Najskôr ho nenávideli, dnes po ňom každý prahne: Žltý dres je ikona cyklistiky!

Mark Cavendish v žltom drese
Mark Cavendish v žltom drese

BRATISLAVA - O víťazstvo na Tour de France v roku 1919 bojovalo iba 67 mužov, na ktorých čakala porcia 5560 km rozdelená do 15 etáp. Inými slovami, prvá povojnová Tour bola najchudobnejšia na počet ľudí, ale najnáročnejšia na množstvo absolvovaných kilometrov. Do cieľa v Paríži dorazili iba jedenásti statoční a po dodatočnej diskvalifikácii Paula Duboka napokon klasifikovaných zostalo len desať.

Vojnou zničená krajina a vysoká obtiažnosť nebolo to najzaujímavejšie, čo priniesla prvá Tour po podpise Versaillskej mierovej zmluvy o konci I. svetovej vojny. Nečakanou novinkou bola aj žltá farba, ktorú začal nosiť na sebe ako poznávacie znamenie líder pretekov. Nebolo to však vopred premyslené a ani cielené opatrenie. A už vôbec sa nestretlo s pozitívnou odozvou u pretekárov. Až počas voľného dňa medzi 10. a 11. etapou v Luchone jeden z organizátorov prišiel za šéfom a zároveň zakladateľom podujatia Henrim Desgrangeom s nečakanou otázkou. "Väčšina cyklistov jazdí v trikotoch s nápisom La Sportive. Diváci ich ani nerozoznajú, čo keby sme nejakým spôsobom označili najlepšieho z nich?" Desgrange si to premyslel a neskôr zamieril do obchodu so šatstvom. Kúpil tam žltý pulóver a odovzdal ho Galovi Christophovi, vtedajšiemu lídrovi pelotónu so slovami. "Budeš ho nosiť počas etáp, aby ľudia vedeli, kto vlastne si."

Tour pokračovala v Grenobli a práve tam sa zrodila idea, ktorá nielen že prežila celé ďalšie storočie, ale medzitým sa stala jedným z najznámejších pojmov vo svetovom športe. "Žltý dres je niečo, po čom som túžil celú kariéru okrem víťazstiev v etapách, Je to ikona cyklistiky, poznávacie znamenie a najmä na Tour de France má obrovský význam pre cyklistu, ktorý ho má na sebe," uviedol Mark Cavendish vo viacerých televíznych rozhovoroch. Znamenitý britský šprintér sa žltej odmeny na TdF dočkal až 2. júla 2016, keď už mal na konte 27 víťazných etáp. Iba o deň neskôr si rovnaký honor vybojoval ako prvý Slovák aj Peter Sagan. Do cieľa zvlnenej etapy v Cherbourg en Cotentin prišiel pred Francúzom Julianom Alaphilippom, pred ktorým mal na čele celkového poradia náskok 8 sekúnd. "Byť v žltom je výnimočný pocit, aj keď ja mám tých zaujímavých dresov viac. Keď prídem o žltý, oblečiem si zelený pre lídra bodovacej súťaže a keď nebudem mať ani ten, zostane mi ešte dúhový pre majstra sveta," komentoval vtedy Peter Sagan.

Späť však do čias spred 100 rokov, keď sa zrodila žltá cyklistická legenda. Francúz Christophe nebol dvakrát nadšený z toho, že si musel na seba navliecť oblečenie v žltej farbe. Podľa jednej z kapitol v knihe Príbehy Starej dámy sa stal terčom posmeškov fanúšikov. "Ľudia sa mi smejú, pokrikujú na mňa: ´Aha, kanárik´ alebo vravia: ´Nie je ten kanárik nádherný?"

Christophe akoby to uriekol. Hoci mal vtedy pred druhým v celkovom poradí Belgičanom Firminom Lambotom náskok vyše 28 minút, do Paríža si žltý dres nepriniesol. V 14. etape z Metz do Dunkerque, ktorá viedla vojnou zničenou krajinou a navyše po nepríjemných kockách francúzskeho severu, sa Christophovi zlomila vidlica na jeho bicykli. Podľa pravidiel si to musel sám opraviť. Zašiel do kaviarne vo Valenciennes, tvrdo "zamakal" a mohol pokračovať v pretekoch. Stratil však takmer dve a pol hodiny a prišiel o celkové víťazstvo na Tour de France.

Tridsaťtriročný Lambot sa stal dovtedy najstarším šampiónom Tour. Belgičan, ktorý sa začal bicyklovať až ako 17-ročný, sa pôvodne živil výrobou sediel a postrojov pre kone. Za triumf v parížskom cieli dostal prémiu 5000 frankov a k tomu zmluvu s tímom Peugeot so zárobkom 300 frankov mesačne. "Na fotkách, ktoré sa zachovali, sa nachádza chudý zamračený muž. Údajne ho videli smiať sa jediný raz. Nie vtedy, keď ho obliekali do žltého, ale keď ho v cieli poslednej etapy bozkávala jeho žena," píše sa v knihe Príbehy Starej dámy o histórii Tour de France.


Tagy: Mark Cavendish Eugéne Christophe

Zdroj:
SITA
Foto:
SITA/AP/Christophe Ena

DISKUSIA