Zlatá Kuzminová sa odhodlala porovnať fanúšikov: V čom sa Slováci líšia od Rusov?

Anastasia Kuzminová Zdroj: SITA/Branislav Bíbel

BRATISLAVA - Nasťa Kuzminová je poklad, ktorý prináša Slovensku pocity radosti a pýchy na každej olympiáde. Už po tretej v rade sa mohli fanúšikovia radovať z cenného kovu. Po tej v Pjongčangu bola dokonca jedinou Slovenkou, ktorej sa "guľatá odmena" ušla, no na druhej strane priniesla hneď tri. Niet sa čomu čudovať, že o biatlon a aj o Nasťu je stále väčší záujem médií i bežných ľudí. Aj vďaka nej sa dostáva k športu stále viac detí, z čoho má veľkú radosť.

V rozhovore pre SME Anastasia prezradila, že má radosť, keď vidí športovať stále viac detí, o čo sa veľkou mierou zaslúžila. Stále však sú rezervy, kde sa môže Slovensko zlepšiť. "Viacero rodičov sa mi ozvalo, že ich deti sa postavili na bežky a vraveli im, ako sa im to páčilo. Že majú z toho radosť. Ja však nehovorím, že mal by sa zvýšiť záujem len o biatlon. Najlepšie by bolo, keby sa čo najviac ľudí hýbalo, aby trávili čas spoločne celé rodiny v prírode. Z toho by som mala radosť. A keďže je teraz väčší záujem o biatlon, potešilo by ma, keby to pomohlo vybudovať lepšie podmienky pre náš šport. Aby sme aj vďaka mojím úspechom mohli v biatlone, ale aj celkovo v športe, zanechať ďalším športovcom dobré podmienky na tréning. Pokiaľ to nebudú športoviská u nás, budú športovci za nimi chodiť od zahraničia a deťom sa do toho nebude chcieť," povedala Kuzminová.

Počas olympiády sa celá krajina tešila, kedy konečne vybehne Kuzminová na strať a bokom išlo prakticky všetko. Akoby sa život v krajine zastavil. Nasťa porovnala, ako je to s fanúšikmi na Slovensku a v Rusku: "V Rusku je to možno trochu viac lokálne. Napríklad v Ťumeni mi všetci budú držať palce, ale v iných mestách to nebudú až tak veľmi prežívať. Na Slovensku zas vraj počas biatlonu niektoré firmy ani nepracovali. Mali zatvorené. A na Chopku bolo v tom čase úplne prázdno, nikto nelyžoval. Všetci sedeli pri televízoroch po bufetoch. V Rusku by to nebolo všade také, život by išiel ďalej. Na Slovensku ľudia viac prežívajú šport. Je oň väčší záujem."

Stále však platí, že najviac sa fandí, keď sa športovcovi darí a na úspechy sa pomerne rýchlo zabúda. "To však platí v každom športe a je to bežné. Každý to pocíti, že keď je úspech, ste na vrchole, a keď nie je, rýchlo na vás zabudnú. Aj takú legendu, akou je Michal Martikán, vnímajú dnes ľudia inak ako v čase, keď bol olympijský víťaz. Ale to je prirodzené, patrí to k životu," povedala k tejto téme Kuzminová.