V mladosti dojil kravy, teraz je národným hrdinom: Neuveriteľný príbeh senzačného víťaza Gira

Ekvádorský cyklista Richard Carapaz pózuje s trofejou po víťazstve v pretekoch Giro d'Italia Zdroj: TASR/Alessandro Di Meo/ANSA via AP

VERONA - Po odstúpení Toma Dumoulina to vyzeralo na súboj medzi Vincenzom Nibalim a Primožom Rogličom o celkové prvenstvo na Giro d´Italia. Skvelý taliansky vrchár a solídny časovkár verzus skvelý slovinský časovkár a solídny vrchár si to mali rozdať o ružový dres vo Verone. Lenže kde sa dvaja bijú, tretí občas víťazí.

Všetky papierové predpoklady postavil na hlavu Richard Carapaz, prvý ekvádorský víťaz niektorého z podujatí Grand Tour v histórii. "Muž, ktorý vyrastal v dedinke Julio Andrade na hraniciach s Kolumbiou v takmer trojtisícovej nadmorskej výške, pracoval ako tínedžer na farme svojich rodičov. Ráno dojil kravy, potom šiel do školy a keď mu zvýšil čas, bicykloval," píšu nemecké médiá.

Carapaz bol vlani na Gire celkovo štvrtý, ale to ako keby nikto tento rok reálne nebral do úvahy. Moment obratu nastal už v 9. etape, hoci to na prvý pohľad vôbec tak nevyzeralo. Časovku do San Marína vyhral favorit Roglič a Carapaz skončil jedenásty s takmer dvojminútovým mankom. "Záverečný cieľový kopec však zvládol najrýchlejšie zo všetkých. Ihneď sme si to v tíme všimli a spozorneli sme. Minimálne sme tušili, že odteraz Mikel Landa bude podporovať jeho a nie naopak. Keď prišiel do tímového autobusu, povedal nám, že je pripravený na veľké veci," uviedol športový riaditeľ tímu Movistar Max Sciandri na špecializovanom portáli VeloNews.

Carapaz bol vtedy celkovo dvadsiaty a jeho strata 3:16 min na Rogliča nenapovedala, že sa v tíme Movistar chystajú na frontálny útok s čoskoro 26-ročným nevysokým Juhoameričanom. Prišla však 14. etapa - horská previerka s cieľom v Courmayeuri a v nej pôsobivé sólo Carapaza nielen za víťazstvom, ale aj ružovým dresom. Carapaz nadelil Nibalimu aj Rogličovi takmer dve minúty a o 7 sekúnd už bol na čele pretekov. "Tušili sme, že v tej etape môžeme urobiť časový rozdiel. Roglič a Nibali pozorne strážili jeden druhého, vzájomne sa častovali hanlivými výrazmi a ani jeden nereagoval na útok Carapaza," glosoval Sciandri.

V 16. etape prišlo obávané stúpanie na Mortirolo, kde Nibali podľa predpokladov zaútočil, ale Movistar skvelou tímovou prácou odvrátil túto hrozbu. Náskok 1:47 min pred Nibalim a 2:09 min pred Rogličom už dával tušiť, že na záver vo Verone sa nebude tešiť ani jeden z týchto dvoch najväčších favoritov. Carapaz si udržal silné nohy a Movistar skvelú taktiku aj v posledných dvoch horských etapách, a tak pred záverečnou časovkou vo Verone mal Ekvádorčan s náskokom 1:54 min už takmer istý celkový triumf. V záverečnej jazde proti chronometru do starobylej Areny Verona si mohol dovoliť aj luxus - prísť do cieľa o 49 sekúnd neskôr ako Nibali. Ružový dres si muž s prezývkou La Locomotora de Carchi (Lokomotíva z Carchi) udržal s vyše minútovým náskokom.

"Nechcel som počas pretekov nahlas hovoriť, že smerujem za víťazstvom. Vždy sa predsa môže čokoľvek stať a nebol som si istý, kým som sa neocitol na ´kockách´ v záverečných metroch pred cieľom vo Verone. Je to úžasný pocit povedať si, že som víťazom pretekov Grand Tour. Je to najväčší okamih v mojom športovom živote," vravel Carapaz v cieli, keď už bolo po všetkom, citoval ho CyclingNews.

Pred rokom sa na Giro d´Italia stal prvým Ekvádorčanom s víťazstvom v etape na Grand Tour, teraz pridal už aj konečný triumf. Jeho korunováciu za kráľa Gira videli naživo aj stovky krajanov, ktorí sa vydali do Európy osláviť spolu s ním tento výnimočný triumf. V hlavnom meste Quito sa na Estádio Olímpico Atahualpa zhromaždilo približne 5000 fanúšikov, aby si vychutnalo záver Gira z Talianska prostredníctvom veľkoplošnej obrazovky. Prezident krajiny Lenin Moreno údajne sľúbil zrušiť dane z dovozu profesionálnych bicyklov do Ekvádora.

"Vždy som obdivoval Nibaliho. Díval som sa na neho v televízii ako súťaží, keď som bol ešte dieťa. Teraz zdieľam spolu s ním víťazné pódium, môže byť niečo úžasnejšie?," položil si verejne otázku Carapaz.

Jeho triumf zaradili v Ekvádore zaradili medzi najväčšie športové počiny v histórii krajiny spolu s víťazstvom Andresa Gómeza na Roland Garros 1990, chodca Jeffersona Péreza na OH 1996 na 20 km a prvenstvo futbalistov tímu Liga de Quito v Pohári osloboditeľov 2008.