obrovskú radosť. Slzy dojatia neskrýval ani Branislav Slamka. "Po rozhodujúcom výstrele mi prebehli hlavou posledné štyri roky od Pekingu, najmä čo to stálo driny. Stálo to však za to, úspech prišiel. Šport je krásny a spravodlivý v tom, že koľko mu človek dá, toľko mu vráti,“ uzavrel kouč prvej slovenskej striebornej medailistky na Hrách XXX. olympiády v Londýne.