Tvorca zlatej éry Ján Filc oslavuje 60 rokov: Nemôžeme žiť z minulých úspechov

Ján Filc počas olympijského turnaja vo VancouveriJán Filc počas olympijského turnaja vo Vancouveri Zdroj: SITA

BRATISLAVA - Najúspešnejší slovenský hokejový tréner novej éry oslávuje jubileum. Ján Filc sa 19. februára dožíva 60 rokov. Rodák z Bratislavy sa výraznou mierou zaslúžil o najväčšie triumfy v samostatnej ére slovenského hokeja.

Ovenčený trénerským bronzom z historických MSJ vo Winnipegu doviedol na majstrovstvách sveta v Petrohrade 2000 ako hlavný kormidelník svoj výber k prvej medailovej radosti na najvyššej úrovni a striebro vyvolalo celonárodnú eufóriu. O dva roky neskôr dosiahol vrchol a predstavenie "zlatých chlapcov" z Göteborgu sa nezmazateľne zapísalo do pamätí slovenských hokejových fanúšikov.

Ján Filc na majstrovstvách sveta 2002

“Petrohradské striebro je trochu v tieni zlata z Göteborgu, ale práve od týchto momentov začala naša práca smerovať k úspešnému vrcholu. Nebyť Petrohradu, nebol by tu asi ani zlatý Göteborg,“ povedal v jednom z rozhovorov Ján Filc a dodal: “Veľmi rád však spomínam aj na dvadsiatku. Vnútorné pocity, ktoré som vtedy prežíval, sa dajú porovnať aj s pôsobením pri mládežníckom hokeji v Nitre alebo bratislavskej Danubii.“

Najsmutnejšie obdobie v trénerskej kariére Jána Filca bolo počas zimných olympijských hier v Salt Lake City 2002. Po úspešnej olympiáde v Lillehammeri sa čakal úspech v Nagane 1998, ktorý neprišiel. Všetko sa malo napraviť v Salt Lake City, kam sa chystali najlepší slovenskí hokejisti.

“Je mi smutno, keď si spomínam na toto obdobie. Mali sme cieľ, ktorý sme nedosiahli. Ukazuje sa však, že príčiny neúspechu siahali do viacerých oblastí. O to viac som však potom prežíval úspech, ktorý bol položený na základoch práce pre dobrý výsledok na olympijskom turnaji. Po ZOH sme dostali dôveru pokračovať v začatej práci. Úspech z Göteborgu svedčí o tom, že sme pracovali systémovo. Olympiáda ma naučila prijať aj zlý výsledok. S neúspechom treba počítať,“ dodal Ján Filc.

Vo svojom druhom funkčnom období už nenapodobnil úspechy na svetových šampionátoch, ale na zimných olympijských hrách vo Vancouveri 2010 jeho zverencom len tesne unikli medaily. Po olympiáde prišlo nečakané rozhodnutie a Filc národný tím druhýkrát opustil. Pripravil sa tak o možnosť viesť mužstvo pred domácim publikom na svetovom šampionáte v Bratislave a Košiciach.

"Ako sa mám? Nie je to ideálne, ale dá sa to zniesť. Zdravie ako-tak slúži, ale intenzita života je už v mojom veku pochopiteľne nižšia," povedal jubilant Filc, ktorý sa po skončení pôsobenia na trénerskej pozícii a v štruktúrach hokejového zväzu venuje najmä súkromným aktivitám - spolu s Rudolfom Jurčenkom Škole hokejového brankára a z pozície spoluzakladateľa a riaditeľa aj Súkromnej strednej odbornej škole pre športovcov v Piešťanoch.

Ján Filc počas nezabudnuteľných osláv v roku 2002

Práve povinnosti zamestnávateľa ho momentálne zamestnávajú najviac: "Súvisí to najmä so zmenami v legislatíve, zmenami v odvodoch, takže tomu sa teraz venujem najviac, rovnako ako hľadaniu ďalších zdrojov financovania našich projektov. A samozrejme, rozbehli sme aktivitu aj na zlepšenie podmienok hokeja v bratislavskom Ružinove, kde sa snažíme s mestskou časťou nájsť vhodné riešenie."

Potešenie hľadá populárny kouč aj v maličkostiach: "Najväčšiu radosť mi dnes pochopiteľne robia vnúčatá, hoci žijú na opačnej strane sveta vo Vancouveri. Ale tešia ma aj každodenné veci, napríklad akýkoľvek úspech slovenských športovcov je pre mňa vždy povzbudením, aj keď ich nie je až tak veľa. Ale pravdupovediac toho optimizmu pri pohľade na stav spoločnosti nielen u nás, ale celkovo vo svete nie je až tak veľa."

"Želám si hlavne, aby slúžilo a držalo zdravie, aby môj život bol kvalitný a mohol som si ho aktívne užívať čo najdlhšie. Okrem toho by ma potešilo, keby fungovali vzťahy v mojej rodine tak ako doteraz, aby sme si vždy k sebe našli cestu a spoločne sa tešili zo života," dodal niekdajší hokejista, hokejový tréner a funkcionár, vysokoškolský pedagóg a podnikateľ.

Filc kandidoval na post prezidenta Slovenského olympijského výboru. Vo voľbách neuspel v súboji s Františkom Chmelárom, keď mu podporu vyjadrilo 21 zo 77 účastníkov valného zhromaždenia.

"V slovenskom športe chýba poriadok. Obdivujem kolegov v hnutí, ktorí to dokázali udržať na úrovni počas rokov, no od určitého bodu už tento systém nie je garanciou relatívnych úspechov. Stanovenie jasných pravidiel hry je v súčasnosti nevyhnutné. Je to výzva môcť byť iniciátorom určitých krokov, aby sa zlepšilo postavenie športu. Nemôžeme žiť z minulých úspechov," predniesol vo svojom predvolebnom prejave Filc, ktorý svoje nezvolenie neoznačil za sklamanie a na margo prípadnej ďalšej kandidatúry na post šéfa SOV povedal: "To je veľmi, veľmi ďaleko. Ja len verím, že o štyri roky budeme všetci v plnom zdraví a budeme sa venovať svojmu základnému koníčku, životnému poslaniu a to je pomáhať športu."

Narodil sa 19. februára 1953 v Bratislave. Je ženatý, má syna Róberta a dcéru Evu. Po ukončení gymnázia začal študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu (FTVŠ) v odbore telesná výchova - anglický jazyk, pedagogický smer. V roku 1988 si urobil doktorát. S hokejom začínal ako brankár v Slovane Bratislava, pôsobil i v BEZ Bratislava a Nitre. V rokoch 1971 a 1972 bol členom bronzového juniorského výberu ČSSR na majstrovstvách Európy. Od roku 1976 sa venoval pedagogickej a trénerskej činnosti. Pôsobil ako odborný asistent na Katedre telesnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre, neskôr ako tréner mládeže a učiteľ. Vyučoval aj na Telovýchovnej škole a od roku 1988 pôsobil štyri roky ako pedagóg na FTVŠ.

S trénovaním začal v Nitre, kde bol v sezóne 1985/1986 hlavným trénerom Plastiky, neskôr sa podieľal na výchove mládeže v BEZ Bratislava či Danubii Bratislava, v ročníku 1989/1990 viedol A-mužstvo Slovana Bratislava. V rokoch 1990 až 1993 trénoval Stadlau Viedeň. Neskôr začal podnikať. Bol trénerom bronzového výberu Slovenska do 20 rokov na MS na prelome rokov 1998 a 1999 vo Winnipegu, od sezóny 1999/2000 až do roku 2002 viedol po Júliusovi Šuplerovi, Jozefovi Golonkovi a Jánovi Šterbákovi ako štvrtý kormidelník v histórii slovenskú hokejovú reprezentáciu, s ktorou získal striebro na MS 2000 v Petrohrade a zlato na MS 2002 vo Švédsku. K reprezentácii sa vrátil na Svetovom pohári 2004 a potom v rokoch 2008 až 2010, na ZOH 2010 obsadili jeho zverenci 4. miesto. V roku 2004 založil Slovenskú úniu športu, v roku 2012 sa neúspešne uchádzal o post prezidenta Slovenského olympijského výboru. Medzi jeho záľuby patria lyžovanie a turistika. 

  • Autor: © Zoznam/
  • FOTO: SITA
  • Zdroj: TASR, SITA, youtube

Súvisiace články

Staršie správy

Videá

 
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy