VIDEO Začalo to na starom letisku: Ako sa z F1 stali najsledovanejšie preteky sveta

Na archívnej snímke z 29. júla 1951 argentínsky automobilový pretekár Juan Manuel Fangio na Alfette počas pretekov Grand Prix Nemecka na závodnom okruhu Nürburgring. Zdroj: TASR/AP/Str

SILVERSTONE - Keď sa 13. mája 1950 zišlo na starom letisku v Silverstone 21 jazdcov z deviatich krajín, zrejme nikto vtedy netušil, že stojí pri zrode najsledovanejšieho motoristického šampionátu. Pred zrakmi dvesto tisíc divákov, medzi ktorými nechýbali zástupcovia britskej panovníckej rodiny na čele s kráľom Jurajom VI., sa vtedy ako Veľká cena Európy uskutočnil prvý závod novo vypísaných majstrovstiev sveta.

Onoho slnečného dňa sa na štart okrem deviatich domácich pilotov postavili aj štyria Francúzi, dvaja Taliani, jeden Ír, Argentínčan, Švajčiar, Belgičan, legendárny Louis Chiron pretekajúci za Monako a thajský princ Bira. K najväčším favoritom patrili jazdci stajne Alfa Romeo, ktorí tiež ovládli kvalifikáciu.

Po štarte udržal pole position Giuseppe Farina, ktorého prenasledovali tímoví kolegovia Juan Manuel Fangio a Luigi Fagioli. Vedúce trio sa striedalo vo vedení a čoskoro sa začalo vzďaľovať ostatným. Ku koncu pretekov vyradila prasknutá olejová trubička z hry Argentínčana Fangia. Pre víťazstvo si došiel Talian Farina s 2,5-sekundovým náskokom pred krajanom Fagiolim.

Štyridsaťštyriročný Farina pridal k triumfu v kvalifikácii a pretekoch i najrýchlejšie kolo. Všetkých 70 ich okrem neho a o deväť rokov staršieho Fagioliho odkrúžil už len Brit Reg Parnell na ďalšej Alfe. Domáci jazdec skončil na veľkú radosť divákov tretí, desať áut závod nedokončilo.

Premiérový ročník šampionátu sa skladal zo šiestich Veľkých cien v Európe a závodu 500 míľ Indianapolis, ktorý sa inak pravidlám F1 vymykal. Do celkových výsledkov sa každému účastníkovi počítali štyri najlepšie výsledky, okrem seriálu majstrovstiev sveta sa išiel rad ďalších pretekov.

O titul bojovali až do konca Fangio, Farina a Fagioli. Do záverečnej Veľkej ceny Talianska nastupoval v najlepšej pozícii Fangio, ale na jeho Alfe sa najprv pokazila prevodovka, a keď v priebehu pretekov presadol do auta tímového kolegu, nevydržal pre zmenu motor. Z víťazstva v pretekoch a vďaka tomu aj v celom seriáli sa tak radoval Farina.

Fangio si sklamanie vynahradil hneď v nasledujúcej sezóne, majstrom sveta sa stal celkom päťkrát. Jeho rekord prekonal až Nemec Michael Schumacher, ktorý na prelome milénia triumfoval sedemkrát. Vlani Fangia šiestym titulom predbehol tiež Brit Lewis Hamilton.

K Európe a Severnej a Strednej Amerike sa ešte v 50. rokoch vďaka Argentíne a Maroku pridali Južná Amerika a Afrika. Do Ázie formula 1 expandovala v polovici 70. rokov zásluhou Veľkej ceny Japonska, v nasledujúcej dekáde sa prvýkrát išlo v Austrálii. Od roku 1950, kedy predstavitelia Medzinárodnej automobilovej federácie uznali, že nastal čas pre obnovu tradičných pretekov a vypísanie svetového šampionátu, sa preteky MS uskutočnili na 71 okruhoch v 32 krajinách.

Ani raz v programe nechýbali Veľká cena Británie a Talianska, ktorá sa navyše až na jedinú výnimku zakaždým konala na okruhu v Monze. Počet závodov medzitým stúpol z pôvodných siedmich na trojnásobok, vlani v apríli sa v Číne uskutočnila jubilejný tisíca Veľká cena.