FOTO Slovenské veľkokluby zatienila Petržalka: Fanúšikovia sú schopní zájsť takto ďaleko

Fanúšikovia si podávajú ruky s hráčmi Petržalky
Fanúšikovia si podávajú ruky s hráčmi Petržalky

BRATISLAVA - Futbalový klub spoza starého mosta si opäť vybudoval svoje meno. Potom čo sa FC Petržalka Akadémia odrazila od úplného dna, svojimi výkonmi presviedča čoraz viac o tom, že to s futbalom myslí vážne. Vedenie sa netají tým, že chcú dostať obľúbený klub späť tam, kam patrí - medzi elitu. Treba povedať, že sa im to zatiaľ darí na jednotku, avšak bez podpory oddaných fanúšikov by to išlo rozhodne oveľa ťažšie.

Petržalský klub sa dostal opäť do povdeomia, keď angažoval veľké osobnosti slovenského futbalu. V letnom prestupovom období angažovali Juraja Halenára, Juraja Pirosku a Petra Petráša. Svojimi výkonmi robili počas celej jesennej časti obrovskú radosť fanúšikom, ktorí patria medzi najlepších na Slovensku. Veď ich návštevnosť v 4. lige často prevyšuje tú vo Fortuna lige. 


FC Petržalka Akadémia stále prehlasuje, že vážiť si svojich fanúšikov a robiť im radosť na každom zápase, patrí medzi jej najväčšie priority. Tí mu to oplácajú naopak výbornou atmosférou a výjazdmi na stretnutia vonku. Preto sa rozhodla vyspovedať aj verného fanúšika Juraja K., ktorého zdobia po tele aj tetovania s motívom čierno-bieleho klubu. Tvrdí, že Petržalka je jeho život.

Kedy sa začal písať váš veľký petržalský fanúšikovský príbeh?

"Predchádzajúce generácie našej rodiny pochádzali z Petržalky a sám seba považujem za patriota. Som Petržalčan. Ako 7-ročný som chodil so strýkom na prvé zápasy bývalej ZŤS-ky na štadión za Starý most. Pamätám si, že sme boli v tých časoch považovaní za najslabší, najodpisovanejší klub v Bratislave. A ja som vždy inklinoval k tým slabším. Už vtedy som si zamiloval čierno-biele farby a to sa nikdy nezmení."

Petržalka vám vnikla doslova pod kožu. Vaše telo zdobia tetovania, prezraďte o nich niečo viac.

"Prvé tetovania prišli pred 15 rokmi a postupne prichádzajú ďalšie a ďalšie. Jednou z dominantných je zahalená tvár petržalského fanúšika, najbližšie sa chystám na zobrazenie štadióna za Starým mostom. Každé ďalšie tetovanie sa bude týkať iba petržalského futbalového klubu. Je to môj život! Je to moje všetko!"

Ktoré zápasy vám najviac utkveli v pamäti?

"Súboj s DAC Dunajská Streda pred desaťtisícovou kulisou a po postupe do federálnej ligy zápasy s pražskými klubmi. Naše mužstvo sa vždy vedelo namotivovať a vytiahnuť proti špičkovým tímom, pamätám si na slávne víťazstvo 2:1 proti Sparte."

Mali ste svoje obľúbené miesto na bývalom štadióne?

"Bolo to presne to isté miesto, kde sa schádzali neskôr fanúšikovia za čias Artmedie. To znamená vpravo od administratívnej budovy. V osemdesiatomšiestom som zažil svoj prvý výjazd. Bolo to do Prievidze. Pred zápasom sme na obede stretli trénera domácich a hovorím mu – my dnes vyhráme 3:0 a postúpime a vaše mužstvo sa zachráni. Aj tak bolo. Tak ako som predpovedal. Neskôr som pochodil všetky štadióny v bývalom Československu a zažil historické zápasy."

V tom čase ste asi nesnívali o tom, že by vaše mužstvo mohlo dosiahnuť na majstrovské tituly a triumfy v pohároch.

"Nesníval a poviem úprimne, ani to nie je to, čo potrebujem. Nikdy som nebol fanúšik úspechu. My sme už za čias pána Kmotríka tušili, že nie je všetko s kostolným poriadkom. Už v časoch zlúčenia Petržalky s Interom sme sa delili na dva tábory, hostia vytvorili tretí tábor a nevychádzali z údivu, čo to má znamenať. Necítili sme žlté farby, nikdy som sa s tým nestotožnil. A potom prišli časy, kedy z názvu zmizla Petržalka a klub sa volal Artmedia Bratislava. Opäť sme jasne dávali najavo, čo si o tom myslíme. Pre mňa radšej V. liga a Petržalka, ako Liga majstrov a v názve Bratislava."

Nakoniec ste si ale zápasy Ligy majstrov užili.

"Ako sa to vezme. UEFA nám nedovolila hrať domáce zápasy doma a tak sme hrali zápasy skupinovej fázy na Tehelnom poli. Bolo to také umelé, ale nič sa s tým nedalo robiť. Pamätám si na výjazd v rámci 1. predkola do luxemburského Dudelange. Vycestoval som s kamošmi autom, postúpili sme, fantázia!"

Vráťme sa ešte k tomu staršiemu obdobiu, spomeňte mená vašich obľúbencov.

"Taký Ľubo Zrubec, to bol fenomenálny futbalista. Potom mi napadá Janko Richter, velikán Marián Masný, ale nerád by som na niekoho zabudol. Bolo ich viac. Veľký obdiv má Jaro Šišolák, Peter Gergely, Žiga, či Anton Šoltis. A na záver srdciar Martin Mikulič. Mohol prestúpiť do Slovana i do iných klubov, ale nikdy to neurobil. Ikona klubu. Boli to veľkí hráči. Tak ako sme my dýchali na tribúnach pre nich, oni hrali a bojovali za nás."

Ste na každom domácom zápase? Ako často cestujete na zápasy vonku?

"Už 30 rokov som všade tam, kde je Petržalka. Niekedy sa stane, že mi pracovné povinnosti nedovolia niekam vycestovať, ale nie je to často. Stretávame sa stará partia. Je to silné, emotívne. Len škoda, že máme málo nasledovníkov."

Ako prežívate zápasy? Ste na tribúne jeden z tých pokojnejších alebo to viete poriadne roztočiť?

"Ak idem s rodinou, poteším sa z gólov, zakričím si. Ak ide partia, ideme naplno. Svetlice, ohňostroje… Schádza sa nás asi 20-30 starších pánov. Nech chlapci vidia, že sme najlepšie publikum na Slovensku a že za nimi stojíme."

A ako hodnotíte počínanie mužstva v uplynulej sezóne?

"Úžasné. Famózne. Chlapci idú rok a pol bez prehry, hrajú pekný futbal, bavia sa futbalom a o tom je šport. Začali sme po rokoch, kedy bolo najhoršie, z bodu nula. Jeden z nás fanúšikov, súčasný prezident klubu Marek Mojto sa zaslúžil o to, aby klub nezmizol z futbalovej mapy, za čo mu ďakujem. Všetko má svoj čas. S vyššou súťažou príde možno impulz na zmodernizovanie štadióna. Viete, kým budeme mať zrovnateľné návštevy ako na prvej lige, netreba nám tituly, netreba nám nič. Stačí, že sme jedna veľká rodina. Stačí, že sme Petržalka!"


Tagy: FC Petržalka Akadémia

Kompletné výsledky a aktuálna tabuľka Fortuna ligy
Zdroj:
športky
Foto:
FCPA/Andrej Slávik

DISKUSIA