VIDEO Djokovič blízko tenisovej nesmrteľnosti: Z príbehu srbského kráľa sa tisnú slzy do očí!

Novak Djokovič
Novak Djokovič

BELEHRAD - Srbský tenista Novak Djokovič môže počas najbližších dvoch týždňov zopakovať na parížskej antuke historický počin. Ako aktuálny šampión z Wimbledonu, US Open a Australian Open sa po prípadnom triumfe na Roland Garros môže opäť po troch rokoch stať držiteľom tzv. nekalendárneho grandslamu.

Podarilo by sa mu to už druhýkrát v kariére, kým jeho odvekí rivali Roger Federer a Rafael Nadal na tento míľnik doteraz nedosiahli a pre vysoký tenisový vek už asi nikdy nedosiahnu. Na neuveriteľnú kariéru hviezdy srbského tenisu Djokoviča malo počas jeho života vplyv množstvo udalostí. Významnou bolo v roku 1999 bombardovanie srbskej metropoly Belehradu.

Jedného z najlepších tenistov histórie postihol v detstve rovnaký osud ako mnoho ďalších detí zasiahnutých konfliktmi na Balkáne. Svoje 12. narodeniny oslavoval 12. mája 1999 v dome svojho starého otca Vladimira. Práve tu sa nachádzal kryt, v ktorom sa celá rodina skrývala pred náletmi bojových lietadiel medzi marcom a júnom toho roku. Keď sa mestom rozozneli výstražné sirény, všetci sa spoločne so susedmi utekali schovať do krytu, ktorý od povrchu delilo niekoľko železných dverí.

Nálety Severoatlantickej aliancie na Belehrad trvali 11 týždňov. Ich snahou bolo vytlačiť srbskú armádu z Kosova, kde mala páchať na miestnych obyvateľoch zločiny proti ľudskosti. "Keď sa nálety začali, mohli sme sa iba modliť. Bomby mohli dopadnúť hocikde. Škody boli obrovské. Neušetrili ani nemocnice. Videl som umierať tehotné ženy. Stále sú to ťažké spomienky," spomína so slzami v očiach Djordjo Milenič, sused Novakovho starého otca Vladimira.

Mestská časť Banjica sa nachádza približne sedem kilometrov od centra Belehradu. Miestni obyvatelia ju opisujú ako pokojné predmestie, v ktorom žijú najmä robotnícke rodiny. Djokovičov starý otec Vladimír tu žil v dvojizbovom byte až do svojej smrti v roku 2012. V súčastnosti je prázdny a neobývaný. Podľa susedov ho teraz vlastní teta Novaka, ktorá žije vo Švajčiarsku. Práve v Banjici sa však odohrávala dôležitá etapa života jedného z najlepších tenistov histórie bieleho športu.

Prvé kroky malého Novaka

Novak žil so svojim starým otcom, keďže jeho rodičia Srdjan a Dijana tvrdo pracovali, aby dokázali uživiť svoju rodinu. Väčšinu času trávili v horskom stredisku Kopaonik neďaleko Kosova, vzdialenom od Belehradu štyri hodiny cesty autom. Tam počas dňa pracovali ako lyžiarski inštruktori a v noci obsluhovali hostí vo svojej vlastnej reštaurácii. Nechceli dopustiť, aby sa ich deťom nedostalo potrebného vzdelania a zároveň chceli podporovať Novaka v jeho začínajúcej tenisovej kariére. Starostlivosť o neho a jeho dvoch bratov Marka a Djordjeho si museli podeliť so starým otcom.

Neľahké spomienky však Novakovi podľa jeho slov pomohli, aby sa stal silnejším a lepším človekom. "V podzemí sme strávili mnoho času. Bolo obrovské, vtedy tam bolo miesto pre každého, kto ho potreboval," povedal Djokovič v dokumentárnom filme americkej stanice CBS ešte v roku 2011. "Každú noc sme sa budili okolo druhej alebo tretej hodiny a utekali sa schovať. Trvalo to dva a pol mesiaca," opísal Djokovič ťažkých 78 dní v roku 1999. "Tieto náročné okolnosti a skúsenosti ma však v konečnom dôsledku urobili šampiónom. Urobili ma mentálne silnejším a hladnejším po úspechoch."

Tridsaťjedenročná Milica Milivojevičová žila v spomenutom období v susedstve Novakovej rodiny a počas náletov sa skrývala v rovnakom kryte. "Pamätám si, že tam bolo vždy okolo 20 až 30 ľudí. Keď sme boli vnútri, bomby sme nepočuli. Vonku sme mohli vidieť ako bombardujú Avallu. Schádzali sme sa tam najmä mladí ľudia. Hrali sme stolové hry, niektoré zo starších detí popíjali alkohol a venovali sa aj iným nerestiam. Mám na tie časy mnoho spomienok," uviedla s úsmevom Milica.

Sen, ktorý sa zmenil na realitu

Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa Novak, ktorý už mal v tom čase za sebou vystúpenie v televíznom programe, kde potvrdil svoj sen zvíťaziť vo Wimbeldone, podieľal na nemravnejších aktivitách svojich starších kamarátov. Už vtedy ho totiž zaneprázdňoval jeho sen, stať sa svetovou jednotkou. Bogdan Obradovič spojil svoj život s tenisom a politikou. Nádejného juniorského hráča, ktorý sa pre trénerskú dráhu rozhodol už vo veku 18 rokov, oslovil Novakov otec Srdjan, keď mal jeho syn iba 10 rokov.

Neskôr sa Obradovič stal kapitánom srbského daviscupového tímu, s ktorým vrátane Novaka získal v roku 2010 prestížnu trofej. Momentálne už 52-ročný Obradovič pôsobí ako poslanec srbského parlamentu. "Novakov otec a ja sme boli priateľmi. Povedal som, že som dobrý kouč a môžem im pomôcť. Hneď po prvom spoločnom tréningu ostal v šoku. Bol na všetko dokonale pripravený. Pred tréningom sa poctivo rozcvičil, mal so sebou fľašu s vodou, banán, uterák, proste všetko. Nikdy som sa s tým pri tak mladom hráčovi nestretol. Aj keď pri svojej nízkej hmotnosti vyzeral ako by hladoval, vedel som, že sa pozerám na výnimočný talent," povedal Obradovič.

Počas bombardovania pracovali spolu každý deň. Cestovali naprieč celým Belehradom, aby našli kurty, na ktorých by mohli hrať zadarmo. "V tom čase bol Novak už dosť populárny. Ľudia sa mu snažili pomôcť. Trénovali sme na rôznych miestach, ale čo nám ostávalo. Takto sme fungovali," dodal Obradovič a pokračoval: "Boli sme v náročnej situácii. Počujete sirény, sledujete televízne spravodajstvo a vidíte umierať ľudí. Bomby zničili takmer všetko. My sme s tým však nemohli nič robiť, tak sme si našli spôsob, ako si spríjemniť tieto ťažké chvíle tenisom. Celý čas som bol s Novakom, poctivo sme trénovali. Dokázal sa sústrediť, no zároveň si to aj užíval. Pamätám si ho stále s úsmevom na tvári."

Djokovič často trénoval v tenisovom klube Partizan. Súčasťou armádneho multišportového klubu je aj futbalové mužstvo, 27-násobný majster Srbska. Mnohými úspechmi sa môžu pochváliť aj basketbalové, volejbalové a vodnopólové tímy patriace pod Partizan. Dušan Grujič, ktorý bol 22 rokov prezidentom Partizanu hovorí, že tento klub má svoje miesto v Novakovom srdci.

Dali sme mu všetko, čo chcel a potreboval

"Keď niekde strávite 11 rokov svojho života, nemôžete povedať nič iné," skonštatoval Grujič a dodal: "Prvé tenisové kroky urobil v Kopaoniku, no už keď mal šesť rokov, prišiel do Partizanu. Dali sme mu všetko, čo chcel a potreboval." Novakova fotka sa vyníma na stenách klubu, hneď vedľa portrétu ďalšej členky klubu Any Ivanovičovej, šampiónky Roland Garros 2008.

Dragan Gavrilovič, jeden z členov zodpovedných za chod 75-ročného klubu, pridáva spomienky na žijúcu legendu srbského tenisu. "Už keď bol dieťa, mohol mať okolo 12 rokov, chodilo sa na neho pozerať mnoho ľudí. Oni vedeli a my sme vedeli tiež, že je určený pre veľké ciele. Chceli vidieť, ako sa rodí história."

Srbsko je často v zahraničných médiach prezentované ako nebezpečná krajina. "Prevláda názor, že sme zlí ľudia. Všetci, čo si to o nás myslia, by mali prísť do Srbska a presvedčiť sa na vlastné oči. Ak sledujete iba televízne spravodajstvo, nebudete mať pravdivý obraz o našej krajine," povedal miestny taxikár George Mitič a pridal príhodu z predchádzajúcich dní: "Išiel som vyzdvihnúť na letisko ľudí zo Škandinávie, ktorí tu prišli rokovať o nejakom obchode. Povedali mi, že majú strach. Keď som sa ich opýtal, čoho sa boja, ich odpoveďou bolo, že ste tu mali vojnu. Tak som im povedal, že sme otvorení a priateľskí ľudia."

Srbský hrdina

Jednou z dôležitých úloh Novaka Djokoviča je prezentovať svoju rodnú krajinu v čo najlepšom svetle. Jeho výkony a charizmatická povaha pomáhajú vylepšovať obraz krajiny v zahraničí. On sám si uvedomuje túto zodpovednosť, najmä po vojnových udalostiach, ktoré výrazne poškodili imidž Srbska v zahraničí. "V krajine existuje veľká rivalita so susedným Chorvátskom. Bojovali sme proti sebe vo vojne a spomienky sú stále čerstvé. Novak však nemá problém verejne podporiť chorvátsku futbalovú reprezentáciu. Mnoho ľudí s ním v Srbsku nesúhlasí, ale on sa snaží zmeniť perspektívu ich myslenia," pridal sa Sasa Ozmo, športový novinár z periodika Sport Klub.

Nedávno sa Novak umiestnil na prvom mieste v prieskume, ktorí medzi mladými Srbmi zisťoval, ku komu vzhliadajú ako ku svojmu vzoru. "Je najlepším príkladom, akí môžu mať. V krajine sme mali mnoho úspešných športovcov, ktorí dokázali inšpirovať celé generácie rodákov. Nikto to však nedokáže tak ako Novak. Počas bombardovania Belehradu hral v zámorskej NBA Vlade Divac a zároveň pôsobil ako ambasádor krajiny po celom svete. Novak však dokáže osloviť ešte väčší počet ľudí. Tenis je v Srbsku tretím najpopulárnejším športom za futbalom a basketbalom. Najuznávanejším športovcom je však jednoznačne Novak," dodal na záver Ozmo.


Tagy: Novak Djokovič

Zdroj:
SITA
Foto:
SITA/AP/Christophe Ena; Video: YouTube/YOUification

DISKUSIA