Slovenský majster sveta a jeho strašná minulosť: Musel bojovať s rakovinou

Erik Vlček a Juraj Tarr s moskovským zlatom Zdroj: SITA

BRATISLAVA - Slovenským rýchlostným kanoistom sa už jedenásť rokov nestalo, aby sa z majstrovstiev sveta vrátili domov s dvoma zlatými medailami. Naposledy sa im to podarilo v roku 2003, keď v Gainesville v USA získal štvorkajak dva tituly. V oboch prípadoch bol pri tom Erik Vlček. Teraz bol s ním pri triumfoch na 500 i 1000 m v dvojkajaku Juraj Tarr. Za jeho úspechom nestojí len tvrdá drina, ale aj to, že bol schopný vyhrať najdôležitejšie duel vo svojom živote. Prekonal rakovinu.

Juraj Tarr ešte v roku 1996 odpadol na juniorských majstrovstvách Európy. Nikto presne neurčil, prečo omdlel. "Na podrobné vyšetrenie ma prinútila až mama, vraj sa jej uzlina na mojom krku nepáči. Po diagnóze som sa zrútil, no vďaka rodičom a lekárom sa pozbieral a s chorobou bojoval. Verím, že mi pomohol aj anjel na mojom pleci, akoby mi našepkával v ťažkých chvíľach, bojuj, nezlož hlavu. Užíval som lieky, zavretý v olovenej izbe, tri mesiace bez návštev. Až trikrát som takúto liečbu podstúpil, navyše mám za sebou tri operácie a následnú terapiu," povedal po olympiáde v Londýne pred dvoma rokmi.

Nevzdal to

"Zdravie si vážte. Extrém by sa mohol ponúkať, z medaily sa potešíte a na druhý deň vás zloží infarkt. Čierny humor, ale je to tak. Prekonal som zákernú chorobu v živote, vyhral najväčší boj, cennejšie víťazstvo už dosiahnuť nemôžem," hovoril s nadhľadom Tarr po olympiáde v Londýne pred dvoma rokmi.

"V 17-tich som si vypočul diagnózu a trvalo mi tri a pol roka, kým som sa dostal z najhoršieho. Aj medzi operáciami som chodieval na vodu, nemohol som bez nej existovať, lekári na mňa pozerali, či som normálny. Nebolo to o vrcholovom športe, len o tichom pádlovaní. Dovŕšil som 21 rokov a celé trápenie sa ukončilo práve pred olympiádou v Sydney. Bol to krásny pocit, aj štvrté miesto, v Pekingu s vytúženou medailou, striebornou," vysvetlil dvojnásobný majster sveta z Moskvy.

Galéria fotiek (2) Zdroj: SITA

Pomohla zmrzlina

"V auguste 1998 som si zapádloval štyri kilometre a v ramene rieky Nitra dozrelo vo mne rozhodnutie. Nezabalím to, vykríkol som. Vyoperovali mi jednu veľkú uzlinu a rozmerom vajíčka som prekvapil aj patológa. Úplne mi vybrali štítnu žľazu, jej činnosť som nahradil tabletkami a pridal k nim aj kajakársky elixír, môj najväčší životabudič. Nepochybujem, že hlavne vďaka nemu som vyhral rozhodujúcu bitku v živote," povedal strieborný medailista z pekinskej olympiáde.

Po svetovom šampionáte v Moskve je Juraj Tarr už trojnásobný zlatý medailista. Doteraz jediný titul získal v roku 2007 v nemeckom Duisburgu v neolympijskej disciplíne K4 na 500 m. "Na tisícke som získal prvé zlato v olympijskej disciplíne, preto je to pre mňa veľmi cenná medaila. Dal by som ju asi za striebro z olympijského Pekingu, je však v tesnom závese," priznal Juraj Tarr, ktorý s háčikom lode Erikom Vlčekom založili v Moskve aj zaujímavú tradíciu. "Pred oboma pretekmi sme si dali zmrzlinu v McDonalde. Asi to budeme robiť pred veľkými podujatiami častejšie," zasmial sa Tarr.