Sobota, 20. apríl 2024, meniny má Marcel, zajtra Ervín.

Pre Šestáka bola baráž s Trenčínom bodkou za kariérou: Moje rozhodnutie je nemenná záležitosť

Stanislav Šesták Zdroj: TASR

BRATISLAVA - Pre bývalého slovenského reprezentanta Stanislava Šestáka bol sobotňajší odvetný zápas baráže o účasť vo Fortuna lige 2019/2020 na žilinskom trávniku proti AS Trenčín definitívne posledný v jeho bohatej hráčskej kariére. Keďže FK Poprad po domácom víťazstve (2:0) prehral v spomenutom zápase v Žiline 1:4, nezískal miestenku v najvyššej súťaži, v ktorej si chcel 36-ročný rodák z Demjaty pripísať ešte symbolický štart za Podtatrancov.

"Moje rozhodnutie je nemenná záležitosť," uviedol dávnejšie Šesták. V rozhovore si teraz zaspomínal na začiatky v profesionálnom futbale v drese Tatrana Prešov, legionárčenie v Nemecku, Turecku a Maďarsku, prezradil, prečo mu Žilina prirástla k srdcu, a nevynechal ani reprezentačnú kapitolu a účasť na dvoch najvýznamnejších turnajoch - majstrovstvách sveta 2010 v JAR a majstrovstvách Európy 2016 vo Francúzsku.

Do ligového futbalu vhupol ako 18-ročný veľký talent v prešovskom Tatrane. Všetkých vtedy okamžite očaril nielen rýchlosťou, zdravou mladíckou drzosťou, ale tiež do biela odfarbenými vlasmi. "Vtedy bola taká móda a keď sa k tomu pridal môj vek a mladícka nerozvážnosť, takto to dopadlo," vyhlásil so smiechom a dodal: "Pamätám sa, že som prvýkrát dostal šancu ukázať sa na ligovom trávniku za čias trénera Mikuláša Komanického. V Prešove vtedy chodievali na štadión krásne návštevy, okolo 3-tisíc ľudí, a to napriek tomu, že sme hrali v spodnej polovici tabuľky. Cítil som vtedy veľký rešpekt pred divákmi na tribúnach aj staršími spoluhráčmi v šatni. V tom čase som mal dorastenecký vek, mohol som trénovať s prešovským A-mužstvom a nastupovať v ligových dueloch. Na začiatky v Tatrane mám krásne spomienky. Zároveň však cítim ľútosť z toho, čo sa za necelých 20 rokov stalo s prešovským futbalom."

Na Slovensku hrával okrem Prešova a Popradu aj v Slovane Bratislava a MŠK Žilina. Práve pod Dubňom zažil najvydarenejšie obdobie, čo sa týka účinkovania na slovenskej klubovej scéne. "Žilinu beriem ako druhý domov, čo sa týka futbalu. Aj keď som tam nepôsobil až tak dlho (2004-2007, pozn.), ľudia odtiaľ na mňa nezabudli, čo mi dali najavo, keď som tam neskôr hral v rôznych prípravných zápasoch alebo aj teraz s Popradom. Veľmi si to vážim. V Žiline som sa zosobášil s manželkou a narodila sa nám tam aj dcéra. Na toto mesto mám naozaj pekné spomienky. Boli sme majstri Slovenska a práve odtiaľ som potom odišiel do zahraničia," poznamenal Šesták.

Legionárske pôsobenie zahájil v roku 2007 v nemeckom VfL Bochum. "Hneď v začiatkoch som sa musel učiť ťažký jazyk. V tíme však bolo niekoľko Čechov, ktorí mi pomohli, napríklad obranca Pavel Drsek. V mužstve ma prijali perfektne. V každej sezóne patril medzi jeho piliere, bol som najlepší strelec, čiže pôsobenie v Bochume celkovo vnímam pozitívne," povedal Šesták. V bochumskom drese sa mu najviac darilo v úvodnej sezóne 2007/2008, v ktorej nastrieľal 13 bundesligových gólov a v konečnom poradí kanonierov sa umiestnil na 6. pozícii. Pred ním skončili iba Chorvát Ivica Olič a Švéd Markus Rosenberg (obaja 14 zásahov, pozn.), Nemci Kevin Kurányi (15) a Mario Gómez (19), ako aj vtedajší kráľ strelcov - Talian Luca Toni (24). "Prišiel som ako náhrada za Gréka Theofanisa Gekasa, ktorý ako najlepší bundesligový strelec odišiel do Leverkusenu. Tá prvá sezóna bola veľmi vydarená. Hneď v zime som mal niekoľko ponúk z iných klubov, trebárs z Hoffenheimu, a bol som druhý za Brazílčanom Diegom, čo sa týka tzv. kanadského bodovania, súčtu gólov a asistencií. Na jar už moja efektivita nebola až taká dobrá, pravdepodobne aj súperi boli predo mnou vo väčšom strehu. Celkovo to však bol veľmi dobrý prvý krok do zahraničného pôsobenia," doplnil.

Galéria fotiek (2) Zdroj: TASR/Oliver Ondráš

V Bochume zažil viacero dvojgólových zápasov, no práve proti spomenutému Hoffenheimu zaznamenal 11. apríla 2009 svoj jediný hetrik na bundesligových trávnikoch. Bolo to pri víťazstve VfL 3:0. "Bolo to také zaujímavé, keďže predtým som sa so zástupcami tohto klubu rozprával o možnom angažmáne. Musím povedať, že hetrik sa mi podarilo streliť prakticky v každej súťaži, v ktorej som účinkoval, s výnimkou maďarskej, kde som za Ferencváros Budapešť hrával iba rok," podotkol Šesták, ktorý sa po anabáze v Nemecku v roku 2010 presunul do Turecka. V "krajine polmesiaca" si obliekal dres MKE Ankaragücü a Bursasporu. V prvom menovanom klube tiež absolvoval duel s hetrikom na konte - 13. marca 2011 tromi gólmi odstrelil slávny istanbulský tím Galatasaray pri triumfe 3:2.

Šesták počas kariéry nastrieľal množstvo gólov. Za najkurióznejší však označil víťaznú "trefu" z Tehelného poľa proti Poliakom (2:1) v úspešnej kvalifikácii o postup na MS 2010 v JAR. "Taký šťastný gól, ktorý každý pozná, je práve tento. Najprv tam bola jedna odrazená lopta, vzápätí druhá. Potom sa lopta odrazila od žrde a keď som to išiel doťuknúť do bránky, netrafil som to najideálnejšie. Išlo do nakoniec ´koníčkom´ popod brankára do siete. Dal som však veľa takých gólov, keď to vypálilo inak, ako som pôvodne zamýšľal," dodal.

Pri zmienke o reprezentácii sa okamžite pousmial. Bol to práve Šesták, kto v historickej kvalifikácii MS 2010 gólmi v dôležitých chvíľach "nahral" slovenskému mužstvu dôležité body. Šampionát na "čiernom kontinente" a neskôr aj ME 2016 vo Francúzsku považuje za vrcholy svojho hráčskeho pôsobenia v národnom tíme. "Spoluhráči v reprezentácii si zo mňa často uťahovali, že som taký ´šťastko´, ku ktorému sa v správny čas odrazí lopta... Možno je to dar. Práve po uvedenom dueli s Poľskom sme si začali viac veriť. Bola to krásna kvalifikácia, aj keď som v nej odohral iba šesť zápasov. Strelil som však šesť gólov. Na oba šampionáty spomínam veľmi rád. Nie je veľa hráčov v ére samostatnosti, ktorí boli na MS aj ME. Som vďačný, že som mohol byť pri tom. Bolo to naozaj nádherné," zakončil Stanislav Šesták.