Piatok, 19. apríl 2024, meniny má Jela, zajtra Marcel.

VIDEO Tatar svoj dres z MS neopral: Život hokejistu ma baví

Tomáš Tatar Zdroj: foto.mows.sk

BRATISLAVA - Slovenský hokej by potreboval čo najviac talentovaných mladíkov, ktorí by nahradili pomaly končiacu generáciu hokejovo vychovanú ešte v Československu. Prvé pozitívne náznaky sa objavili na majstrovstvách sveta vo Fínsku a Švédsku, kde práve mladší hráči hrali dôležitú úlohu na ceste za striebrom. Jedným z nich bol dubnický rodák Tomáš Tatar (21), ktorý si pripísal už druhý štart na svetovom šampionáte.

Hokejistu, ktorý je súčasťou organizácie Detroitu Red Wings v NHL, sme vyspovedali na najrôznejšie témy. Vrátili sme sa k dozvukom MS, prebrali sme jeho plány a ambície v NHL, možnosť pôsobenia v KHL, ale reč s tradične usmiatym mladíkom sa zvrtla aj na mimohokejové témy.

Tomáš Tatar obľubuje steaky a zázvorový tonic, výborne sa zabaví pri sledovaní seriálu How I Met Your Mother (Ako som spoznal vašu mamu) či dobrom filme, najlepšie s hercami Neilom Patrickom Harrisom či Jennifer Aniston. Počúva house a najmä Tiësta či Armina van Buurena, ale neodmietne takmer žiadny hudobný žáner. Na Slovensku nemá obľúbený hokejový klub, v USA je to logicky Detroit. Je fanúšikom Bayernu Mníchov, aj keď na zápase ešte nebol, ale má to v pláne. Vedel by si predstaviť dovolenku, ale aj život na Miami.

- Kedy nastal po fantastickom závere sezóny čas na poriadnu dovolenku?

"Pár týždňov po majstrovstvách sveta sa naozaj ani nedalo ísť nikde. S tým úspechom boli spojené rôzne povinnosti. Dostávali sme pozvania na akcie, k tomu sa pridali súkromné oslavy. Bolo toho naozaj veľa. Oslavovalo sa stále vo veľkom. Až neskôr som si našiel čas a s priateľkou sme sa vybrali do Turecka. Stretol som sa tam úplnou náhodou s Milanom Bartovičom a viem, že v tom termíne tam bol aj Ivan Baranka, ale už v inej oblasti. S ním som bol skoro každý deň v Dubnici, tak už sme sa tam ani veľmi nehľadali."

- Aké sú dozvuky MS? Ľudia si ešte stále pýtajú podpisy a spoločné fotografie alebo to už opadlo?

"Ono je to ešte stále také. Asi to bol fakt boom. Tá eufória na Slovensku pretrváva, ľudia sú radi za taký úspech. Mám z toho radosť, že s tým tak žijú. Bolo by super, keby také úspechy dosiahli aj iné športy, aby som aj ja mohol fandiť. Ono je to iné, keď hráte a fandíte. Bolo a je to stále príjemné."

- Kde máte medailu, má nejaké čestné miesto?

"Mám ju doma, hodenú v skrini. Doteraz som ju nosil všade, ale už mi to prišlo také otravné. Tak som ju tam hodil, nech si trochu odpočinie. Plánujem si spraviť takú vitrínku, kde dám medailu, dres a pamätnú fotografiu s podpismi."

- Spomínate dres, ten si počas osláv "užil" svoje. V akom je stave, vyprali ste ho?

"Nemohol som ho oprať. Dal som si ho podpisovať od spoluhráčov a to by sa potom zmylo. Ale dosť smrdí, keďže ja som fakt dostal veľa šampanského a iných nápojov. "

Libor Hudáček a Tomáš Tatar po návrate z MS na námestí v Bratislave

- Leto bolo spojené predovšetkým s OH v Londýne, bol čas a chuť sledovať športový sviatok?

"Sledoval som iba to, čo ma baví. Je tam veľa takých disciplín, o ktoré nemám záujem. Mne to príde taký šport-nešport, ale nechcem na nič kydať. Osobne som najviac sledoval atletiku, samozrejme aj stovku a dvojstovku a fandil som Usainovi Boltovi. Aj ma to lákalo ísť sa pozrieť, ale mal som strašne veľa povinností. S niektorými som ani nerátal, že budú, ale to striebro z MS stále doznievalo."

- Prejdime k hokeju, mali ste v detstve nejaké vzory, prípadne ich máte aj teraz?

"Steve Yzerman a Pavel Bure. V súčasnosti už nikto, chcem byť sám sebou. S Yzermanom som vlastne kamarát, o čom som ani nesníval. Keď som ja prišiel do Detroitu, on bol asistent generálneho manažéra. Spriatelili sme sa, aj keď teraz už nie sme veľmi často v kontakte. Ale poznáme sa a keby sa stretneme, máme si čo povedať."

- Kedy ste začali s prípravou na novú sezónu, kde trénujete?

"S tréningom som začal okolo 20. júna. Pod dohľadom kondičného trénera Romana Švantnera sme trénovali v skupinke s Rišom Pánikom, Andrejom Sekerom, Tomášom Surovým, Máriom Bližňákom v Banskej Bystrici."

- Ako vyzerá bežný deň mladého slovenského hokejistu v USA?

"Ráno sa zobudím, dám si nejaké raňajky. Máme pomerne neskoro tréningy, takže na štadión idem až na 9:30. Od 10:30 začneme trénovať asi do dvanástej, potom máme ešte individuálnu posilňovňu. Po tréningu si dám nejaký obedík, chodím do kina, s chalanmi zájdem na kávu, taká pohoda. V deň zápasu si idem po tréningu pospať a večer ideme na to. Baví ma to, je to taký život, na ktorý som si zvykol. Robím to, čo ma baví. Keď to spravím, mám voľno. Veľa chalanov hrá online playstation alebo Xbox, tak sa aj takto zabávame."

- Takže Libor Hudáček si to nevymyslel, že proti hviezdam hrával do MS iba na konzolách?

"Ono nás to baví. Je to sranda, keď hráte hru, v ktorej ste aj priamo zainteresovaný. Keď sa niektorí hráči nemajú medzi sebou radi, tak si naschvál dáme taký klub, kde pôsobia a robíme im zle, s tým hráčom chceme dať gól a podobne. Sú to také podpichovačky, ktoré si užívame. Ja som v tej hre v Detroite ten, ktorý je prvý v poradí, keď sa niekto zraní."

- Páči sa Vám v Detroite?

"Nepáči, to mesto nie je pekné. Ale je tam dobrý hokej a kvôli tomu to musím obetovať. Oni si ma vybrali, je to osud a ja to momentálne nemôžem ovplyvniť."

- Akú destináciu na život v USA by ste si zvolili, ak by nešlo o hokej?

"Jednoznačne New York alebo Florida."

- Ako je to so stravovaním v USA, čo uprednostňujete? Viete variť?

"Zo začiatku som mal problémy, dal som sa na fast foody a dosť som pribral. Nebolo to príjemné, mal som takú "bravčovú hlavu". Potom som si povedal, že takto to už ďalej nemôže ísť. Doma si však nevyváram, lebo to ani neviem. Zvládnem akurát raňajky. Varí mi priateľka, ak je tam so mnou. Inak zájdem na obed a večeru do reštaurácie."

- Tanečné kreácie vám počas osláv išli výborne. Ak by prišla pozvánka do nejakej tanečnej šou?

"Rozmýšľal by som, nehovorím nie. Je to však iba hypotetická otázka. Prvoradý je hokej, takže na toto mám čas. Ja mám rád, keď je zábava a niečo sa deje. Dostal som už nejaké základy od Ivany Surovcovej a myslím, že som sa neukázal v zlom svetle."

- Veľa športovcov v minulosti nafotilo umelecké akty pre charitu. Zo Slovákov napríklad Zdeno Chára či Daniela Hantuchová. Dali by ste sa nahovoriť?

"Išlo by o to, aká by to bola ponuka. Ale som za takéto veci. Ľudia sa chcú dostať bližšie k hráčom a žiadajú si takéto veci. Keby taká možnosť bola, tak je to pre mňa dobrá reklama. Ak by súhlasila priateľka, išiel by som do toho. Prípadne s nejakou ďalšou športovkyňou, ideálne tenistkou."

- Na mladého človeka máte slušný zárobok, aj keď v NHL sa dá ísť ešte oveľa vyššie. Ako si užívate peniaze?

"Je to tak, ale neutrácam všetko. Nechcem však ani šetriť a kúpim si to, čo potrebujem. Nekupujem si len tie najdrahšie veci. Dúfam, že v budúcnosti sa dočkám aj toho NHL-platu a s tým začnem pracovať inak, napríklad ako biznismen. Keď mám chuť si kúpiť auto, tak si ho kúpim alebo ho zase predám a kúpim si iné. Zatiaľ nemám ani nejaké stále bývanie, lebo ešte neviem, kde chcem bývať. S tým čakám až na ten veľký kontrakt a tam by som už prípadne investoval do nejakej nehnuteľnosti."

- Čo ste si kúpili za prvý veľký hokejový plat?

"Auto. Investoval som do športového Infiniti G35."

- Ako vlastne funguje v zámorí systém výplat? Dostávate peniaze týždenne, mesačne?

"Veľmi veľa spraví tzv. podpisový bonus. Ten je niekedy 3x vyšší ako ten základný plat na farme. Inak dostanem každé dva týždne šek. Tam neexistuje niečo také, aby výplata meškala."

Tomáš Tatar o mládežníckom hokeji

- NHL hrozí štrajk. Vedenie rokuje s hráčskou asociáciou, dohodnú sa včas a začne nový ročník podľa plánu?

"Myslím si, že nie. Trošku ma to desí. Už som chcel ísť na farmu s tým, že budem prvý, ktorý pôjde do Detroitu, keď sa niečo stane. Prípadne, ak by mi vyšiel aj kemp, možno by som hneď zostal v prvom tíme. Neláka ma íst do Ameriky, keď by som mal hrať iba na farme."

- Aké sú teda vaše možnosti?

"To je otázne. Mám dvojcestný kontrakt, takže v podstate musím ísť na farmu. Je to veľká otázka týchto dní, čo vlastne spraviť. Reálna je teda aj KHL, kým by nezačala NHL. Je však otázne, či by ma pustili. Ani neviem, kedy a či vôbec odídem do USA."

- KHL je pre slovenských hokejistov aj fanúšikov čoraz atraktívnejšia. Láka aj vás?

"Určite by som chcel zostať v Európe, ak by to bolo možné a NHL nezačne podľa plánu. Robíme s agentom všetko tak, aby som do Ameriky odišiel až keď sa obe strany dohodnú a bude sa hrať. Ak by som nemusel ísť zatiaľ na farmu, tak by som skúsil KHL, ostatné európske ligy ma nelákajú."

- Ako by ste reagovali, keby sa sezóna v NHL nezačala a prišla by ponuka zo Slovana Bratislava?

"Podľa mňa v klube nad tým neuvažujú a asi ani nemôžu. Mňa totiž draftoval Petrohrad a v prvom rade by sa to muselo riešiť cez nich. Ak by nemali záujem, bolo by na nich, či by som išiel na nejaké hosťovanie do iného klubu. Dosť však pochybujem, že v Petrohrade ešte majú nejaký priestor. Trénera Říhu poznám, ale pochybujem, že práva ja by som mohol byť tým hráčom, o ktorého by mal záujem. Ak bude lockout, tak si skôr vyberie napríklad Mariána Hossu a podobné hviezdy, nie mladého hráča."

- Ak by však predsa len Slovan prejavil záujem a dohodol by sa s Petrohradom, prijali by ste účinkovanie v Bratislave?

"Určite by som išiel. Bolo by to pre mňa aj jedno z najlepších pôsobísk. Bol by som doma, nič by mi nechýbalo. Rád by som hral KHL na Slovensku a doma je doma. Hráme to pre slovenských fanúšikov. Neviem si ani predstaviť, ako by to ľudia brali, keby sa nám darilo proti tým ruským gigantom. Slovanu určite fandím, aby bol úspešný."

- Odohrali ste niekoľko zápasov v slovenskej extralige za Zvolen. Je šanca to zopakovať aspoň na pár stretnutí?

"Nad Zvolenom som veľmi neuvažoval, situácia v slovenskej lige vôbec nie je dobrá, to všetci vieme. Sú problémy s peniazmi, mám veľa kamarátov, ktorým slovenské kluby dlžia peniaze. Tie služby tiež nie sú ideálne. Samozrejme by som ešte niekedy chcel hrať na Slovensku, ale Zvolen to teraz nebude."

- Vráťme sa späť do NHL, aký bude Detroit bez dlhoročnej ikony Nicklasa Lidströma?

"Určite za neho nemajú náhradu. To bude citeľná strata. Stále sa snažia niekoho nájsť a možno aj ja budem súčasťou nejakej výmeny. Je to biznis a oni toho obrancu potrebujú. Pokojne sa môže stať, že mňa alebo nejakého iného cenného mladého hráča vymenia. Osobne by som asi neprotestoval. Mne by to pomohlo k tomu, aby som nastúpil v základnej zostave. Verím, že by som sa konečne naplno presadil v NHL. Nevadil by mi presun do žiadneho klubu. Veľmi si nemôžem vyberať, som mladý. Bral by som akúkoľvek príležitosť."

- Aká je vaša spotreba hokejok za sezónu?

"Ťažko povedať. Keď sa darí, tak sa snažím, aby som ich nelámal. Ak sa mi však nedarí, tak ich trieskam o ľad a vymením ich viac. Možno 20-30 ich použijem."

- Čo vás najviac poteší v novej sezóne?

"Asi to, keď sa bude dariť tímu a ja dostanem čo najviac šancí v prvom mužstve. Myslím, že štrajk nebude trvať celú sezónu, takže moje ciele budú jasné. Nebudem však sklamaný, keby to opäť nevyšlo. Zlomový bude až ďalší rok, kedy už podľa zmluvy mám zostať v Detroite. Teraz to ešte nejak prežijem, potom už si budem jednoznačne veriť na NHL."