Slovenská medailistka na vinobraní prekvapila: Dievčatko na vozíku? Hneď im padla sánka!
Strelkyňa Veronika Vadovičová počas vyhodnotenia najúspešnejších športovcov a trénerov Slovenského streleckého zväzu Zdroj: SITA 
BRATISLAVA - Je niekoľkonásobnou majsterkou Európy, majsterkou sveta, držiteľkou dvoch paralympijských medailí a takmer dvoch stoviek ďalších ocenení za streľbu vzduchovou puškou alebo malokalibrovkou, no na Slovensku ju aj tak pozná len málokto. Reč je o slovenskej strelkyni Veronike Vadovičovej, ktorá sa k streľbe dostala len čírou náhodou.
V ten deň bolo také zlé počasie, že sa lyžovať nedalo a študenti si na chate krátili čas strieľaním zo vzduchovky s infračerveným svetlom. „Celkom mi to išlo a môj triedny učiteľ aj učiteľ telesnej výchovy mi navrhli, aby som chodila streľbu trénovať do školského športového klubu. Reprezentačnému trénerovi lyžiarov so zdravotným postihnutím dokonca napadlo, že by som mohla robiť biatlon. Pri Trnave však nie sú ktovieaké podmienky na lyžovanie, a tak som zostala pri streľbe. Začala ma baviť a naozaj som sa v nej našla,“ vysvetľuje Veronika Vadovičová.
O tom, že by niekedy mohla reprezentovať Slovensko, ba dokonca nosiť domov medaily, vtedy ani nesnívala. Plnila si len detský sen. „Mám dvoch bratov, takže aj ja som vyrastala ako chalanisko. Keď strieľali zo vzduchovky, vždy som pišťala, že ja chcem tiež.“
Strieľanie si musela „vypišťať“
Vtedy si musela strieľanie „vypišťať“, dnes občas s partiou vyrazí na trnavské vinobranie a zo strelnice odchádza s náručou plnou plyšových hračiek a papierových ruží. „Zabávame sa. Personál v maringotke sa väčšinou chápavo usmieva, keď vidí, že si prišlo zastrieľať dievčatko na vozíku. Potom im trochu padne sánka,“ smeje sa Veronika.
Oveľa väčšou hviezdou ako doma je Veronika v Číne. Keď si na paralympiáde v Pekingu v roku 2008 vystrieľala zlato a bola úplne prvou športovkyňou, ktorá najcennejší kov získala, písali o nej v novinách s nákladom takmer miliarda kusov. Veronika vtedy zažila niekoľko situácií, keď ju obklopil dav fanúšikov, ktorí sa s ňou chceli odfotografovať alebo aspoň získať jej autogram.
Jeden exemplár čínskeho denníka China Daily sa dodnes nachádza na strelnici vo Vištuku, kde pod vedením trénera Jozefa Širokého trénuje okrem Veroniky hneď niekoľko našich hendikepovaných strelcov.
Za úspechy vďačí darovanej vzduchovke
Neuveríte, no za svoje úspechy z posledných rokov vďačí vzduchovke, ktorú dostala ako darček. „Chodievam často na predstavenia divadla Teatro Wustenrot, niektoré som videla aj viackrát. Z divadla potom telefonovali na Slovenský paralympijský výbor, že by ma chceli oceniť ako diváčku roka a radi by vedeli, aký darček by ma potešil,“ spomína Veronika Vadovičová. Zo zoznamu, ktorý od nej dostali, bola puška najdrahšia. „No oni ju vybrali,“ teší sa. „Dokonca presne taký model, aký som chcela. Vyhrala som s ňou majstrovstvá Európy, v Londýne som bola tretia a spravila som s ňou niekoľko svetových a európskych rekordov.“
Niet divu, že s takýmito výsledkami sa z Veroniky stala profesionálna športovkyňa. Škoda len, že spomedzi mnohých našich úspešných paralympionikov je v stredisku štátnej športovej reprezentácie zatiaľ jediná. „Neplánovala som to. Vyštudovala som aplikovanú telesnú výchovu, chcela som sa venovať športu zdravotne postihnutých, no na Slovensku som s touto kvalifikáciou nenašla uplatnenie. Spravila som si teda ďalšiu vysokú školu so zameraním na sociálnu prácu, no tú som už nestihla uplatniť. Od roku 2008 som profesionálna strelkyňa.“
S cestovaním do zahraničia nemá problém
Množstvo trofejí, ktoré doma má, ani náhodou nezapadajú prachom. Tento rok sa k ním opäť chystá pridať ďalšie, veď v lete sa v Nemecku v športovej streľbe stala majsterkou sveta. S cestovaním do zahraničia nemá ako vozíčkarka žiaden problém, v krajinách ako Švajčiarsko či Austrália nemusela vôbec nikde z vozíka vstať, oveľa zložitejšie je to na Slovensku. „Stále je u nás veľa budov, ktoré sú pre vozíčkarov neprístupné. Väčšinou však ide o historické objekty a tie sa naozaj nedajú prebudovať. Nové bývajú už vybavené lepšie, no niekedy s chybičkami krásy. Občas to potom býva zábavné, keď nás presúvajú nákladnými výťahmi a bočnými vchodmi kdesi v zákulisí,“ hovorí s úsmevom.
Ani to však Veroniku neodradí od pravidelných návštev jej obľúbených divadelných predstavení, nedávno si dokonca nenechala ujsť ani koncert skupiny Olympic. „Mám rada aj Elán, Paľa Haberu alebo Tublatanku, vyrastala som na ich hudbe a od puberty mi to zostalo.“
- Autor: © Zoznam/
- FOTO: SITA
- Zdroj: športky
