Z osady na vrchol: Zverenec Tomiho Kida má medailu a sníva o olympiáde!

Viliam Tankó Zdroj: TASR

BAKU - Odštartoval na okraji spoločnosti, no svojím odhodlaním, disciplínou a cieľavedomosťou sa z chatrče pri smetisku prepracoval až do slovenskej reprezentácie. Mladý boxer Viliam Tankó sa na I. EH v Baku prebojoval už do semifinále kategórie do 52 kg a má istú minimálne bronzovú medailu. Úspech, ktorý nedosiahnu mnohí iní športovci počas celej kariéry, mu však nestačí. V Baku chce zlato a sníva o účasti na olympijských hrách.

S boxom začal už ako osemročný, mal ho v rodine, keďže pästným súbojom sa venoval aj jeho otec. Prvé kroky v ringu absolvoval v dedinke Tomášikovo pri Galante. "Box sme mali v rodine. Venovali sa mu otec, bratranec aj strýko. Takže to malo tradíciu. Od prvého tréningu som tam ostal v telocvični," povedal. Po ôsmich rokoch, keď trénoval len dvakrát do týždňa, dostal šancu v profesionálnom prostredí. "Na tej dedine to nebol ani základ, bolo to veľmi málo. Odtiaľ som však odišiel do Galanty do KO Box Club-u k Tomimu Kovácsovi, ktorý si ma zobral do opatery."

Odvtedy sa venoval boxu už na profesionálnej úrovni a výrazne sa zmenili životné podmienky celej jeho rodiny. Z chatrče, kde nemali ani vodu, sa presťahovali najprv do jednoizbového bytu. S tým rodine pomohol práve Tomi "Kid" Kovács. Majster sveta organizácie WBF v poloťažkej váhe si zobral Tankóa pod ochranné krídla a nerozvíjal len jeho boxerské schopnosti, ale venoval sa aj jeho vzdelaniu a zabezpečil mu lepšie životné podmienky. "Vybavil nám ubytovanie, stravu, individuálne študijné plány. Trénovali sme dvojfázovo. Ráno o ôsmej pred školou a po návrate sme išli zase do telocvične. Stretli sme sa tam super tím. Pracujeme na sebe a chceme sa stále zlepšovať," pokračoval.

Medzi oboma sa vytvorilo silné puto. Nespája ich totiž len vášeň pre spoločný šport, ale oveľa viac. "Je pre nás ako druhý otec, kamarát, vždy vie poradiť. Vážim si ho ako človeka, trénera, veľkú osobnosť, obdivujem ho, je pre nás mladých vzor. Veľa sa od neho učím a podrží nás aj v tých najťažších chvíľach. Prišiel za mnou aj sem do Azerbajdžanu, čo sa nevidí často," povedal o svojom mentorovi.

"Je veľmi vyrovnaný, disciplinovaný, odhodlaný a ide si za svojím cieľom. Je to veľmi dobrý chlapec a má dobré srdiečko," povedal Kovács o svojom zverencovi, pri ktorom stál od začiatku a preskákal s ním mnohé ťažké životné chvíle. "Vili vyšiel zo zlého prostredia. Neskúr býval na mojej ubytovni s ostatnými chlapcami, ale keď bol doma, spali traja na jednej posteli. Nezlomilo ho to. Rodičia sú rozvedení a tak Vili robí všetko pre to, aby pomáhal mame. Svoju veľkú výhru dosiahol už v súkromnom živote," rozpovedal Kovács o jeho príbehu.

Ťažký životný údel tak nabral jasnejšiu cestu. Momentálne už rodina býva v trojizbovom byte. Dvadsaťročný Viliam má za sebou maturitu na Obchodnej akadémii v Dunajskej Strede a plánuje nastúpiť na Policajnú akadémiu. "Riešime jeho budúcnosť. Naša práca sa totiž nekončí v telocvični po tréningu, my žijeme spolu. Chcem ho pripraviť na život. Nielen ako boxera. Čo ak príde nejaké zranenie? Čo potom? Je to skvelý človek, musí obstáť aj mimo ringu. My sme tam vyhrali už veľa súbojov. Chcem, aby sa dostal na olympiádu, bol šťastný a zdravý. Nič iné, aby sme mali úsmev, ako sa vie usmievať," pokračoval Kovács. Za účasť pod piatimi kruhmi sľúbil svojím zverencom mimoriadnu odmenu. "Odmena je každé víťazstvo, keď nám v ringu zdvihnú ruku. Ale povedal som, že keď sa niekto z KO Box Club-u dostane na olympiádu, tak dostane jeden byt. Je to veľká motivácia."

V Tankóových stopách pokračuje aj jeho mladší brat. "Tak ako má Vili vzor vo mne, Alex má vzor v ňom. Je tiež mojím zverencom a je šesťnásobný majster Slovenska. Má 14 rokov a pripravuje sa na ME," dodal Kovács.