Slováci na trikrát odmietli štvrťfinále: Olympiádu netreba hodnotiť len negatívne

Lavička slovenských reprezentantov Zdroj: SITA/Martin Medňanský

KANGNUNG - Po prehre znamenajúcej cestu domov sa vždy hodnotí skôr negatívne. V prípade slovenských hokejistov a ich účinkovania na ZOH 2018 výskanie nie je namieste. Semienko senzácie, ktoré zasiali nečakaným víťazstvom proti Olympijským športovcom z Ruska (3:2), nechali zhynúť v neobrobenej zemi. Tri pokusy mali Ramsayho zverenci, aby postúpili do štvrťfinále na olympijskom turnaji v kórejskom Kangnungu, prvom bez hráčov z NHL po 20 rokoch. Ani jeden im nevyšiel.

Najprv proti Američanom (1:2) hrali až príliš defenzívne, a aj tak neustrážili súperove presilovky. Neskôr proti Slovincom (2:3 sn) síce dotiahli dvojgólový náskok súpera, ale postupový tretí gól nepridali. V tretej a najdôležitejšej konfrontácii, druhej proti Američanom, začali dobre, ale postupne zlyhali v disciplíne a napokon aj celkovo. Stačí spomenúť štatistiku striel na bránku. Ak mužstvo po druhej tretine potrebuje zmazať dvojgólový náskok súpera (1:3) a v tej tretej iba trikrát vystrelí na bránku v porovnaní so súperovými 15 pokusmi, svedčí to o neschopnosti vyvinúť kontinuálny tlak. Navyše po štvrtom góle súpera v polovici tretej tretiny už bola na ľade namiesto odhodlaných Slovákov iba korčuľujúca frustrácia.

Hráči aj tréneri odmietajú, aby sa ich výkon na kórejskej zimnej olympiáde hodnotil iba negatívne. Argumentujú zavádzaním nových trendov do rokmi stagnujúcich hokejových schém pod Tatrami. Ak táto olympiáda mala slúžiť na oťukanie sa mladých hráčov a začiatok generačnej výmeny, s tým sa dá súhlasiť. Ramsay možno naučil túto česko-slovenskú ligovú partiu poctivej defenzíve v štýle všetci dozadu ako jeden muž, ale nezabránil zbytočným chybám, po ktorých prišli fauly potrestané v konečnom dôsledku rozdielovými gólmi. V tomto sa zápasy slovenského tímu až náramne podobali.

Najstarší slovenský hráč Ladislav Nagy vravel, že budúcnosť treba vidieť pozitívne, ale súčasná veľká šanca vzhľadom na vývoj turnaja zostala smutne nevyužitá. Jemu to môže byť ako pomaly 39-ročného veteránovi dvojnásobne ľúto, lebo to bola jeho prvá a zároveň posledná olympiáda. A nahnevaným fanúšikom, ktorí doma skoro ráno vstávali na zápas s Američanmi, chlapsky odkázal, že hráči sú zo seba sklamaní ešte viac ako oni.