Deň, kedy plakal celý futbalový svet: Kto videl Maradonu hrať, miloval ho… Kto žiť, musel plakať
Diego Maradona Zdroj: SITA/AP - Natacha Pisarenko 
BUENOS AIRES - Na futbalovom ihrisku sa preslávil argentínsky stredopoliar Diego Maradona geniálnymi kúskami, mimo neho na seba strhával pozornosť početnými škandálmi. Kariéru majstra sveta z roku 1986 značne poznamenala závislosť na kokaíne, kvôli ktorej bol opakovane potrestaný zákazom činnosti. Po jej skončení sa jeden z najlepších futbalistov všetkých čias vydal na nie príliš úspešnú trénerskú dráhu. Vlani 25. novembra necelý mesiac po 60. narodeninách zomrel na infarkt.
"Kto ho videl hrať, musel ho milovať. Kto ho videl žiť, musel nad ním plakať," povedal trefne na adresu svojho konkurenta v boji o pomyselný titul futbalového kráľa Pelé. V ankete FIFA o najlepšieho hráča storočia v roku 2000 zvíťazil v hlasovaní fanúšikov Argentínčan, zatiaľ čo odborníci dali prednosť Brazílčania. "Ak je Pelé Beethoven, tak ja som Ron Wood, Keith Richards a Bono futbalu. Pretože ja som tá vášnivá stránka," odôvodňoval Maradona voľbu fanúšikov.
"Božský Diego" predvádzal s loptou neskutočné kúsky, vymýšľal nádherné prihrávky a strieľal krásne góly. Ten zo štvrťfinále MS 1986 proti Anglicku, pri ktorom podsaditý futbalista malého vzrastu počas šesťdesiatmetrového sóla obišiel šesť hráčov súpera, si dokonca vyslúžil prívlastok gól storočia. V rovnakom zápase ukázal Maradona aj svoju druhú tvár, keď prvý gól dal rukou a dlho to odmietal priznať s tým, že to bola ruka božia.
Od malička bol považovaný za zázračné dieťa
Rodák z Lanúsu v najvyššej súťaži debutoval vo farbách Argentinos Juniors krátko pred svojimi šestnástinami, pár mesiacov nato prvýkrát obliekol reprezentačný dres. V roku 1979 doviedol Argentínu k titulu na majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov, o dva roky neskôr prestúpil do Boca Juniors.
Po nevydarenom MS 1982 z neho FC Barcelona urobila najdrahšieho hráča sveta, avšak hviezdou prvej veľkosti sa stal až po ďalšom rekordnom prestupe do Neapola v roku 1984. Dovtedy priemernému tímu pomohol k dvom titulom či triumfu v Pohári UEFA. Za národný tím si zahral na štyroch svetových šampionátoch, v roku 1986 ho ako kapitán aj najlepší hráč turnaja doviedol k zlatu a o štyri roky neskôr k striebru.
Jeho ohromnú kariéru výrazne poznačili drogy
Hviezdna kariéra hráča s desiatkou na chrbte dostala vážne trhliny v apríli 1991, kedy bol kvôli nálezu kokaínu v tele potrestaný pätnásťmesačným zákazom štartu. Odvtedy to šlo s Maradonou z kopca: v tom istom roku bol podmienečne odsúdený za ilegálne prechovávanie drog, neskôr na povrch vyplávali jeho daňové úniky v Taliansku, po novinároch strieľal zo vzduchovky a jeho angažmán v Seville skončilo fiaskom.
Pokus o comeback na MS 1994 v USA rázne uťal ďalší pozitívny dopingový nález, po ktorom opäť nasledoval dlhý dištanc. Po jeho vypršaní sa Maradona striedavo lúčil a vracal, kým v októbri 1997 definitívne zavesil kopačky na klinec. Potom sa neúspešne liečil z drogovej závislosti, ktorá ho spolu s nadváhou a srdcovými problémami opakovane doviedla až na jednotku intenzívnej starostlivosti.
Ako tréner nezažiaril
O štyri roky neskôr bol Maradona už ako vyliečený (a vďaka operácii žalúdka aj oveľa ľahší) menovaný trénerom argentínskej reprezentácie, hoci s koučovaním mal minimálne skúsenosti. S tímom nakoniec postúpil na MS v Juhoafrickej republike a aj napriek štvrťfinálovému vyradeniu s Nemeckom sa tešil veľkej podpore fanúšikov.
Po šampionáte sa však otec ôsmich detí, ktoré mal s piatimi ženami, nedohodol so zväzom na podmienkach a vo funkcii skončil. Potom bez väčších úspechov pôsobil v SAE, Bielorusku, Mexiku a naposledy v priemernom argentínskom celku Gimnasia y Esgrima.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
