KOMENTÁR Slovensko na MS v hokeji nesklamalo, ale cesta k cieľu je ešte ďaleká
Na snímke slovenská striedačka na MS v hokeji 2021 Zdroj: TASR/Jaroslav Novák 
BRATISLAVA – Ešte nikdy nesedel na palube lietadla smerujúceho na svetový šampionát tak mladý tím ako tento rok. Slováci sa do Rigy vybrali s trinástimi nováčikmi, jediným hráčom NHL, ale s obrovitánskou motiváciou i túžbou dokázať, že aj naša malebná krajina pod Tatrami je plnohodnotnou súčasťou hokejovej mapy.
Ruku na srdce, je za nami mimoriadne zvláštny šampionát, aký nemá v histórii obdobu. Nezainteresovaný divák by si pri pohľade na zostavy jednotlivých tímov mohol pomyslieť, že sleduje len prípravu a ostrá skúška odštartuje až o pár týždňov.
Pandémia, izolácia s ňou spojená, ale aj rôzne iné okolnosti spôsobili, že sa v Rige nezišla absolútna svetová špička. Ba čo viac, ani tá širšia, veď "javorové listy" či "tri korunky" poslali do boja svoje "céčkové" výbery, avšak hviezdami nabité neboli ani ostatné družstvá.
Prehliadka budúcich superhviezd?
Vznikol tak voľný priestor pre druhý sled, najmä pre mladých hráčov, ktorí by za normálnych okolností nemali šancu pričuchnúť k vôni svetového hokeja. Je veľmi pravdepodobné, že ak sa o desať rokov spätne obzrieme na práve skončený šampionát, tak zistíme, že sme boli svedkami prehliadky budúcich svetových superhviezd.
A možno aj tých našich. Na neskúsené uchá totiž stavilo aj Slovensko. V 28-člennom kádri boli iba štyria tridsiatnici, najstarším z nich bol Dávid Buc (34), skúsenosťami na rozdávanie disponovali aj Branislav Konrád (33), Július Hudáček (32) či Marek Ďaloga (32).
Vekový priemer slovenského tímu činil iba 24,75 rokov, nižší priemer nemala reprezentácia na žiadnom predošlom šampionáte.
Galéria fotiek (88)
Zľava Peter Cehlárik, generálny manažér Miroslav Šatan, kapitán Marek Ďaloga, hlavný tréner Craig Ramsay a Marek Hrivík počas spoločného fotenia slovenského tímu Zdroj: TASR/Jaroslav NovákV súvislosti s armádou Craiga Ramsayho sa hovorilo predovšetkým o troch menách. Raritou na súpiske MS bol osemnásťročný bek Samuel Kňažko, ktorý sa svojej role zhostil viac než dobre.
Ešte pozoruhodnejším faktom je, že dres s dvojkrížom na hrudi si na veľkom svetovom podujatí obliekli aj dvaja sedemnásťroční benjamínkovia, vekom stále "deti", no výkonmi de facto vyspelí hokejisti. Šimon Nemec a Juraj Slafkovský.
Nitriansky zadák patril k najvyťažovanejším hráčom Slovenska. Svoje hokejové umenie predviedol už v úvodných minútach šampionátu, keď šikovným ťahom a inteligentnou prihrávkou poslal do gólovej šance Kristiána Pospíšila a ten prepálil všetko, čo mu stálo v ceste.
Nemec hral ako ostrieľaný mazák, a aj keď sa, ani on, celkom prirodzene, nevyhol chybám, jeho hokejové IQ, zdravá drzosť a schopnosť vytvoriť z ničoho niečo, nápadne pripomínali nášho niekdajšieho presilovkového režiséra s číslom 17.
Ani Slafkovský vôbec nesklamal. Patril k najaktívnejším útočníkom a hádam aj tým najväčším neprajníkom či pochybovačom ukázal, prečo ho už mnohí vidia v NHL. V osobných súbojoch pôsobil na "košikára" neobyčajne vyspelo a pri mantineli bol prakticky neodstaviteľný od puku.
Za celú prípravu a následne aj šampionát by sme napočítali desiatky šancí, do ktorých sa nádejný Košičan dostal. Už len to je obrovské plus. Pokiaľ k spomínanému čuchu na gólové príležitosti v budúcnosti pridá potrebnú efektivitu (o čom nepochybujeme), tak sa rozhodne máme na čo tešiť.
Galéria fotiek (88)
Len sedemnásťročný útočník Slovenska Juraj Slafkovský Zdroj: TASR/Jaroslav NovákNiečo vyšlo a niečo nie
Pochváliť musíme náš prvý útok, ktorý odohral výborný turnaj a darilo sa mu aj bodovo. Peter Cehlárik s Marekom Hrivíkom si preniesli do Lotyšska formu, ktorú predvádzali aj vo švédskej SHL.
Z oboch sálala veľká pohoda, hrali dominantne, efektívne aj efektne a vynikajúco k nim zapasoval rýchlonohý krídelník Róbert Lantoši z farmárskeho tímu Bostonu Bruins. Podľa slov prezidenta zväzu a generálneho manažéra patrili k lídrom nielen na ľade, ale aj v kabíne.
Cehlárik sa stal dokonca najlepším útočníkom turnaja, čo pred ním dokázal len jeden jediný Slovák, Miroslav Šatan v Petrohrade 2000.
K ďalším pozitívam patrí určite náš vstup do turnaja. Potešila nás predovšetkým prvá tretina duelu s Bieloruskom, ktorá naznačila, čoho je mladý slovenský tím schopný, keď hrá zodpovedne, rýchlo a jednoducho. Dobrý pocit nám nepokazila ani nevydarená koncovka duelu.
Ak si o pár rokov zaspomíname na šampionát v Rige, je celkom jasné, ktorý zápas väčšine z nás príde na um ako prvý. Súboj s Ruskom, resp. Ruským olympijským výborom, bol úvodnou ostrou skúškou pre slovenský tím a zvládli sme ju na jednotku s hviezdičkou.
Z chlapcov sálala obrovská chuť po úspechu, súdržnosť na ľade i na striedačke, počas celého zápasu sa hecovali, neváhali sa hádzať do striel a odmenou im bolo nečakané, no o to sladšie víťazstvo 3:1.
Galéria fotiek (88)
Kapitán Marek Ďaloga (uprostred) sa teší so spoluhráčmi po strelení gólu v zápase s Ruskom Zdroj: TASR/Jaroslav NovákMrzieť nás musí nešťastná prehra so Švédskom. Veru, s tým Švédskom, ktoré sa neuveriteľne trápilo, aby napokon po prvýkrát v dejinách nepostúpilo do štvrťfinále majstrovstiev sveta a premiérovo od roku 1937 skončilo na horšom ako ôsmom mieste.
Ani proti nám neboli severania lepším tímom, práve naopak, v hre piatich proti piatim sme súpera prakticky do ničoho nepúšťali, vynikajúco sme sa pohybovali a vypracovali si viaceré sľubné šance.
Lenže potom prišiel blesk z jasného neba. Nešťastný gól, vylúčenie, ďalší inkasovaný gól a bolo vymaľované. Kým my sme svoje šance trestuhodne zahodili, "žlto-modrí" vyťažili z minima maximum a brali všetky tri body.
Nalejme si čistého vína, nie všetko "jánošíkovskej družine" vychádzalo podľa predstáv. Mohli by sme vymenovať viaceré herné činnosti, v ktorých sme za svetovou elitou zaostávali, v niečom dokonca tak výrazne, že si to museli všimnúť aj tí, ktorí hokej vnímajú len dva týždne za rok počas MS.
Azda najvypuklejším problémom hokejistov spod Tatier bola slabučká efektivita, ktorá nás trápila už v príprave, no pred blížiacim sa vrcholom sezóny sme v kútiku duše verili, že v Lotyšsku nám to začne konečne padať. Nestalo sa.
Ak opomenieme brilantný vstup do turnaja, keď sme po prvej tretine duelu s Bieloruskom po exportných strelách vyhrávali už 3:0, tak zvyšok šampionátu bola koncovka našim najväčším nepriateľom. Horší ako Slováci boli už len spomínaní Bielorusi.
Galéria fotiek (88)
Martin Gernát v gólovej šanci v zápase proti Švajčiarsku Zdroj: TASR/Jaroslav NovákÁno, jeden by povedal, že nám chýbali kanonieri, akých sme kedysi mali ako maku. Nie, nepopierame, ale so strieľaním gólov veľmi úzko súvisí aj pohyb hráčov v okolí súperovej brány, clonenie, tečovanie i dorážanie pukov. Jednoducho, ochota brázdiť priestor, kde to poriadne bolí, ale zároveň priestor, odkiaľ padajú góly.
To isté môžeme povedať aj o hre v našom obrannom pásme. Až príliš často sme púšťali protivníkov do vyložených šancí, okolie vlastnej svätyne sme nečistili dostatočne precízne, čo skúsení súperi nekompromisne trestali.
Ako vyzerá najúčinnejší recept na strieľanie gólov nám ukázali Švajčiari, ktorí väčšinu z celkových ôsmich presných zásahov strelili overenou šablónou – presnou bombou od modrej a dôraznou hrou pred našim brankárom, ktorý len zriedkakedy niečo videl. Niet divu, že z pohľadu tzv. "special teams" skončilo Slovensko na chvoste pelotónu.
Vieme, kde nás tlačila topánka, vieme, na čom musíme zapracovať.
Beh na dlhé trate
To, že nás čaká beh na dlhé trate s množstvom prekážok, bolo zrejmé už na začiatku procesu "obrody slovenského hokeja".
Kto si myslel, alebo nebodaj si stále myslí, že súčasné hokejové hnutie má poruke čarovný prútik a do roka a do dňa vykúzli nových Gáboríkov, Pálffyov, Višnovských, Hossov či Bondrov, mal by sa radšej párkrát prefackať. Všetko chce svoj čas. Vieme, ako dlho trvala Švédom ich hokejová revolúcia a takisto majme na pamäti, kde boli Fíni niekedy koncom osemdesiatych rokov.
Slovensko nastúpilo na správny vlak. Cesta do cieľa bude ešte ďaleká, kľukatá a možno aj kľukatejšia, než dúfame, avšak nevyhnutným základom každého úspechu je trpezlivosť a nezlomnosť.
SZĽH na čele s Miroslavom Šatanom naštartoval množstvo užitočných a nevyhnutných procesov, a do našej hokejovej rodiny prilákal hromadu zaujímavých a fundovaných osobností z domova i zo zahraničia.
Galéria fotiek (88)
Prezident SZĽH a generálny manažér reprezentácie Miroslav Šatan, v pozadí tréner Craig Ramsay Zdroj: TASR/Jaroslav NovákLen si spomeňme, ako pár rokov dozadu, ešte pod taktovkou Martina Kohúta, najal fínskeho odborníka Jukku Tiikkaju, aby prispel k toľko omieľanej reforme.
Mimoriadne cenným úlovkom bol aj Craig Ramsay, ktorý na jar oslávil už svoje sedemdesiate narodeniny, ale o hokejovej moderne by mohol prednášať od rána do večera.
Ide o mimoriadne sympatického, rozhľadeného, férového a neobyčajne charizmatického kouča, ktorý si počas života prešiel mnohým, no nikomu nedáva najavo svoju dôležitosť. Naopak, pôsobí neobyčajne pokojne, pokorne, rozvážne a hráčov posúva neustále dopredu.
V minulosti nebývalo zvykom, aby sa v súvislosti so slovenským hokejom skloňovalo čarovné slovíčko "systém". Teraz už áno. Improvizácia, ktorá zdobila generáciu zlatých chlapcov z Göteborgu, postupne odchádza do zabudnutia a na scénu nastupujú zautomatizované procesy nalinajkované videom.
K hokeju právom patrí prívlastok najrýchlejší kolektívny šport na svete. V súčasnej ére je dynamika pohybu ešte dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým. Ak chceme byť konkurencieschopní a maximalizovať pravdepodobnosť úspechu, bez rýchlych korčuliarov schopných drieť až do úmoru, sa nezaobídeme.
Ramsay veľmi dobre vie, čo robí. Spolu s realizačným tímom nastavil prísne, ale férové pravidlá, ktoré hráči bez šomrania rešpektujú. Do reprezentácie chodievajú radi, pomáhajú jeden druhému, výhovorky odložili do šuflíka, čo sa raz-dva prejavilo na atraktívnej hre i na výsledkoch.
Galéria fotiek (88)
Na snímke smutní slovenskí hokejisti po prehre 1:6 vo štvrťfinálovom zápase s USA Zdroj: TASR/Jaroslav NovákPrvé záblesky novej, modernej éry prišli už v závere MS 2018 (spomeňme si na zápas s Českom či tretiu tretinu súboja so Švédskom), následne na domácom šampionáte v Košiciach, kde sme odohrali vynikajúce stretnutia s USA a Kanadou, a len súhrou veľmi nešťastných okolností ostali naši chlapci pred bránami štvrťfinále.
V metropole Lotyšska bol šampionát celkom iný, značne ovplyvnený pandémiou, ale aj tentoraz sme načrtli herný progres a ukázali veľa dobrého. A konečne sme postúpili do play-off.
My a oni neexistujú, sme iba my
Napriek evidentnému progresu je v slovenskom hokeji ešte roboty ako na kostole. Seniorské áčko je len povestnou čerešničkou na torte, preto nezabúdajme na každodennú mravenčiu prácu na mládežníckej či klubovej úrovni. Musíme rozšíriť členskú základňu, motivovať deti a pracovať s nimi tak, aby mali radosť z toho, čo robia. Aby milovali hokej každou bunkou svojho tela.
Nezabúdajme na vzdelávanie a metodiku hráčov i trénerov. Jedným z vhodných riešení je dlho očakávaný projekt hokejových akadémií, ktoré by mali vyrásť v každom krajskom meste a ktoré môžu priniesť za relatívne krátky čas prvé hmatateľné výsledky.
Zároveň platí, že ak chce náš najúspešnejší kolektívny šport prosperovať a prinášať ľuďom radosť, musí podnikať postupné kroky. Je potrebné pracovať systematicky, ide o dlhodobý proces, preto sa nebojme robiť chyby, potknúť sa a padnúť, aj modriny či škrabance predsa patria k životu.
A na záver najdôležitejší odkaz. My a oni neexistujú, sme iba my.
My všetci sme jedna veľká hokejová rodina a pri pohľade dopredu nie je nič dôležitejšie, ako naša spolupráca. Slovenskému hokeju nepomôžu hádky, intrigy ani nekonečné skupinkovanie. Ak aj majú jednotliví protagonisti – aktuálne vedenie, jeho názoroví oponenti, kluby, legendy, médiá a v neposlednom rade aj fanúšikovia – rozličné názory, je to prirodzené a ľudské.
Konštruktívna kritika je vždy na mieste, no hľadajme prieniky, nie zámienky, prečo sa to nedá. To nie je obyčajná fráza, ale jedna veľká pravda.
- Autor: © Zoznam/ Patrik Seman
- Zdroj: Športky
