Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie: Slovensko ukázalo svoj potenciál

Radosť slovenských hráčov po víťazstve Zdroj: TASR - Martin Baumann

KODAŇ - Konečne to prišlo! I keď od toho nebolo ďaleko už v prvom zápase na MS v hokeji 2018, Slováci sa predsa len dočkali triumfu za tri body. V úvodnom dueli s Českom sme inkasovali vyrovnávajúci gól 10 sekúnd pred koncom, no ak by sme v tomto stretnutí vyhrali, neodzrkadlovalo by to celkový priebeh. Česi mali z hry viac a to isté sa dá povedať aj o Švajčiaroch, ktorí nás porazili 2:0. Až v treťom zápase si slovenský fanúšik konečne mohol povedať, že sme lepším tímom.

Ak chceli Slováci pomýšľať nad postupom, v treťom dueli museli bezpodmienečne vyhrať v riadnom hracom čase. Nič iné ako tri body sa proti Rakúsku nebrali. Nalomené sebavedomie sa muselo napraviť a tlak zvoľniť.

Všetko to ale začalo veľmi zle. Hokej je niekedy aj o šťastí. Stačí jeden zvláštny odraz puku a padne gól. Presvedčil sa o tom aj Andrej Sekera, ktorého trafila neškodná strela Leblera, kadejako sa poodrážala a bol z toho gól. Prehrávať v druhej minúte s Rakúskom po dvoch prehrách na MS v hokeji 2018 muselo byť psychicky náročné. Stále ale platí, že ak je jeden tím lepší, musí to v 60 minútach ukázať, aj keby má smolu. Slováci to našťastie dokázali. A ako? Konečne boli lepším tímom. Dobrý dojem trošku kazí ustráchaná tretia tretina, do ktorej sme vstupovali s dvojgólovým náskokom a zrejme v šatni odzneli taktické pokyny, nech to nejako ubránime a bude koniec. Nuž, súper prestrelil Rybára už v druhej minúte záverečného dejstva a vyzeralo to všelijako. Dve presilovky v prospech Slovenska na výsledku nič nezmenili, jedine tak zobrali súperovi čas. V závere sa musel uchýliť k hre bez brankára a tento risk nevyšiel. Do prázdnej bránky sa trafil Krištof a vtedy už každý vedel, že Slovensko vyhrá. Bola to síce výhra bolestivá, ale bola.

Na ľade bolo vidieť, že naši hráči sú na tom individuálne lepšie. Mali sme rozdielových hráčov, ktorí majú skrátka viac talentu, skúseností a sebavedomia. Pochváliť treba aj brankára Rybára. Stále však zostáva vyriešiť jeden problém, a to veľký. Slováci akoby nevedeli vyhrávať vhadzovania. Spomeňme si na prvú tretinu proti Česku, v ktorej sme z 27 vhadzovaní vyhrali iba šesť! Keď narazíme na kvalitného súpera, vznikne priveľa nebezpečných situácií, kedy vyhrá vhadzovanie v našom obrannom pásme a z toho budú padať góly. S Rakúskom sme v tomto smere prehrali 27:30.

Zo zápasu s Rakúskom si treba odniesť pozitíva. Naši hráči vedia hrať hokej a plniť taktické pokyny, len treba na ľade nechať 120% a prinútiť sa k nadľudským výkonom. V ťažkom momente, kedy súper bleskovo vyhrával, ukázali Slováci psychickú odolnosť a platilo staré známe "kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie".