Exkluzívne odhalenie: Toto sú príčiny, prečo má Slovan veľké problémy v KHL

Zdroj: SITA; koláž Športky/kt

BRATISLAVA – Situácia s peniazmi v hokejovom Slovane je vážna, ale ich budúcnosť v KHL je stále reálna. Informácie o definitívnom konci bratislavského klubu v KHL, ktoré priniesli ruské médiá a tie slovenské ich zmonitorovali, sa nezakladajú na pravde. Momentálne je každý pokus o predpovedanie situácie len špekulácia. Predstaviteľov Slovana čaká v priebehu februára stretnutie s prezidentom KHL Dmitrijom Černyšenkom v Moskve, o ktorú požiadali pred mesiacom. Až po nej môže byť o perspektívach pôsobenia Slovana v KHL aj v ďalších sezónach jasnejšie.

Definitíva by mala padnúť v marci, zopakoval pre Športky generálny manažér klubu Maroš Krajči. Belasým by pomohlo, ak by Európska únia zrušila sankcie voči Rusku. Aj tie sú spoluzodpovedné za finančné suchoty v klube. Ak by belasým KHL nevyšla, najvyššiu prioritu by mohla mať česká liga. Nie model spoločnej česko-slovenskej súťaže s viacerými tímami spod Tatier, ktorý je pre českú stranu neprijateľný. Ale iba česká liga so Slovanom.

V médiách sa objavila klamlivá informácia, že Slovan je priamo napojený na ruské peniaze. Belasí sa voči tomu ohradili. „Náš klub nemá žiadnych ruských akcionárov ani ruských reklamných partnerov. Rozpočet Slovana a jeho zdroje príjmov boli viackrát verejne prezentované: približne 20 percent, čiže 2,4 milióna eur, tvorí predaj vstupeniek, približne 1,6 milióna eur má klub z prenájmu VIP lóží a necelé dve percentá pochádzajú z merchandisingu či cateringu a zvyšok sú príjmy z reklamných zmlúv s reklamnými partnermi, medzi ktorými nie je ani jediný ruský partner. Možno na škodu klubu,“ povedal pre Športky marketingový riaditeľ belasých Milan Vajda.

Slovan je jedným z mála hokejových klubov v Česku a na Slovensku, ktorý nedostáva žiadne dotácie z verejných zdrojov, teda z rozpočtu Bratislavy či kraja. Za pôsobenie v mestskej aréne platí mestu za nájom a ostatné služby okolo 700-tisíc eur ročne. Podľa nedávneho výskumu, ktorý realizoval riešiteľský tím z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity, prináša pôsobenie Slovana v nadnárodnej súťaži mestu a jeho ekonomike okolo 3,8 mil. eur ročne.

„Som bytostne presvedčený, že toto nastavenie je správne a nemalo by sa výraznejšie meniť. Úspešný profesionálny klub pôsobiaci v ekonomicky silnom meste ako je Bratislava, by sa totiž mal dokázať o seba postarať sám. A do značnej miery to hokejový Slovan aj úspešne robí, veď podiel príjmov zo vstupného, čiže z najprirodzenejšieho a najlegitímnejšieho príjmu každého profesionálneho športového klubu, dosahoval pri Slovane v KHL viac ako jednu tretinu všetkých príjmov. To sa nedá v KHL a ani na Slovensku v iných športových odvetviach povedať o nikom,“ upozornil Vajda.

Slovanu, ale aj celej KHL, momentálne nepraje celková politicko-ekonomická klíma vo svete, ktorej dôsledkami sú okrem sankcií aj znehodnotený rubeľ alebo historicky nízke svetové ceny za ropu a zemný plyn. „Slovanu komplikujú život skôr niektoré nastavenia KHL, ako je nulový podiel na príjme z predaja televíznych práv alebo existencia exkluzívnych produktových kategórií, v ktorých klub nemôže promovať svojho partnera. V tomto smere sú absurdné najmä oblasť IT a automobilového priemyslu, keď si predstavíme, že Megafon ani Chevrolet na Slovensku nepôsobí,“ uzavrel Vajda exkurz do finančnej situácie belasých a prezradil tak po sankciách únie druhý dôvod, prečo má Slovan také veľké finančné problémy.