Niekdajší olympionik Piasecký po kariére aj na úrade práce: Federácia sa mi otočila chrbtom!

Samuel Piasecký ešte v roku 2014 Zdroj: SITA/Ján Slovák

BRATISLAVA - Niekdajší skvelý reprezentant SR v športovej gymnastike Samuel Piasecký má za sebou náročný prechod z profesionálnej kariéry športovca do života bežného človeka. V závere roka 2016 sa rozlúčil s aktívnou činnosťou, v apríli minulého roka otvoril vlastnú akadémiu, kde sa venuje gymnastom všetkých vekových kategórii. Život profesionálneho športovca mu vraj nechýba. V rozhovore pre portál dalito.sk priznal, že skúšal šťastie aj na úrade práce.

"Zatiaľ je to krátka doba, iba dva roky, ale zasa celkom som nevypadol, celý čas som sa udržiaval. Dvakrát do týždňa som si chodil zacvičiť, pomedzi návštevou úradu práce. Tam mi vraveli, že už tam mali rôznych ľudí, právnikov, politikov, ale olympionika ešte nie," uviedol účastník OH 2012 v Londýne a pokračoval: "Aj som sa v duchu smial. Totálne nevedeli, čo so mnou majú robiť. Totálne. Len na mňa pozerali a cítil som, že im je samým trápne mi ponúkať nejakú prácu, ktorá s mojím doterajším životom nemala absolútne nič spoločné. Je to vlastne smutné, že celý život reprezentujete svoju krajinu a keď po dlhých rokoch potrebujete pomôcť vy, nevedia vám nijako pomôcť, okrem dočasne krátkej podpory v nezamestnanosti."

Piasecký prezradil, že prácu si hľadal aj sám. Napokon sa rozhodol zostať pri gymnastike a otvoril si akadémiu. "Pozeral som všelijaké inzeráty, manuálnu prácu v skladoch, no toho sa dosť bojím. To si ani neviem predstaviť, to musí byť strašná makačka. Viem si predstaviť robiť v lese s drevom, napríklad píliť. To by bolo pre mňa, lebo zasa niekde len stáť alebo sedieť, to by bolo pre mňa si stresujúce. Ale ísť vlastnou cestou akadémie bol asi ten najlepší spôsob, čo som zvolil. Som stále pri tom, čo mám najradšej."

Tridsaťštyriročný Košičan si nikdy neurobil vysokú školu. Popri profesionálnej kariére by to podľa vlastných slov nezvládol. "Z mojich skúseností a z rozprávania od kolegov je to katastrofa, nezvládol by som obe veci naplno," povedal otec štyroch detí, ktorý sa po konci aktívnej kariéry musel rozhodnúť, čím sa bude ďalej živiť.

"Bol som nejaký čas na úrade práce, takže som naozaj aspoň krátky čas nemusel nič robiť. Bol som tam pol roka. Tri mesiace mi trvalo zistiť, že vojaci majú svoju sociálku, kde som však nespĺňal kritériá na dávku. Jednoducho som mal málo odslúžené. Zbytočne som čakal, mal som hneď začať robiť. Nejakú chvíľu som robil trénera v gymnastickom centre v Petržalke, ale finančne sa to nedalo utiahnuť, dokonca som sa zadĺžil. Musel som konať. A tak som začal pracovať na svojej samostatnej ceste, že si otvorím svoju vlastnú gymnastickú akadémiu v Malackách. Momentálne pracujem aj na druhej pobočke v Lamači v Bratislave, ale je to ešte vo fáze vybavovania, je to strašná papierovačka," rozhovoril sa o svojich plánoch do budúcnosti.

Piasecký po ukončení kariéry pociťoval stavy úzkosti: "Je to, ako keď sa presťahuješ z jedného mesta do druhého, či skôr zo štátu do štátu. Všetko je iné. Nevstávam na tréningy, lebo nemusím, no vstávam skoro, lebo sa starám o najmladšieho syna. Takže nie je to ničnerobenie, ale aktívny život. Na začiatku bolo na tom krásne to, že som bol doma a nemusel chodiť na preteky, súťaže, sústredenia… Dobre, priznám sa, na začiatku som mal chvíle úzkosti, že čo teraz budem robiť, ako tréner gymnastiky sa neuživím a podobne. Nebolo to jednoduché," povedal.

"Naozaj, dnes už chápem športovcov, ktorí si po kariére siahli na život. Je to veľmi smutné, viem to dnes pochopiť, ale to len o niečom vypovedá. Vedel som, že si musím nájsť zamestnanie aj ja a čo najrýchlejšie. Keby som bol zabezpečený a nepotreboval robiť, tak by som sa venoval napríklad len charite a trénoval by som deti. Slovenský reprezentant-gymnasta takto ukončiť kariéru nemá šancu. Ale veci sa zmenili, zohnal som si pôžičku a otvoril svoju akadémiu a robím to, čo najlepšie viem a baví ma," zhodnotil Piasecký stav slovenského športu.

Nepomohla mu ani Slovenská gymnastická federácia (SGF). Prispel k tomu aj spor s jej prezidentom Jánom Novákom. "Klub ma zamestnal na živnosť, za málo. Federácia, možno vzhľadom k trvajúcemu súdnemu sporu s jej prezidentom, sa mi otočila chrbtom. Vlastne mám pocit, že bola stále otočená opačne. Profesionálny šport sa u nás nedá robiť, ak áno, tak nie poriadne a energiu vkladáte do ustavičných sporov, často nezmyselných," smutne skonštatoval Samuel Piasecký.