Patrila k najobdivovanejším osobnostiam planéty: Vrcholy v živote Čáslavskej striedali pády
Věra Čáslavská Zdroj: Profimedia 
PRAHA - Kým po olympiáde v Mexiku 1968 patrila športová gymnastka a sedemnásobná olympijská víťazka Věra Čáslavská k najobdivovanejším osobnostiam planéty, pár mesiacov potom bola komunistickým režimom vyhlásená za nepriateľa ľudu a nemohla si zohnať prácu. Po novembri 1989 sa znovu ocitla v popredí záujmu, po rodinnej tragédii sa však stiahla do ústrania. Až po rokoch v sebe našla dosť síl vrátiť sa do normálneho života. Od jej úmrtia uplynie 30. augusta päť rokov..
Počas svojej fenomenálnej športovej kariéry vybojovala "Zlatá Věra" cez 140 medailí vrátane 11 olympijských, štyrikrát sa stala majsterkou sveta a jedenásťkrát majsterkou Európy. V roku 1968 bola vyhlásená najlepšou športovkyňou sveta, štyrikrát ju zvolili domácou športovkyňou roka a v roku 2001 bola zaradená k Emilovi Zátopkovi medzi Športové legendy.
Talentovaná a ctižiadostivá blondínka, ktorá s gymnastikou začínala v 14 rokoch pod vedením svojej slávnej predchodkyne Evy Bosákovej, vystúpila až na vrchol vďaka nesmiernej usilovnosti a tréningovej drine. So svojimi trénermi vymýšľala čoraz ťažšie prvky, ktoré potom dokázala zacvičiť s bravúrou a eleganciou.
Po striebre zo súťaže družstiev na OH 1960 v Ríme získala o štyri roky neskôr v Tokiu štyri medaily vrátane troch najcennejších, o ďalší triumf ju pripravil pád na bradlách. Galapredstavenie na hrách v Mexiku jej vynieslo dokonca štyri zlaté (vrátane obhajoby vo viacboji) a dve strieborné.
"V Mexiku skončila moja - v podstate jednoduchá - športová cesta, pre mňa osobne krásna a čímsi čistá. Ak pád z bradiel v Tokiu bol mojou malou osobnou tragédiou, potom víťazstvo v Mexiku nemohlo nič zmeniť na našej tragédii národnej," vyhlásila v reakcii na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy po tom, čo v Mexiku naposledy uchvátila svojimi zostavami celý svet.
Krátko po triumfálnom návrate do Československa ju ako jeden zo symbolov Pražskej jari čakali výsluchy Štátnej bezpečnosti, a keď aj napriek nátlaku odmietla odvolať svoj podpis pod manifestom Dvetisíc slov, upadla do nemilosti. Než mohla začať trénovať mladé talenty, musela si niekoľko rokov zarábať napríklad upratovaním domov.
Koncom 70. rokov dostala Čáslavská spolu s manželom Jozefom Odložilom, za ktorého sa vydala počas OH 1968 v Mexiku, povolenie vycestovať aj s deťmi Radkou a Martinom do krajiny, v ktorej bola aj vďaka svojej rozprávkovej svadbe stále veľmi populárna. Obaja sa dva roky venovali miestnym talentom, ich manželstvo však utrpelo vážne trhliny a po 19 rokoch skončilo rozvodom.
V auguste 1993 došlo na diskotéke v Domašove k potýčke medzi Odložilom a ich synom Martinom, pri ktorej niekdajší strieborný olympijský bežec utrpel vážne zranenia, ktorým o pár dní neskôr podľahol. Po zdĺhavom procese bol Odložil mladší odsúdený na štyri roky väzenia, avšak vzápätí mu vtedajší prezident Václav Havel, pre ktorého Čáslavská začiatkom 90. rokov pracovala ako poradkyňa, udelil milosť.
Niekdajší gymnastickú kráľovnú, ktorá bola v tom čase aj predsedníčkou ČOV a členkou MOV, poznamenala celá udalosť a jej následná medializácia natoľko, že musela byť nadlho hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni. Vtedy sa stiahla do ústrania a niekoľko rokov žila v dome s opatrovateľskou službou, než sa s chuťou a vervou sebe vlastnou vrátila do normálneho života.
"Môj život sú samé vrcholy a pády. Sínusoida to nie je pozvoľná, ale má absolútne vrcholy. Hore to je Mt. Everest a dole je až Mariánska priekopa. A takto sa to celý môj život strieda," povedala držiteľka radu vyznamenaní vrátane štátnej Medaily Za zásluhy či japonského Rádu vychádzajúceho slnka v jednom zo svojich posledných veľkých rozhovorov. V auguste 2016 podľahla v 74 rokoch rakovine pankreasu.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
