Slovenský stobodový talent sa predral do zámoria: Začala sa cesta za veľkým snom o NHL

Jakub Lacka Zdroj: AA Sports Management

BRATISLAVA - V sezóne 2015 bol jedným z kľúčových hráčov strieborného úspechu ružinovskej 18-tky. Vyhral štatistiky celej súťaže so ziskom impozantných 100 bodov za 49 gólov a 51 asistencií v 51 zápasoch sezóny. Následne dva roky pôsobil v klube HC Třinec, kde získal titul českého majstra do 20 rokov. A v súčasnosti už naplno zarezáva pod vedením hlavného trénera Mike Watta (odohral 6 sezón v NHL) v klube Central Illinois Flying Aces, ktorý pôsobí v najvyššej juniorskej americkej súťaži USHL. Reč je o talentovanom slovenskom útočníkovi Jakubovi Lackovi, odchovancovi projektu "svištov" Adriany Hosťoveckej, z ktorého vyšli aj iní kvalitní a talentovaní hráči ako Filip Krivošík , Martin Fehérváry či Adam Rúžička.

Počas víkendu súťaž odštartovala úvodnými zápasmi, keď Jakubov tím hostil Youngstown Phantoms."Oba zápasy sme vyhrali. Prvý 4:2, keď som vsietil prvý gól nášho tímu v sezóne a v druhom meraní síl sme znova zvíťazili 5:1, keď som dal posledný, piaty gól, takže môj víkend 2+0," prezradil 18-ročný Jakub Lacka.

V zámorí sa ocitol zásluhou svojho agenta Andreja Augustína z agentúry AA Sports Management. "Pravdupovediac, nevedel som, čo mám od toho očakávať. Rozprával som sa s rodičmi, že by som chcel hrať v Amerike a myslel som aj na vzdelanie. Veru, tu v zámorí majú perfektne prepojené univerzity so športom, tak som sa rozhodol vyskúšať to. Bol som milo prekvapený, ako to tu fungovalo na hlavnom kempe, kde prišlo až 42 hráčov... Bolo nás tu 7 Európanov, z toho 5 Rusov, ale nečakal som ako príjemne sa budem cítiť. Nepocítil som žiadny odpor ani jedného chalana k druhému, všetci sa snažili pomáhať si navzájom a každý sa chcel ukázať v čo najlepšom svetle. Na ľade mali tréningy vysoké tempo, nikto nevypustil ani jeden súboj a každá strela mala razanciu, ako keby mala byť ich posledná. Toto sa mi páčilo," objasnil prvé kroky za oceánom Bratislavčan Lacka.

Často spomína na ružinovské časy a výbornú podporu celej rodiny na čele s otcom. Dnes našiel už novú americkú rodinu. "Bývam v rodine, ktorá má perfektné zázemie. Trávime spolu veľa času, či už pri hrách alebo zájdeme do kina, prípadne na golf. Prekvapilo ma, že tu sa ľudia nikam neponáhľajú... Mám pocit, že na Slovensku žijeme rýchlejší život. Môj deň je v posledných dňoch monotónny. Ak nehráme zápas, tak máme ráno tréning, po ňom zostávam na ľade a zväčša si zastrieľam. Potom ideme na obed, avšak tu nie je zvykom obedovať veľa, keďže majú ako hlavné jedlo večeru... Tak väčšinou si dám nejaký sendvič alebo placku s mäsom ryžou a salsou, také na mexický spôsob. Poobede nasleduje posilňovňa a po nej si zväčša ľahnem na hodinku. Hokej tu je však oveľa rýchlejší a priamočiarejší, puk sa snažia dostať čo najkratšiou možnou cestou do bránky, vedia sa veľmi dobre natláčať a sú veľmi obetaví. Myslím si, že najviac potrebujem pridať v tom natláčaní sa pred bránku," dodal talentovaný slovenský hokejista, ktorý by sa chcel o rok dostať na univerzitu a potom má sen pretlačiť sa do NHL.