VIDEO Tóth prežil najťažšie preteky v živote: Organizátori to nezvládli! Musel som kričať

Matej Tóth sa osviežuje vodou v chôdzi mužov na 50 km na ME v atletike v Berlíne Zdroj: TASR/Martin Meissner

BERLÍN - Preteky na pokraji života a smrti. Aj tak by sa dal charakterizovať pekelný boj Mateja Tótha na ME v Berlíne, po ktorom si môže smelo a nahlas povedať - som vicemajster Európy.

Ani extrémne teploty či menšia kríza nezahatali Matejovi cestu k medaile. Bol to však mimoriadne náročný zápas nielen so súpermi. "V tom momente, keď som začal strácať a pomaly prichádzať o medailu, tak mi bolo všetko ukradnuté. Hovoril som si, že budem rád, ak prídem do cieľa a opakoval som si - len to prežiť. Potom prišiel zlom na 46. kilometri a nastal úplný opak. Bojoval som až do konca a vďaka skvelej atmosfére to vyšlo. Striebro má pre mňa cenu zlata."

Teploty sa v Berlíne šplhali cez 30°C a na trati to bolo poriadne cítiť. "Ak ide o počasie, boli to pre mňa najťažšie preteky v kariére. Ani Peking nebol taký horúci, iba vlhkejší. V Riu zase pálilo ostré slnko. Lenže tu v Berlíne sa dalo všetko dokopy, veľa slnka, málo tieňa a bol to najväčší extrém, aký som kedy zažil. Každý meter som hľadal aspoň nejaký kúsok chládku," prezradil Tóth.

Slovenský reprezentant musel po pretekoch adresovať kritiku na adresu organizátorov. "Škoda, že to nezvládli. Namiesto ľadovej vody nám dávali teplú a taktiež špongie boli suché, pričom by mali byť napité vodou. Stálo ma to energiu, keď som na nich kričal, aby ich namočili.

Pri občerstvovačke si navyše bolestivo narazil lakeť, ktorý cítil ešte aj po pretekoch. Na nič sa ale nevyhováral. Všetci to mali rovnaké a klobúk dole pred každým, čo to zvládol, či už Mária Czaková alebo Dušan Majdán, ktorý išiel taktiež fantasticky. Ak porovnám jeho osobák a jeho výkon tu, tak v podstate išiel kvalitnejší výkon ako ja," pochválil kolegu.

V cieli padol Tóthovi kameň zo srdca. Pre Slovensko získal striebro a ukázal, že je stále atletickou hviezdou. "Potvrdilo sa, že mám na to. Po všetkých kauzách a problémoch, keď som bol na dne, tak môžem povedať, som späť. Všetko záleží od zdravia, ale chcem ďalej pretekať a vydržať až do Tokia. Emočne som bol ešte vyššie než v Riu, a to práve preto, čo som prežil. Keď som sa objal s ocinom, všetko nám prebehlo hlavou."

Strieborný hrdina nezabudol ani na priaznivcov. "Keby na 40. kilometri nie je tá atmosféra a povzbudenie, určite by som rezignoval a preteky by som len dokončil. Fanúšikovia na trati boli skvelí. Zacítil som úžasnú žičlivosť, energiu a musím poďakovať všetkým ľuďom, ktorí mi fandili, najmä tým, ktorí príšli až sem do Berlína. Vytvorili mi domáce podmienky," dodal na záver. Priamo v dejisku fandili Matejovi aj Marián "Čeky" Čekovský či hokejista Jozef Stümpel, ktorí prišli špeciálnym autobusom Slovenskej sporiteľne spolu s ďalšími fanúšikmi. Tí všetci celý čas neúnavne povzbudzovali a dodávali našej hviezde potrebnú silu.