VIDEO Djokovičov tréner sa dočkal veľkej pocty: Tento príbeh si zaslúži filmové spracovanie

Lóža Novaka Djokoviča - Goran Ivaniševič a Marián VajdaLóža Novaka Djokoviča - Goran Ivaniševič a Marián Vajda Zdroj: SITA/AP/Andy Brownbill

BRATISLAVA – Asi by sme nepreháňali, ak by sme povedali, že jeho bláznivý životný príbeh je ideálnym námetom na celovečerný film, ktorý by vypredával kiná, získaval prestížne ocenenia a v divákoch vyvolával tie najemotívnejšie reakcie.

Hovorieva sa, že trpezlivosť ruže prináša. V prípade bývalého chorvátskeho tenistu Gorana Ivaniševiča nie ruže, ale rovno wimbledonskú trofej. Tú trofej, o ktorú celé tie roky tak usilovne bojoval, aby ju napokon zdvihol nad hlavu.

V tom najmenej očakávanom okamihu, kedy mu neveril takmer nikto, azda ani on sám.

Ivaniševič sa narodil v Splite, známom chorvátskom prístavnom meste, vtedy patriacom do Juhoslávie. Malý Goran nevyrastal hocikde, ale na zrejme "najtenisovejšej" ulici sveta.

Pýtate sa, prečo? Nuž, verte, alebo nie, v tejto časti Splitu žili aj Nikola Pilič a Mario Ančič, ďalší slávni tenisoví velikáni z krajiny ležiacej pri Jadranskom mori. Neskôr v jeho kariére zohrali obaja významnú úlohu.

Goran odmalička miloval šport. Našťastie, zvíťazil tenis. Jeho prvou mentorkou bola istá Jelena Genčičová. Tenisoví maniaci ju istotne veľmi dobre poznajú, práve táto legendárna Belehradčanka stála pri zrode Moniky Selešovej či Novaka Djokoviča.

V 70. rokoch sprevádzala aj Ivaniševiča, jeho rodičia však neskôr usúdili, že svoje si Genčičová už odviedla, a tak malého synátora poslali do známej a rešpektovanej Akadémie Nikola Piliča. Práve tam sa začala formovať nová tenisová hviezda.

Ani Boh by nemohol zahrať lepšie

Odborníkom bolo jasné, aký potenciál v Goranovi Ivaniševičovi drieme. Bol vysoký, preferoval útočný štýl tenisu a obrovskou výhodou bolo aj to, že je ľavák.

Už ako junior dosahoval významné úspechy a bolo azda len otázkou času, kedy prerazí aj medzi mužmi.

Prvý titul v dvojhre získal v júli 1990 v nemeckom Stuttgarte. Ak by ste predpokladali, že sa tak stalo na tráve, prípadne rýchlom harde, mýlili by ste sa. Ivaniševičov prvý triumf sa zrodil na najpomalšom povrchu, dokonca z jeho prvých piatich finále na okruhu ATP sa hneď štyri hrali na antuke.

Chorvátsky tenista Goran Ivaniševič Galéria fotiek (19) Zdroj: TASR/AP

Na oranžovom podklade dosiahol aj svoj prvý grandslamový úspech. Iste, do osmičky najlepších sa prebojoval už na Australian Open 1989, kde ho zastavil neskorší finalista Miloslav Mečíř, no životné víťazstvo zaznamenal až o rok neskôr, keď v prvom kole French Open nečakane vyradil Borisa Beckera a dotiahol to až do štvrťfinále. "Ani Boh by nemohol zahrať lepšie," povedal po senzačnom vyradení nemecký tenista.

Darilo sa mu aj vo štvorhre, kde po boku Čecha Petra Kordu siahal na titul, ale španielsky pár Sánchez-Casal bol nad ich sily. Jediný krôčik od deblového titulu na turnaji veľkej štvorky bol aj o deväť rokov neskôr, paradoxne, opäť v Paríži, na jeho najmenej úspešnom povrchu.

Ale späť k dvojhre. Len pár týždňov po skvelej jazde na Roland Garros predviedol Ivaniševič svoje umenie aj na mieste, ktoré mu v neskorších rokoch spôsobovalo nočné mory. Goran, ešte stále pôsobiaci v juhoslovanských farbách, narazil v semifinále Wimbledonu na starého známeho Beckera, lenže tentoraz sa radoval skúsenejší tenista.

Wimbledonská kliatba

Sympatický Balkánec dosiahol v kariére naozaj veľa. Vyhral dvadsaťdva turnajových titulov v dvojhre a deväť vo štvorhre, bol svetovou dvojkou, patril k najnebezpečnejším, ale aj najnevyspytateľnejším tenistom na okruhu a roky rokúce útočil na tie najslávnejšie trofeje.

Ale grandslamový titul nie a nie prísť.

Prirodzene, najväčšie šance mal na trávnatých dvorcoch v All England Clube, ktoré mu vzhľadom na jeho agresívny herný štýl založený na delovom podaní, ktorému v tých časoch konkuroval azda len Pete Sampras, a vďaka ktorému ho prezývali ako "kráľa tisícov es", a taktiež aj fantastickej hre na sieti, sedeli ako uliate.

Víťaz tohtoročného grandslamového turnaja Galéria fotiek (19) Goran Ivaniševič s wimbledonskou trofejou, v pozadí Patrick Rafter Zdroj: TASR/AP/Rebecca Naden-pa

Práve na Church Road dosiahol svoj najprenikavejší výsledok. Na wimbledonských dvorcoch zdolal Ivana Lendla, Stefana Edberga aj Petea Samprasa a prenikol do svojho premiérového grandslamového finále. V ňom si skrížil rakety s ďalším Američanom Andrem Agassim.

Prvé finále a prvá bolestivá prehra.

Ivaniševič začal skvele, schmatol úvodné dejstvo, ale po nešťastnej päťsetovej bitke mu ostali len oči pre plač. Vtedy nemohol ani len tušiť, koľko sklamaní ho ešte len čaká, a aká dlhá a strastiplná bude jeho cesta na wimbledonský vrchol.

V deväťdesiatych rokoch sa prebojoval ešte do dalších dvoch finále, ale na opačnej strane siete stál nekompromisný pištoľník menom Pete Sampras, neohrozený kráľ londýnskej trávy, ktorú ovládol celkovo sedemkrát a až neskôr ho prekonal Roger Federer.

V roku 1994 bol Ivaniševič bez nároku, ale o štyri roky neskôr to až také jednoznačné nebolo. Podobne, ako v prvom finále proti Agassimu, aj tentoraz proti jeho ešte úspešnejšiemu krajanovi zvíťazil v prvom sete, no poslednú loptičku získal legendárny Američan a svojmu súperovi pripravil najťažšiu prehru v kariére. Aspoň tak ju označil chorvátsky bombardér.

Mimochodom, jeho krajania na čele s Davorom Šukerom či Robertom Prosinečkim to na futbalových MS 1998 vo Francúzsku dotiahli až do semifinále a získali historickú bronzovú medailu. Goranovo chorvátske srdce aspoň na chvíľu zaplesalo, hoci on sám mal hlavu v smútku.

Goran Ivaniševič s chorvátskou Galéria fotiek (19) Zdroj: TASR/AP

Neboli to len zdrvujúce prehry, čo Ivaniševičovi nedalo spávať. 193 centimetrov vysoký tenista bojoval aj sám so sebou a s čoraz viac boľavým ramenom. Chorvát bol na prelome tisícročí len tieňom hráča z rokov minulých. Prehrával ako na bežiacom páse, nedarilo sa mu ani na grandslamoch a vzhľadom na stupňujúce sa zdravotné problémy sa začalo stále hlasnejšie šepkať o konci jeho kariéry.

"Môj problém je, že každý zápas hrám proti piatim súperom: rozhodcom, divákom, zberačom loptičiek, kurtu a sebe samému," povedal svojho času rodák zo Splitu.

Ivaniševič klesol až do druhej stovky svetového rebríčka a pred Wimbledonom 2001 sa o ňom vôbec nehovorilo. A ak aj áno, tak iba zo slušnosti a s ohľadom na jeho úspešnú minulosť.

Výsledky hovorili jasnou rečou. Pred vrcholom trávnatej časti roka mal možno najhoršiu formu v živote, v Melbourne neprešiel cez kvalifikáciu, Roland Garros vynechal a nedarilo sa mu ani na prípravných turnajoch pred Wimbledonom. V Hertogenboschi bol nad jeho sily mladučký Austrálčan Lleyton Hewitt a v Queen´s Clube vybuchol s Talianom Cristianom Carattim, 194. hráčom sveta.

Historická divoká karta

V tom čase by si na Ivaniševiča stavil azda len blázon. Na jeho víťazstvo v chráme tenisu bol vypísaný kurz 150:1.

A dostane sa vôbec na ten Wimbledon? So svojím vtedajším rankingom by sa do Londýna pozrel jedine ako divák. Zachrániť ho museli organizátori, ktorí mu udelili divokú kartu.

Historickú divokú kartu.

Kto by len mohol šípiť, že týmto zlatým rozhodnutím zmenia dejiny Wimbledonu, no v prvom rade Ivaniševičov život?

"Organizátori sa rozhodli dať mi divokú kartu. Teraz je čas, aby som dokázal, že si to zaslúžim," uviedol pred štartom turnaja, kde ho čakal snáď "najbrutálnejší" pavúk v jeho kariére.

V ceste mu stáli štyri aktuálne či budúce svetové jednotky, ale aj dvaja domáci favoriti. Ivaniševič postupne vyzval Fredrika Jonssona, Carlosa Moyu, Andyho Roddicka, Grega Rusedského, Marata Safina, Tima Henmana a Patricka Raftera.

"Goranova jazda vo Wimbledone v roku 2001 bola úžasná, ale nie preto, že ma porazil. To bol pravdepodobne jeho najľahší zápas. No zdolal aj Rusedského, Roddicka, Safina, Henmana a Raftera, takže šlo o jeden z najťažších žrebov v histórii. Myslím si, že si skutočne zaslúžil vyhrať," povedal s odstupom času Carlos Moya, ktorého Chorvát zdolal v druhom kole.

V ďalšom zápase sa proti nemu postavil Andy Roddick. Americký mladík s podobne účinným servisom ako mal Ivaniševič, vyhral prvý set, ale potom ho balkánsky stroj totálne prestrieľal a bez problémov postúpil do osemfinále. "To, čo mi spravil v treťom kole, bolo pravdepodobne najlepšie vystúpenie na servise, akému som kedy čelil. V priebehu štyroch setov mi nasúkal 42 es. V tom okamihu svojej kariéry, ale ani dodnes som nič také nevidel. Môžem vás ubezpečiť, že je to niečo, čo som už nikdy nechcel vidieť," vyhlásil Roddick.

Víťaz grandslamového turnaja mužov Galéria fotiek (19) Sen sa stal skutočnosťou! Zdroj: TASR/AP/Adam Butler

Ivaniševič prešiel aj cez Rusedského so Safinom a v boji o finálovú miestenku vyzval domáceho tenistu Tima Henmana. Ten vo štvrťfinále zarmútil Rogera Federera, ktorý o kolo skôr vyradil Petea Samprasa v jednom z najpamätnejších zápasov nielen v histórii Wimbledonu.

Do dejín sa zapísala aj semifinálová bitka Ivaniševiča s Henmanom, ktorá sa natiahla na tri dni a nebyť prerušenia zápasu kvôli dažďu, ktovie, ako by sa vyvíjal štvrtý set, do ktorého Brit vstupoval s vedením 2:1 a sebavedomím na rozdávanie.

Prečo? Tretie dejstvo trvalo len štvrťhodinu a súperovi v ňom nadelil kanára.

Na kurt sa však vrátil celkom iný Goran a po dramatickom boji a ďalšej dažďovej prestávke dotiahol zápas do víťazného konca. Ivaniševič premenil mečbal učebnicovým servisom von z dvorca a od radosti si ľahol na trávu. Vedel, že sa práve prebojoval do svojho štvrtého wimbledonského finále a že jeho šanca na prvý veľký titul stále žije. O niečom takom sa mu za posledné tri roky hádam ani len nesnívalo.

Pred finále si mohol vydýchnuť, v ceste za ikonickou trofejou mu nestál žiaden Američan. Mrzuté prehry boli zabudnuté, veď Sampras aj Agassi boli dávno mimo hru.

Jeho záverečným oponentom bol Austrálčan Patrick Rafter, bývalá svetová jednotka a šampión US Open z rokov 1997 a 1998.

Finále ponúklo presne to, čo od takéhoto zápasu očakávate – dramatickú päťsetovú bitku, množstvo zvratov a fantastický tenis, ktorý divákov dvíha zo sedadiel. Dokonca aj tých konzervatívnych wimbledonských.

Ivaniševič viedol 1:0 aj 2:1 na sety, ale Rafter vždy kontroval. V piatom sete bol dokonca len dve loptičky od titulu, ale neuspel. Potom to prišlo. Za stavu 7:7 stratil servis a chorvátsky obor podával na svoje životné víťazstvo.

Asi by to nebol Goran, ak by si to celé neskomplikoval. Pri mečbaloch urobil dve strašidelné dvojchyby a dávne wimbledonské traumy sa znovu ozvali.

Pred tretím mečbalom sa prežehnal, vyceril svoj typický úsmev a šiel na vec. Nepomohlo, Rafter ho na sieti obhodil a bol stále v hre. Ivaniševičovi zostával ešte mečbal s poradovým číslom štyri.

Poslednú hru pamätného finále, ktoré sa konalo prvýkrát v 115-ročnej histórii v pondelok, prirovnal Ivaniševič k dvom rekreačným tenistom hrajúcim na verejných kurtoch.

"Povedali som si, okej, je tu štvrtý mečbal. Daj tam druhý servis, je jedno kam dopadne, Pat možno spraví chybu. A on ju naozaj urobil," komentoval svoje pocity zo záveru zápasu chorvátsky hrdina.

Vyšlo mu to. Kontrolovaný servis na "téčko", ritern do siete a dvadsaťdeväťročný outsider sa mohol hodiť o zem. Lenže tentoraz víťazne s pocitom, že sa práve zbavil nálepky "najlepší hráč, ktorý nezískal grandslamový titul".

Hotovo! Goran vyhral svoj milovaný i nenávidený Wimbledon a na sklonku kariéry dostal Chorvátsko na tenisovú mapu sveta.

Toto je koniec sveta

Goran Ivaniševič zdolal v trojhodinovom a päťsetovom maratóne Austrálčana Patricka Raftera 3:6, 6:3, 3:6, 6:2, 9:7 a sa stal prvým wimbledonským víťazom, ktorý štartoval s voľnou kartou a od čias Borisa Beckera aj najnižšie postaveným šampiónom.

"Neviem, asi sa mi to snívalo, ale niekto mi povedal, že nemôžem Wimbledon vyhrať. Celý život som sníval, že sa mi to podarí. Keď som sem prišiel, naozaj mi nikto neveril a teraz sa môžem dotýkať tejto vzácnej trofeje. Snáď ma nikto nezobudí a nepovie mi: ´Človeče, ty si zasa nevyhral. Musíš sa tam vrátiť.´ Je mi jedno, či ešte niekedy vyhrám zápas. Ak už viac nebudem hrať, tak jednoducho nebudem. Toto je koniec sveta. Trikrát som vo finále neuspel, ak by sa to stalo aj teraz, tak by srdce môjho otca určite nevydržalo. Veľmi mu ďakujem za podporu, ktorú mi počas celej mojej kariéry preukazoval," povedal Ivaniševič po víťaznom finále.

Pre jeho súpera to bol jeden z posledných zápasov v kariére. Rafter po US Open 2001 zavesil raketu na klinec a neskôr priznal, že rozhodujúci set wimbledonského finále ho straší aj s odstupom času.

"Päť rokov som sa budil spotený za stavu 5:4 pri Goranovom servise. Neustále som premýšľal, čo by som spravil inak," priznal Austrálčan a následne doplnil: "Ale predstavte si, že by som ten zápas napokon vyhral a Ivaniševič prehral štvrté wimbledonské finále. Mal som byť za to zodpovedný?" dodal s dávkou humoru.

V rodnej krajine ho po wimbledonskom titule privítalo približne 200-tisíc fanúšikov. "Neviem, čo sa tam stalo. Neuveriteľné, je to stále záhada. V polovici prvého týždňa som sa cítil dobre, cítil som, že sa niečo deje. Aby som sa oslobodil od tlaku, vytvoril som ďalších dvoch Goranov," povedal slávny Chorvát pre oficiálnu stránku ATP.

Víťaz grandslamového turnaja mužov Galéria fotiek (19) Goran Ivaniševič s otcom Srdjanom bozkávajú wimbledonskú trofej Zdroj: TASR/AP/Jason Cairnduff, A.E.L.T.C.

Ivaniševičovi sa darilo aj na reprezentačnej úrovni. V roku 1992 sa stal dvojnásobným bronzovým medailistom na olympijských hrách v Barcelone, keď sa prebojoval do semifinále dvojhry aj štvorhry.

Nad hlavu zdvihol aj šalátovú misu. Symbolicky, na konci kariéry, keď bolo každému jasné, že tenisu dáva definitívne zbohom. Z triumfu v Davisovom pohári v roku 2005 sa radoval v Národnom tenisovom centre v Bratislave, kde Chorváti zarmútili slovenských tenistov a dosiahli svoj historický úspech.

Avšak Goran Ivaniševič nehral ani minútu, podobne ako Ivo Karlovič. Lídrami šachovnicového tímu, ktorý z lavičky viedol Nikola Pilič, boli v top forme hrajúci Ivan Ljubičič a Mario Ančič.

S kariérou na profesionálnom okruhu sa rozlúčil ešte o rok skôr. Posledný zápas odohral vo svojom milovanom Wimbledone, nad jeho sily bol Lleyton Hewitt, muž, ktorý v roku 2002 prevzal od Gorana žezlo kráľa londýnskej trávy.

Víťazné chorvátske družstvo v Galéria fotiek (19) Víťazné chorvátske družstvo v Davisovom pohári. Na snímke zľava Mário Ančič, Goran Ivaniševič, nehrajúci kapitán Niki Pilič, Ivan Ljubičič a Ivo Karlovič. Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

S Novakom za rekordmi

Ako to už býva zvykom, po skončení profesionálnej kariéry sa vydal na dráhu trénera. Sedel v lóži Marina Čiliča, Tomáša Berdycha, Miloša Raoniča a aktuálne koučuje svetovú jednotku Novaka Djokoviča.

Spolupráca s Berdychom veľa úspechov nepriniesla a po istom čase sa ich cesty rozišli. Iné to bolo v prípade Marina Čiliča, ktorému pomohol k zisku jeho jediného grandslamového titulu.

Djokovič ho oslovil pred Wimbledonom 2019 a ich spolupráca trvá dodnes. Súčasťou "Nole tímu" je aj Marián Vajda, ktorý je však už unavený z cestovania a chce byť viac s rodinou. Nová posila mu tak padla celkom vhod. S Ivaniševičom si rozdelili úlohy a aj turnaje, na ktorých sprevádzajú najlepšieho tenistu planéty.

"Mariána poznám tridsať rokov. Je to ten najpríjemnejší a najobyčajnejší človek, s ktorým môžete spolupracovať," citoval Ivaniševiča portál We Love Tennis.

Na snímke lóža srbského Galéria fotiek (19) Goran Ivaniševič a Marián Vajda v lóži Novaka Djokoviča Zdroj: TASR/AP/Andy Brownbill

Na Roland Garros sprevádzal Srba Vajda a vo Wimbledone Ivaniševič. Do Ameriky ale pôjdu všetci, keďže Novak má unikátnu šancu skompletizovať sezónny grandslam a zároveň prekonať rekord Rogera Federera s Rafaelom Nadalom.

"Novak prepisuje historické štatistiky. Som presvedčený, že vyhrá aj US Open a skompletizuje sezónny grandslam. Pre mňa je Novak najlepší hráč všetkých čias. Je pre mňa česť pracovať s niekým ako je on. Ale nie je to jednoduché, je tu obrovský tlak, počítajú sa len víťazstvá," povedal Chorvát na tlačovke po finále Wimbledonu, v ktorom jeho zverenec pretlačil Mattea Berrettiniho.

Novak Djokovič je známym perfekcionistom, ktorý neustále hľadá skulinky vo svojej hre a snaží sa odstraňovať i tie najmenšie nedostatky. Ivaniševič by mu mohol pomôcť s hrou na sieti, ale vycibriť sa dá aj servis.

Chorvátsky bombardér je v tomto smere odborník na slovo vzatý. Počas kariéry nastrieľal 10 131 es, v historickom rebríčku sa nachádza na štvrtom mieste za Ivom Karlovičom (13 732), Johnom Isnerom (12 806) a Rogerom Federerom (11 380).

"Novak sa neustále zlepšuje. Je to neuveriteľný bojovník, každý deň pridáva niečo nové. Pozorne počúva a kladie otázky. Večer chce zaspávať lepší než sa ráno zobudil. Stále chce viac," chválil ho čoskoro už päťdesiatročný tréner.

Na snímke z 18. Galéria fotiek (19) Tréning Novaka Djokoviča pod vedením trénera Gorana Ivaniševiča Zdroj: TASR/AP/Zvonko Kucelin

Tento rok uplynulo presne dvadsať rokov od jeho senzačnej jazdy za wimbledonským titulom. V All England Clube si tak zaspomínal na staré zlaté časy, no sústredil sa v prvom rade na svojho zverenca, ktorý na posvätnej londýnskej tráve vyrovnal rekord Federera s Nadalom.

"Obaja sme z Balkánu. Pre ľudí z tejto časti sveta nič nie je nemožné. Ak od nás ostatní neočakávajú nič, my dosiahneme všetko. Sme tam veľmi, veľmi zvláštni ľudia," uviedol Ivaniševič a na adresu belehradského rodáka dodal: "S Novakom je to ako vo filmoch. Musíte ho zabiť 27 krát, ale on stále vstane, vy ho znovu zabijete, ale on je opäť nažive. Dokonca, ak nehrá svoj najlepší tenis, aj tak víťazí. Tak si predstavte, ak je v top forme, je nemožné zdolať ho."

Ako trénerovi sa Ivaniševičovi mimoriadne darí. S Čiličom sa radoval na US Open 2014 a Djokovičovi pomohol k zatiaľ piatim grandslamovým titulom.

Sen sa stal skutočnosťou

Aj keď má na konte len jeden jediný grandslamový titul, môžeme smelo vyhlásiť, že Goran Ivaniševič patrí k najvýraznejším osobnostiam tenisových dejín. V sobotu sa dočkal veľkej pocty, keď ho ako prvého Chorváta slávnostne uviedli do Siene slávy v americkom Newporte.

Do spoločnosti najväčších tenisových legiend ho uviedol John McEnroe, ktorý sa priznal, že bol a stále je veľkým fanúšikom ľavorukého obra zo Splitu. "Milujem Gorana Ivaniševiča a som úplne nadšený, že môžem uviesť do siene slávy niekoho, kto bol na kurte pravdepodobne bláznivejší ako ja sám," vyhlásil McEnroe, ktorého citovala internetová stránka ATP.

"Snáď to nebude ako môj posledný gem s Patrickom Rafterom," smial sa Ivaniševič v úvode ďakovnej reči. "Kde začať? John McEnroe, môj idol z detstva, ďakujem za krásne slová, nemyslím si, že som blázon ako ty, ale sme blízko. Milujem tvoj tenis, si dôvod, prečo som začal hrať a užívam si, že som ťa toľkokrát (4:2 pre Ivaniševiča, pozn. red.) porazil," povedal bradatý Chorvát a rozosmial tým publikum.

"Môj príbeh sa začal pred 42 rokmi v malom chorvátskom meste Split," pokračoval Ivaniševič a poďakoval sa všetkým trénerom, ktorí ho počas jeho tenisovej cesty sprevádzali. Veľké ďakujem venoval hlavne Bobovi Brettovi, ktorý zomrel v úvode roka na rakovinu.

"Ďakujem aj mojim priateľom, ktorí mi verili aj vtedy, keď bolo nemožné veriť mi. Nebolo jednoduché fandiť mi. Bolo to frustrujúce, niekedy smutné a niektorí ľudia sa asi kvôli mne aj rozviedli. Ale jedna vec je istá, moji fanúšikovia mali o zábavu postarané," vtipkoval Ivaniševič.

Charizmatický tenista venoval krásne slová aj dvom najdôležitejším ľudom v živote: "Moji rodičia obetovali všetko pre moju kariéru. Nemôžem sa im dostatočne poďakovať. Ak by som sa mal opäť vydať na túto cestu, vybral by som si vás za rodičov. Milujem vás a ďakujem za všetko," dodal dojatý Goran.

Počas slávnostného prejavu sa vrátil aj k Wimbledonu 2001, ktorý mu navždy zmenil život, no nestalo by sa tak, keby mu organizátori neudelili dnes už legendárnu divokú kartu. "Chcel by som sa poďakovať organizátorom Wimbledonu za to, že mi dali divokú kartu. Neviem, či odviedli dobrú prácu alebo nie, alebo či to teraz ľutujú. Ale ďakujem, chlapci, pretože keby ste mi nedali divokú kartu, nestál by som tu. Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie," dodal s úsmevom na tvári.

Goran Ivaniševič si preberá Galéria fotiek (19) Goran Ivaniševič si preberá ocenenie od Stana Smitha Zdroj: SITA/AP/Michael Dwyer

"Sme malá krajina s veľkým srdcom. Nikdy neprestávame veriť. Mal som veľa vrcholov i pádov, ale nikdy som neprestával veriť. Prvýkrát v živote môžem povedať, že som na seba hrdý. Ďakujem vám, sen sa stal skutočnosťou," zakončil svoju reč novopečený člen Siene slávy.

Tenisový príbeh Gorana Ivaniševiča je unikátny, emotívny aj inšpirujúci. Bola to jazda na horskej dráhe plná šťastia, smútku, nádeje i zúfalstva.

Ale aká by to bola rozprávka bez šťastného konca? Keď sa už zdalo, že chorvátsky velikán zahodil všetky životné príležitosti a kariéru ukončí bez veľkého víťazstva, znenazdajky prišla ešte jedna šanca. A tou už nepohrdol.

V hodine dvanástej, ale predsa. Zostal verný svojím zásadám, nikdy neprestal veriť a s nezlomnou vôľou, bojovnosťou a cieľavedomosťou si išiel za svojim snom. A to je silný odkaz pre nás všetkých.

Viac o téme: Rafael Nadal Roger Federer Goran Ivaniševič Novak Djokovič Miloslav Mečíř Andy Roddick Ivan Ljubičič John Isner Tomáš Berdych Marin Čilič Boris Becker Ivo Karlovič Jelena Genčičová Lleyton Hewitt Pete Sampras Miloš Raonič John McEnroe Monika Selešová Andre Agassi Marián Vajda Patrick Rafter Carlos Moya Marat Safin Tim Henman Nikola Pilič Mario Ančič Greg Rusedski
  • Autor: © Zoznam/ Patrik Seman
  • VIDEO: YouTube/Wimbledon; Twitter/Wimbledon, Tennis Hall of Fame
  • Zdroj: Športky
Staršie správy

Videá

 
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy