Šéf atlétov a Tóthov švagor o eufórii: Matej naplnil cieľ, Korčok by ho aj vyhadzoval

Matej Tóth s olympijským zlatom na krkuMatej Tóth s olympijským zlatom na krku Zdroj: Ján Zemiar

BRATISLAVA - Keď nové vedenie Slovenského atletického zväzu (SAZ) v novembri 2014 prišlo s odvážnym projektom s názvom "Atletický tím Rio 2016 - Sen o olympijskej medaile", nemohlo tušiť, že tento smelý nápad ambicióznych ľudí okolo prezidenta SAZ Petra Korčoka vyvrcholí olympijským triumfom vtedy 31-ročného chodca VŠC Dukla Banská Bystrica Mateja Tótha.

"Samozrejme, keď sme do toho išli, nepredpokladali sme, že slovenský atlét získa v Riu zlatú medailu. My sme si dali za cieľ vybojovať akúkoľvek medailu pre Slovensko," reagoval Peter Korčok na otázku, či v roku 2014 aspoň tajne dúfal, že projekt bude vďaka Matejovi Tóthovi sláviť úspech.

"Priznávam, že v kútiku duše sme v podobný úspech verili. Inak by sme do toho ani nešli. Veriť treba vždy. Mysleli sme na Mateja Tótha, ale adeptmi na cenný olympijský kov boli aj Marcel Lomnický alebo Martina Hrašnová. Do projektu sme vybrali skupinu ôsmich atlétov. Boli medzi nimi šiesti finalisti ME 2014 v Zürichu a k nim sme pribrali ešte dvoch športovcov, ktorí dlhodobo podávali nadštandardné výkony. Oni mali vďaka dobrému marketingu a pomoci partnerov a sponzorov zabezpečený absolútny komfort z hľadiska realizačných tímov a finančnej podpory. Ich hlavným cieľom bude získať historicky prvé olympijské body a medailu v ére samostatnosti, tak sme vtedy definovali cieľ, ktorý sme si pred seba postavili," vrátil sa Peter Korčok v spomienkach o necelé dva roky späť.

Do osemčlenného výberu pod názvom "Atletický tím Rio 2016 - Sen o olympijskej medaile" sa dostali štyria kladivári Martina Hrašnová, Nikola Lomnická, Marcel Lomnický a Libor Charfreitag, chodec Matej Tóth, strednotratiari Lucia Hrivnák Klocová a Jozef Repčík či trojskokanka Dana Velďáková.

"Máme osem adeptov, ktorí môžu získať olympijské body a traja z nich môžu reálne pomýšľať na cenný kov. Keby sa nám nepodarilo vybojovať žiadnu medailu, budem sklamaný. Tento tím nie je uzavretý. Vypadnúť z neho nemôže nikto, ale ak v budúcej sezóne niekto ďalší zlepší výkonnosť, radi ho sem priradíme," vizionársky tvrdil v polovici novembra 2014 šéftréner SAZ Martin Pupiš.

"Áno, bol to cieľ, na ktorom sme dlhodobo pracovali. Verili sme tomu, čo sme robili. Boli sme vnútorne presvedčení, že máme šancu na úspech. Ale o tom, že celý projekt vygraduje senzačným prvenstvom Mateja Tótha v chôdzi na 50 km, sa nám ani nesnívalo. Matej svojím triumfom v Riu dokázal naplniť túžbu niekoľkých generácií slovenských atlétov. Od roku 1996 sme sa o to usilovali na každej olympiáde. Až v Riu nám to vyšlo. Získali sme senzačnú zlatú medailu, plus olympijské body za výborné 5. miesto kladivára Marcela Lomnického. Pred dvoma rokmi sme presne o tejto vízii, pokiaľ ide o medailu i o spomínané body do hodnotenia krajín, naozaj začali reálne uvažovať - a začali sme na tom aj pracovať. Že to napokon malo takýto krásny koniec, za to treba predovšetkým poďakovať Matejovi Tóthovi," zdôraznil Peter Korčok a prezradil, v ktorom okamihu napínavej olympijskej päťdesiatky veril v Maťovu medailu.

"Vo chvíli, keď sa dopredu vydal Kanaďan Evan Dunfee, ktorý je vyslovene špecialista na 20 km, no nechal sa uniesť súťažnou eufóriou a precenil svoje sily. Vedel som, že nasadené tempo nevydrží. A vtedy som si všimol, že Maťo začína diktovať tempo v skupine jeho prenasledovateľov. Už som vedel, že pôjde dopredu. Úplne ožil, dostal sa do veľkej eufórie a premyslene ušiel dopredu. Keď bol tri kilometre pred cieľom, napísal som sestre Lenke, Matejovej manželke, že on túto súťaž vyhrá. Že to bude zlato. Už som bol o tom presvedčený. Vedel som, že Maťo nastúpil s precízne premyslenou taktikou, išiel si svoje preteky, nenechal sa nikým vyprovokovať k bezhlavému súťaženiu," priblížil Peter Korčok víťaznú päťdesiatku očami bývalého špičkového športovca a špecialistu práve na chodecký maratón.

"Ďalšia vec, ktorá ma na tejto súťaži zaujala, bol súboj Maťa s Austrálčanom Jaredom Tallentom. Bol to totiž doslova súboj titanov svetovej chôdze. Tallent v kariére vyhral všetky veľké podujatia, ktoré sa dali v chôdzi vyhrať. Vybojoval si štyri prvenstvá, ale vždy až dodatočne, keď zlaté medaily odňali pre doping ruským chodcom. Nikdy sa netešil zo zlata priamo na podujatí. Bolo na ňom vidieť, ako ohromne túži po zlate. Videl som, že chce tú päťdesiatku vyhrať. A to isté chcel aj Maťo. Z tohto pohľadu bola päťdesiatka v Riu mimoriadne príťažlivá. Pre nás zo Slovenska o to viac, že Maťo mal v závere viac síl, že zvolil lepšiu stratégiu. Jareda mi bolo aj ľúto, ale Maťo mi bol predsa len bližší. Jeho posledné tri - štyri kilometre do cieľa sme si užívali. Sledovali sme ho, v akej eufórii ide do cieľa, ako si zobral slovenskú vlajku, tľapkal si s fanúšikmi do dlaní a išiel neohrozene v ústrety senzačnému triumfu. Za to, čo na trati predviedol, si takú krásnu odmenu za svoj výborný výkon aj jednoznačne zaslúžil. Bolo krásne tešiť sa spolu s ním v cieli," konštatoval Peter Korčok, ktorý svojho švagra po objatí pri gratulácii zdvihol vysoko do výšky. "Kde sa vo mne zobralo toľko sily? Nebolo to až také ťažké. Po Maťovom víťazstve som bol v takom tranze, tak som bol šťastný, že ak by ho bolo treba vyhodiť tri metre do výšky, tak by som ho určite vyhodil. Takú obrovskú vlnu emócií som mal vtedy v sebe. Boli to neskutočne krásne pocity a zážitky," priblížil prezident SAZ Peter Korčok.

Viac o téme: Matej Tóth Peter Korčok
  • Autor: © Zoznam/
  • FOTO: Ján Zemiar
  • Zdroj: SITA

Súvisiace články

Videá

 
Staršie správy
Staršie správy