Čarovný deň ho vyslobodil z tortúry a mohol zažiariť: 24 hodín zmenilo históriu celého klubu

Thierry Henry v hviezdnych časoch ArsenaluThierry Henry v hviezdnych časoch Arsenalu Zdroj: SITA/AP/Bernat Armangue

LONDÝN - Elegantný, technikou i inštinktom zabijaka obdarený. Charizmatický zakončovateľ, ktorého ste milovali, hoci vás potopil prakticky sám. Priaznivci Realu Madrid, Interu Miláno či Manchestru United by vedeli rozprávať. Jednoducho a prosto povedané – futbalista absolútnej svetovej triedy. Thierry Henry sa stal behom ôsmich rokov v Arsenale Londýn najlepším strelcom klubu, ibaže všetko mohlo byť celkom inak.

Náš hrdina má pôvod v Antilách. Matka Maryse pochádza z Martiniku a otec Antoine z Guadeloupe. Ak si obe oblasti spojíte dokopy, počtom obyvateľov neprekonáte Prahu. Martinik i Guadeloupe patria k intergrálnym častiam Francúzska, avšak Henryho postihol priaznivejší osud, než život na jednom z nefutbalových ostrovov. Vyrastal na predmestí Paríža Les Ulis a postupne dával vedieť o svojich mladíckych kvalitách.

Ako 13-ročný sa presunul prvou linkou do Monaka po návšteve skauta Arnolda Catalana. Ten sledoval zápas, v ktorom Henryho mužstvo rozdrtilo súpera 6:0 a Thierry... Áno, hádate správne, z kopačiek malého nadanca išlo všetkých šesť gólov. Henry ani nemusel absolvovať skúšku a stal sa súčasťou Monaka, ktoré trénoval starý-známy lišiak Arséne Wenger. Pravdaže, vtedy jeho meno nevyvolávalo taký rozruch ako o nejaký rok potom.

Wenger nemal klapky na očiach a Henrymu poskytol príležitosť na rozkvet v prvom mužstve. Hrával však na krídle, pretože sa domnieval, že najväčší osoh z jeho rýchlosti a technickej zdatnosti pocíti celý tím práve vo vertikálnych priestoroch ihriska. Dalo by sa argumentovať, že Wengerovo rozhodnutie nebolo až tak mimo misu, veď v roku 1996 si Henry odniesol sošku pre najlepšieho mladého hráča vo Francúzsku a jar 1997 dožičil kniežaciemu palácu majstrovský titul o 12 bodov pred Parížom Saint-Germain.

Vypustiť nemožno ani bláznivú cestu snov do semifinále Ligy majstrov počas sezóny 1997/98 a Henryho sedem gólov a vyradenie Manchestru United. Mimochodom, v tejto edícii malo zastúpenie i Slovensko, no košické levy nemali v prisilnej konkurencii Feyenoordu Rotterdam, Juventusu Turín a Manchestru United najmenšiu šancu uspieť. Všešportový areál v Košiciach si mohol aspoň užiť hviezdy ako Andy Cole, Alessandro Del Piero, Zinédine Zidane, David Beckham či Roy Keane.

So štatistikou 105 zápasov a 20 gólov sa okolo neho točili najzvučnejší európski giganti. Za 10,5 milióna libier ho odkúpil Juventus Turín, ibaže toto manželstvo bolo už vopred odsúdené na nepekný krach a raketový rozvod. Už po "svadobnej noci" sa objavili prvé škriepky, pretože Henry pokračoval v krajnej časti ihriska.

Lenže ako vieme oddávna, Taliani patria k supermajstrom prepracovanej defenzívy, veď sa stačí pozrieť na mená ich legendárnych hráčov – Paolo Maldini, Gaetano Scirea (tragicky zosnulá stena Juventusu), Franco Baresi, Alessandro Nesta, Giuseppe Bergomi, Christian Panucci či súčasná dvojica Leonardo Bonucci – Giorgio Chiellini. A preto aj od Henryho sa vyžadovalo bránenie, s čím sa nedokázal vysporiadať.

Rodený útočník s prirodzenými chúťkami zakaždým skórovať potreboval byť vyslobodený a nefungujúci vzťah čo najskôr ukončiť. Starý-známy adoptívny otec Wenger sa ozval, aby vymanil svojho niekdajšieho zverenca z múk. V tom čase skladal v Arsenale nové mužstvo a myslel inak ako väčšina jeho náprotivkov na ostrovoch. Nebál sa výraznejšieho importu spoza hraníc, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako skutočne majstrovský ťah. Thierry Henry bol jedným z nich.

Ešte pred prestupom do Arsenalu bolo v hre hosťovanie v Udinese. Prezident Juve Luciano Moggi túžil Henryho použiť ako protihodnotu v obchode za brazílskeho strelca Márcia Amorosa, ktorý si v sezóne 1998/99 podmanil Serie A 22 gólmi a vydobyl si trofej Capocannoniere. Tento prestup ale odmietol aj Henry, pretože o hranie za Udinese nemal záujem. Následne bola otázkou už len to, kedy prestúpi z Talianska.

Magickým dátumom sa stal 4. august 1999 a vtedy bola odomknutá najkrajšia kapitola Henryho kariéry. Wenger a spol. expedovali do Turína 11,5 milióna libier a obratom im prišiel znovuzrodený mladý strelec pripravený zažiariť medzi britskou smotánkou a predovšetkým na štadióne Highbury, kde Arsenal bavil divákov predlhých 93 rokov (1913 – 2006). Tam sa Henry zaradil medzi nesmrteľné legendy.

Vyhral dva majstrovské tituly (2003/04 bez jedinej prehry) i totožný počet Anglických pohárov. Na jar 2006 doviedol svoj druhý domov do finále Ligy majstrov, kde však Arsenal spackal päťminútovku a inkasoval dva góly od Barcelony. To bolo maximu, ktoré dokázal zo seba Henry vytlačiť. Triumfu v milionárskej súťaži mu dožičili nebesá až ako hráčovi Barcelony, kam prestúpil v lete 2007.

Určite je namieste položiť si otázku. Skončil by Henry v Arsenale, ak by ho nemanažoval Arséne Wenger? Ten poznal svojho niekdajšieho zverenca veľmi dobre a kto by mohol spochybniť mienku Le Professeura? Dnes už 70-ročný rodák zo Štrasburgu vedel, čo vykonáva a jeho vzťah s Henrym môžeme pokojne prirovnať k tomu, aký majú až dodnes Cristiano Ronaldo a Sir Alex Ferguson.

Portugalčan dodnes označuje najlepšieho manažéra britských dejín za svojho adoptívneho otca. Nuž, spojitosť manažéra a hráčov sa neraz podceňuje, no často môže hrať veľmi významnú úlohu. Spojenectvo Henry – Wenger je jedným z nich.

Viac o téme: Thierry Henry Juventus Turín Arsenal Londýn Arséne Wenger Márcio Amoroso
  • Autor: © Zoznam/Ondrej Herceg
  • FOTO: SITA/AP/Bernat Armangue; VIDEO: YouTube/AS Monaco - Hellenic Supporters Club, SportsHD, KevZeteHD, Barbosa Fútbol Videos
  • Zdroj: športky

Súvisiace články