Má ich mnoho, no táto je naj: Bol som rád, že sedím v lodi, nie aby som ešte držal balans

Slovenský štvorkajak v zložení zľava Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka pózuje so striebornými medailami po A-finále K4 na 1000 metrov Zdroj: TASR-Michal Svítok

RIO DE JANEIRO - Vo svojej dlhej kariére ich nazbieral množstvo, no túto striebornú z olympiády v Riu považuje za najcennejšiu. Jeden z najúspešnejších a najskúsenejších pretekárov vo svetovej špičke Erik Vlček sa v cieli oddával pocitom úspechu a po "zákernom útoku zozadu" skončil vo vode.

"Bol som rád, že sedím v lodi, nie aby som ešte držal balans. Juro mi skočil na chrbát a v tom momente som vôbec nevedel udržať koordináciu a museli sme ísť do vody," opísal momenty radosti krátko po tom, čo slovenský štvorkajak preťal ciel. Z medaily sa tešil spolu s Jurajom Tarrom, Denisom Myšákom a Tiborom Linkom.

Čoskoro tridsaťpäťročný Vlček tak vyrovnal svoje doterajšie olympijské maximum. Striebornú medailu získal už pred ôsmimi rokmi v Pekingu taktiež v K4 na 1000 metrov. "Ale táto z Ria patrí medzi olympijskými medailami asi najvyššie. Konkurencia v štvorkajaku totiž išla výrazne hore. Kým kedysi to boli iba Nemci a Maďari, potom sme sa pridali aj my a teraz treba počítať so šiestimi loďami. Je to stále vyrovnanejšie, takže je to fantastický úspech," povedal.

Vlček okrem K4 štartoval s Tarrom aj v dvojkajaku a aj v ňom sa prebojovali do finále. Niekoľko dní za sebou tak museli absolvovať dlhú cestu z Olympijskej dediny na štadión Lagoa a s tým spojené vstávanie v skorých ranných hodinách. To im uberalo na koncentrácii, no dokázali si ju udržať až dokonca. "Bolo už extrémne náročné udržať sa sústrediť. Už vlastne štvrtý deň skoro ráno vstávame, presúvame sa na dráhu, súťažíme, ideme domov, oddychujeme a zase sa vrátime," opísal vyčerpávajúcu rutinu.

Najťažšie prežíval posledné hodiny pred finálovým štartom. "Vlečú sa veľmi pomaly. Čakanie je horšie ako samotné preteky. Človek si aj uvedomuje, že by to mohla byť medaila, ale je to viac ako 400 záberov, jeden z nich pokazí a môže skončiť mimo prvú trojku. To si hneď prestane veriť. Potom si zase spomenie, že veď máme natrénované. U mňa je to tak, raz si verím a raz zase nie," uviedol.

Nakoniec však všetko dobre dopadlo: "Keď príde človek do cieľa a vie, že získal medailu, tak to z neho všetko zrazu opadne a môže si konečne z plného hrdla zakričať."

Úradujúci majstri sveta z Milána prišli do Brazílie ako favoriti na celkový triumf. Ten síce nezískali, no sklamaní neboli. Víťazní Nemci totiž predviedli vynikajúci výkon a ukázali, že momentálne nemajú konkurenciu. "My sme neprehrali boj o zlatú medailu, ale získali sme striebro," zdôraznil Vlček: "O to sme až do konca bojovali s Čechmi. Aj keď veľmi dobiedzali, no už to nestihli. Nemci boli od začiatku favoriti, odskočili nám a potvrdili výbornú forma. Dnes vyhrali zaslúžene," dodal.