Nemá ruky, aj tak siahal na zlato: Inšpiratívny príbeh Američana s odzbrojujúcim humorom rúca bariéry

Matt Stutzman Zdroj: SITA/AP - Jae C. Hong

TOKIO - Americký paralympionik Matt Stutzman má veľký zmysel pre humor. Tridsaťsedemročný športovec z amerického Kansasu sa narodil bez rúk, ale na paralympiáde v Londýne 2012 získal v lukostreľbe vo svojej kategórii striebornú medailu.

Niekdajší líder svetového rebríčka, ktorý strieľa s pomocou nôh, by nemal na prelome augusta a septembra chýbať na PH v Tokiu a práve v hlavnom meste Japonska dostal od novinárov otázku, čomu by sa venoval, ak by nebol lukostrelcom. Odpovedal na ňu odzbrojujúco: "Potom by som chcel byt šampiónom v pretláčaní rukou."

V rozhovore pre AP následne pokračoval. "Chcem, aby ľudia vedeli, že som normálny chlapík, ktorý sa rád smeje. A mám radosť z toho, ak sa mi podarí rozosmiať druhých," priznal Stutzman. Doplnil tiež, že rád rúca rôzne predsudky o ľuďoch s hendikepom.

"Raz som tak išiel po schodoch a chalan sa ma spýtal: 'Ako si to urobil?' Odpovedal som mu, že na to mám nohy. Keď nemám ruky, ako keby si ľudia mysleli, že nemôžem robiť nič, ani chodiť alebo myslieť," pridal príhodu z nedávnej minulosti. Podotkol, že môže robiť aj všeličo iné - umývať riad, vysávať či meniť svojim deťom plienky.

Galéria fotiek (3) Zdroj: SITA/AP - Jae C. Hong

Na všetko sa naučil používať svoje nohy. Holí sa nimi, šoféruje aj je. Dokonca nimi používa paličky typické na konzumáciu jedla v Ázii. "Ešte v tom nie som zručný, som len začiatočník," smeje sa.

Lukostreľba mu zmenila život. Dostal sa k nej v americkej Iowe, kde sa naučil loviť jelene, aby zabezpečil jedlo pre svoju rodinu. Postupom času mu to išlo tak dobre, že to dotiahol až k medaily na paralympiáde. "Bol som na sociálnej podpore a dostával som mesačne 600 dolárov. Teraz som na tom tak, že tú podporu nepotrebujem a môžem sa starať o svojich troch synov. Ľudia vedia, kto som. Prerástlo to už rozmery lukostreľby," prezradil Stutzman.

Doplnil aj o svojom hlavnom cieli v súvislosti s motiváciou druhých. "Zameriavam sa na ľudí bez fyzického hendikepu, najmä na deti. Mnohí ľudia si myslia, že to majú ťažké a pritom sú v pohode. Hnevá ma to, pretože ja by som mohol svoj hendikep využiť ako ospravedlnenie, sedieť doma a nerobiť nič. Ale keď je niekto úplne v pohode a len leží na gauči a sťažuje sa, tak je to hlúpe," poznamenal Stutzman.