Sobota, 20. apríl 2024, meniny má Marcel, zajtra Ervín.

Slovenská reprezentantka po mesiaci v milánskej karanténe: Bolo to veľmi nepríjemné

Mária Korenčiová Zdroj: profimedia.sk

BRATISLAVA - Brankárka slovenskej futbalovej reprezentácie Mária Korenčiová z AC Miláno sa pred niekoľkými dňami vrátila z Talianska, kde strávila mesiac v karanténe pre pandémiu koronavírusu. Hoci aj na Slovensku musela absolvovať ďalšiu 14-dňovú karanténu, už bola aspoň v rodinnom kruhu. V rozhovore pre web SFZ priblížila, ako prežívala posledné týždne.

Pre šírenie koronavírusu musela nútene vynechať medzinárodný turnaj reprezentácie na Cypre, na ktorom začiatkom marca jej spoluhráčky remizovali s Mexikom 2:2 a prehrali s Fínskom 2:4. "V tom čase ešte zákazy talianskej vlády neboli také striktné, ale bolo jasné, že sa rýchlo začnú sprísňovať a hrozilo, že sa nebudeme môcť vrátiť potom naspäť do Talianska. Vtedy sa ešte myslelo aj na to, že by klub mohol hrať ešte zápasy. Ale ako stúpali počty nakazených, nikto z nás nevedel, či sa stretol s niekým, kto mohol byť nakazený, takže tam bolo aj riziko roznášania. Po debatách s klubom aj s reprezentačným trénerom sme sa všetci rozhodli, že bude rozumnejšie, aby som nešla. Aj vzhľadom na to, že som mala ísť skôr a mala som sa stretnúť aj s mojou rodinou. Nikdy, keď som nemohla ísť na zraz, to nebolo príjemné a vždy mi to baby pripomenú nejakou dobrou príhodou, ktorá sa im stala na zraze, keď som tam nebola. Samozrejme, bolo mi to ľúto, keďže zrazov nie je veľa. Navyše, je to pre mňa vždy možnosť ísť domov, nebola som od Vianoc. Na Cypre sme si s tímom mohli vyskúšať viaceré veci, preto mi to v tom momente bolo ľúto a bola som nahnevaná, ale keď sa na to pozriem teraz, tak som o nič neprišla, lebo kvalifikácia sa odložila a dobieha to všetkých,“ povedala 30-ročná brankárka pre futbalsfz.sk.

V Taliansku, ktoré je krajinou s najväčším počtom obetí na ochorenie COVID-19, pôsobí Korenčiová v milánskom AC, v srdci Lombardie. Práve tento región koronakríza najviac zasiahla. "Prvé opatrenia boli v Taliansku nastavené do 3. apríla, tým pádom aj klub aj všetci boli nasmerovaní na tento dátum a stále dúfali, že sa bude dať začať trénovať, že sa to zlepší. Keďže však talianska vláda vyhlásila predĺženie karantény do odvolania, tak si aj v klube pripustili, že sa to tak skoro neskončí. Sú rôzne scenáre, ako sa môže liga odohrať, budú sa posúvať prestávky. Znamenalo to, že nám klub dal možnosť ísť domov, keď vieme, že sa budeme mať možnosť vrátiť naspäť. Keďže lietadlá nelietajú, tak niektoré spoluhráčky tam museli tak či tak ostať. Nemali takú možnosť ako ja, že som mohla nasadnúť do auta a prísť na Slovensko. Samozrejme, keď nám klub poslal rozhodnutie, že môžeme odcestovať, museli sme si zistiť vopred všetky podmienky návratu. Cesta bola v pohode, na dlhé šoférovanie som zvyknutá. Bola tam kontrola, kde zisťovali, kam idem, či len prechádzam cez ich krajinu. Na našich hraniciach boli tri fázy kontroly. Najskôr hasiči, ktorí merali teplotu. Potom asi vojaci a na záver policajti, ktorí ma poučili o karanténe a zapísali si moje údaje."

Taliansko sa postupne celé uzavrelo do karantény. Bývalá hráčka Slovana Bratislava, Slavie Praha, nemeckých klubov Sand a Freiburg či švajčiarskeho Neukirchu bývala v tréningovom komplexe so spoluhráčkami. "Na začiatku sa stále čakalo. Dostávali sme informácie len na 2-3 dni a potom zase ďalšie. Bolo to veľmi nepríjemné, lebo tie inštrukcie boli vždy len na chvíľočku a znova sa to posunulo a znova. Až kým teda nevyhlásili celoštátnu karanténu. Mala som šťastie, že som nebola v byte sama, že som mala spoluhráčky, s ktorými sme sa o tom mohli rozprávať. Boli tam aj Talianky, ktoré situáciu vedeli z médií lepšie prečítať a mohli mi to vysvetliť. Keď už čísla rázne stúpali a bolo jasné, že prídu striktné opatrenia, veľmi som chcela ísť domov, aby som tam nezostala odstrihnutá. No vždy mi z klubu rozumne vysvetlili, že to nemôžem spraviť, kým nebudú mať jasné rozhodnutie, čo sa bude diať s ligou, tak ma pustiť nemôžu. Je to moje zamestnanie, čomu som absolútne rozumela. Z klubu sme mali jasné informácie, no bolo ťažké selektovať správy z médií.“

Osemdesiatdeväťnásobná reprezentantka SR bola v spojení aj s domovom, môže preto aspoň trochu porovnať ako zvládli karanténu Taliani a Slováci: "Ťažko to porovnať, z toho čo som počula a čítala, to ľudia na Slovensku zobrali vážnejšie a verili tomu, čo Talianom na začiatku trvalo, kým uverili, že je to vážne. Pre nich je naozaj ťažké, lebo oni sa stretávajú každý deň, potrebujú spoločnosť a kontakt. Ako zvládajú karanténu ako takú, je ťažko povedať. Ja som bola zavretá štyri týždne v našom komplexe, kde som sa stretávala najmä so spoluhráčkami, no my športovci to vnímame asi inak ako ľudia, ktorí sú denne zvyknutí chodiť do práce."