Gönci sa rozlúčil: Slzy nebudú, chcem vychovať olympionikov

Jozef GönciJozef Gönci Zdroj: SITA

LONDÝN - Dlhoročná kariéra Jozefa Gönciho (38) je na konci. Už dlhé roky je nekorunovaným kráľom slovenských strelcov v ére samostatnosti a zrejme ešte nejaký čas ním aj zostane. So streľbou síce úplne nekončí, ale na veľkých podujatiach už nebude súťažiť. Výstroj občas vytiahne na lokálnych slovenských pretekoch, kde sa rád stretne s kamarátmi.

K imaginárnemu titulu ho predurčuje množstvo najvyšších umiestnení na pretekoch Svetového pohára, titul majstra sveta a dve olympijské medaily. Jozef Gönci sa lúčil s medzinárodnou kariérou po dostrieľaní disciplíny, ktorá ho preslávila - "kráľovskou" disciplínou puškárov 3x40. Obsadil v nej výkonom 1157 bodov 31. miesto. V záverečnej polohe kľačmo mal v poslednej sérii nábeh na stovku, čo by bola štýlová rozlúčka s kariérou. Po ôsmich výstreloch bol stopercentný, potom však prišli dve deviatky. Na posledné výstrely kariéry sa dlhšie sústredil, kvalifikáciu končil ako jeden z posledných. Na OH 2012 zaznamenal aj 39. miesto v štandardnej malokalibrovke 60 a rovnako 31. miestom načal svoje účinkovanie vo vzduchovej puške.

Jozef Gönci

Ako sám niekoľkokrát zdôraznil, operácia oka mu pomohla riešiť jeho astigmatizmus iba krátko, v Londýne ho každý jeden výstrel "bolel".

"Chcel som sa rozlúčiť desiatkou v poslednom výstrele kariéry. Napokon sa mi to nepodarilo, čo ma mrzí. V závere som už bol so silami na konci. Poslednú sériu som mal nábeh na stovku, rozbehlo sa to dobre. Škoda, že to napokon nevyšlo. Dnes som mohol streliť aj 1160, chcelo by to však väčšiu pohodu. Som rád, že už mám kariéru za sebou. V jej závere som už cítil, že len ťahám za sebou veľký vagón. Bolo to nepríjemné. Človek cíti, že má natrénované dobré čísla, a potom prídu preteky, rozhodca povie štart a zrazu príde vnútorná nervozita. Čísla sú potom horšie. Slzy na konci po poslednom výstrele neboli a ani nebudú, sme silní chlapi. Od začiatku olympiády som rozmýšľal, aké to bude po poslednom výstrele. Je to zvláštne. Som rád, že som absolvoval športovú kariéru a získal jednu veľkú a nezaplatiteľnú skúsenosť," povedal po posledných veľkých pretekoch kariéry Jozef Gönci.

"Je mi ľúto umiestnení, ale som rád, že som sa s tým popasoval. Moja kariéra bola krásna, výborná, miestami neprekonateľná. Ráno som vstal a vedel som, že večer pôjdem na zlato. Boli aj momenty, ktoré neboli najkrajšie, ale toto celé je šport. Naučil ma trpezlivosti, rozvahe. Bojovať sám so sebou, v živote to funguje podobne. Streľba mi dala veľa kamarátov a asi aj príliš veľa trénerov," dovolil si siahnuť aj po vtipkovaní Gönci.

Jozef Gönci

Gönciho posledný deň kariéry sa začal o 6.40 h ráno budíčkom, po ktorom nasledovala tradičná hygiena. Poriadne si umyl najmä oči, aby nemal zastreté videnie. Na raňajky už tradične zjedol vitamínové tyčinky. O 7.25 h mu odchádzal z olympijskej dediny autobus na strelnicu a po ôsmej už vstupoval do haly, v ktorej mal absolvovať kvalifikáciu. Následovala príprava na súťaž a od 9.00 h už strieľal. O 12:24:26 h londýnskeho času poslal posledný výstrel, skontroloval terč a definitívne si vyzliekol streleckú bundu.

"Pred súťažou veľa nejedávam, aby mi počas nej nepracoval žalúdok. To nemám rád. Ráno bolo pokojné, nebol som vôbec nervózny. Chcel som si súťaž poriadne užiť. V ´kľačáku´ som odstrieľal viac ako jedny preteky. Neustále som musel preostrovať, potom to už veľmi bolí a dostanete sa do stavu, že zvažujete, či idete zabaliť, alebo pôjdete ďalej naplno. Na olympiáde však preteky nemôžete vzdať," vyjadril sa Gönci.

V juniorskej kategórii vicemajster sveta a dvojnásobný majster Európy si o pozornosť slovenskej verejnosti definitívne zapýtal v Atlante, kde v 22 rokoch získal vôbec prvú slovenskú medailu v histórii samostatnosti - bronz za 3. miesto v ĽM 60. V roku 1998 si vystrieľal titul majstra sveta v Barcelone. Jeho kariéra smerovala stále nahor a vrchol mal prísť na OH 2000 v Sydney. Niekoľkonásobne umocnená smola - chrípkové ochorenie ho však oslabilo a prakticky vyradilo z okruhu favoritov v disciplínach, v ktorých nastúpil.

Po zisku bronzu na OH 1996

"I keď som bol chorý, ukázalo sa postupom času, že pre slovenského športovca je 8. finálové miesto obrovským úspechom. Po týchto dvoch OH som si myslel, že zlato na OH ešte vyhrám. Prvé tri olympiády boli super, veľa bodovaných pozícií a veľa dobrého. Potom som sa posunul vekovo, priority sa zmenili. Od Pekingu bolo u mňa menšie trápenie v streľbe. Prepol som niekam inam," pozrel sa späť na prvú časť olympijských štartov Gönci a bolo vidieť, že ich od pokračovania oddelil hrubou čiarou: "Peking bolo jedno nešťastie, toto bolo na rozlúčku akceptovateľné, s tým, že umiestnenia dobré neboli."

V Atlante pridal aj 5. miesto v ĽM 3x40 a 28. vo vzduchovej puške 60. O štyri roky neskôr v Sydney bol v ĽM 3x40 vo finále ôsmy a vo vzduchovej puške 60 jedenásty. V Aténach 2004 vo vzduchovke získal druhý bronz, medaila mu tesne ušla v ĽM 60 (4. miesto) a v poslednom štarte v ĽM 3x40 zasa finále (9. priečka). V Pekingu bol 16. v ĽM 60 a 37. v ĽM 3x40.

Šťastný po zisku bronzu na OH 2004

Jozef Gönci

V hodnotovom rebríčku vraj postupom času získala čoraz viac zlatá medaila na MS. Tým, že svetová strešná organizácia ISSF, usporadúva MS každé 4 roky, šampionát sa dostáva vo vzácnosti na roveň OH:  "Asi titul majstra sveta je najviac. Vždy som rozprával, že najvyššie je olympijská medaila, ale teraz už nie som si istý, bronzových medailistov z OH je veľmi veľa. Jednoznačne sa to však povedať nedá."

Jeho najemotívnejší moment sa však predsa viaže s piatimi kruhmi. "V Aténach, keď som potreboval dať posledným výstrelom desinu, aby som si zachránil bronz pred Kórejčanom. Mal náskok 6 desatín, a hecoval som sa, že to musí byť najlepší výstrel, aký som kedy mal a dal som 10,4 on to pokazil a po výstrele sme boli všetci šťastní."

Najlepší svetový strelec rokov 1998 a 1999 a víťaz ankety o najúspešnejšieho športovca Slovenska 1999 nazbieral počas kariéry 85 medailí z vrcholných súťaží. 

Najlepší strelec sveta v roku 1999

Jozef Gönci

V Londýne priznal, že tri disciplíny už boli preňho priveľa. "Žiadna disciplína nebola tento rok špičková, nemohol som v nich konkurovať najlepším a atakovať finálovú osmičku. Išiel som do Londýna ako najlepší Slovák a reprezentoval som všetkých puškárov u nás doma. Preto som si povedal, že to odstrieľam aj za nich a čo najlepšie. Čakal som však od seba viac," doplnil Gönci.

Na návrat nemyslí, téma kariéry je už uzavretá. "Skončil som ako športový strelec a neviem si predstaviť ďalší návrat do reprezentácie. Na slovenských pretekoch sa ešte ukážem. Ale už žiadnych 8-10 hodín na strelnici denne. Robil som to 20 rokov a stačilo, v tomto mám úplne jasno."

Gönci mal však jeden nenaplnený cieľ. Nikdy sa mu nepodarilo získať zlatú olympijskú medailu. Tak si za cieľ postavil vychovávanie nových olympionikov, možno aj zlatých. Svoju ďalšiu budúcnosť si necháva zatiaľ pre seba, ale už teraz sleduje prípravu niektorých strelcov a snaží sa im pomáhať.  

"Chodím po Slovensku a všímam si, že sú veľké nedostatky na trénerských pozíciách. Ja som sa s Vlasťom Veselkom dohodol tiež individuálne, mimo štátnych peňazí. Ale teraz je čas, aby mali puškári dobrého trénera a myslím si, že túto úlohu zvládnem. A vychovám minimálne olympijských účastníkov," dodal odhodlane dlhoročný reprezentant Slovenska. 

V úlohe vlajkonosiča na otváracom ceremoniály OH 2012

Slovensk

  • Autor: © Zoznam/
  • FOTO: SITA
  • Zdroj: SITA, TASR

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy