V olympijskej dedine vztýčili našu vlajku: Slováci boli najhlučnejšou výpravou

Slovenské symboly v olympijskej dedine Zdroj: SOV

SOČI - V olympijskej Horskej olympijskej dedine Roza Chutor nad Soči už veje aj slovenská vlajka. Na akte slávnostného vztyčovania bolo v stredu napoludnie prítomných približne 50 členov zo slovenskej olympijskej výpravy.

Nechýbali biatlonisti, zjazdári, sánkari aj jedna akrobatka na lyžiach. "Neboli tam bobisti, ktorí len v noci docestovali a majú pred sebou prvý tréning a chýbali aj bežci na lyžiach a biatlonistky, ktorým to tiež kolidovalo s tréningami," informoval hlavný tlačový atašé slovenskej výpravy na zimných olympijských hrách 2014 Ľubomír Souček.

Slováci sa pri vztyčovaní vlajky dostali do jednej skupiny spoločne s Bielorusmi, Dánmi a Maročanmi. Vedúca slovenskej výpravy Jana Gantnerová odovzdala starostke horskej dediny dar - štylizované olympijské kruhy rôznej veľkosti a rozličných farieb na sklenenom podstavci.

V slnečnom, ale mrazivom počasí si Slováci malú slávnosť pekne užili. "Naša výprava bola najpočetnejšie aj najhlučnejšia. Pri vztýčení vlajky zaznela slovenská hymna a potom sa tí, ktorí odovzdávali darček, išli podpísať na Múr olympijského prímeria. Okrem Gantnerovej to bol z našej výpravy aj biatlonista Paľo Hurajt. Múr olympijského prímeria je miesto, ktoré zriadili v každej olympijskej dedine na základe rezolúcie Organizácie Spojených národov," doplnil postrehy Souček.

Tradičný ceremoniál sa odohral v Horskej dedine, kde sú ubytovaní zjazdári, akrobatickí lyžiari, sánkari a bobisti. "Naša dedina je najslabšia z tých troch, no napriek tomu je pekná a vyzerá útulne. Pobrežná dedina je obrovská a ľudia tam musia používať aj bicykle a autobusy, pričom my máme všetko blízko. Jednoznačne najkrajšia je Vytrvalostná dedina pre biatlonistov a bežcov, jednak architektúrou a jednak zasadením do prostredia. Tá scenéria takmer trojkilometrových končiarov, to je naozaj nádhera," zhodnotil Souček, ktorý má na starosti športovcov v Horskej dedine.

Aj slovenská výprava si v Soči musela zvyknúť na menšie problémy, najmä v organizačných záležitostiach. "Pripravenosť dobrovoľníkov a bezpečnostných síl, vrátane jazykovej, nie je bohvieaké. Oni majú svoje inštrukcie, väčšinou vedia iba po rusky a keď potrebujete niečo vybaviť, tak sa spýtate prvého, ten sa spýta druhého, tretieho, štvrtého, piaty niekam zavolá a potom príde šiesty s inštrukciami a začne to riešiť," posťažoval sa Souček.

Na druhej strane však vyzdvihol aj pozitíva zimných hier v Soči: "Doprava z pobrežia do horskej časti funguje a premávka nie je nejaká hustá, keďže tí domáci, ktorí nemajú s olympiádou nič spoločné, chodia po starej ceste. Rovnako by malo byť bez problémov aj vlakové spojenie. Stavby sú impozantné, vyrástli tu celé nové mestá, napríklad Gorkij, kde je aj hlavné horské tlačové stredisko. V Roza Chutor bolo len zopár domčekov a teraz je to moderné stredisko. Musím povedať, že bývanie je až na pár detailov v princípe veľmi slušné, strava dobrá a pestrá a je tu nádherné počasie."