Hviezda slovenskej dvadsiatky sa obula do organizátorov: Kritické slová si všimli aj v zámorí

Brankár Šimon Latkóczy v akciiBrankár Šimon Latkóczy v akcii Zdroj: IIHF

RED DEER – Mala to byť oslava hokeja. Obľúbený a ostro sledovaný šampionát hráčov do 20 rokov sa opäť raz konal v Kanade, no napokon z toho bola jedna veľká fraška.

Slovenskí mladíci si z úvodných dvoch zápasov odniesli nulu, strelili iba dva góly, ale aj tak stihli poblázniť celý národ. Na naše pomery mimoriadne talentovaná generácia okolo Juraja Slafkovského, Šimona Nemca či Dalibora Dvorského mala všetky predpoklady, aby postúpila minimálne do štvrťfinále. V nejednom prípade sa skloňovalo slovo medaila.

Megaturnaj v kolíske hokeja sa však skončil najhoršie, ako mohol.

Zverenci trénera Ivana Feneša boli pochopiteľne veľmi sklamaní. Hoci sme mali najmladší tím na turnaji a jeho najjagavejšie hviezdy by mali byť k dispozícii aj o rok, tak pre mnohých chlapcov išlo o posledný juniorsky šampionát, na ktorom sa mohli zúčastniť.

Ak sa nepotvrdia slová nového šéfa IIHF Luca Tardifa o tom, že by sa MS mohli konať nanovo v náhradnom termíne, tak pre viacerých slovenských lídrov na čele s kapitánom Samuelom Kňažkom, kanonierom Martinom Chromiakom, ale aj oporou medzi tromi žrďami, Šimonom Latkóczym, sa kariéra v juniorskej reprezentácii definitívne uzavrela.

Slovenský brankár Šimon Latkóczy Galéria fotiek (2) Zdroj: SITA/Jonathan Hayward/The Canadian Press via AP

Práve posledný menovaný bol jedným z najdôležitejších článkov tímu s dvojkrížom na hrudi. Hviezdami nabité celky USA a Švédska ho dokázali prekonať dohromady len päťkrát. Po definitívnom odpískaní turnaja ním lomcoval hnev, sklamanie aj zúfalstvo. Napriek tomu poskytol rozhovor pre hokejový zväz a neskôr si vylial srdce aj na sociálnej sieti.

V obsiahlom a úprimnom statuse, ktorý neušiel pozornosti ani renomovaných médií v zámorí, trenčiansky rodák uviedol, že zodpovednosť za nezvládnutie turnaja leží na pleciach IIHF.

"Rád by som povedal pár slov o tohtoročných juniorských majstrovstvách sveta. Je to vtip, nič iné. Ako je to vôbec možné? Každý jeden hráč sa pripravoval dni, mesiace, ba aj roky. Ide o najlepší turnaj v juniorskom hokeji. Bol som nadšený z toho, že môžem nastúpiť, pretože viem, koľko ľudí toto podujatie sleduje a aký je to skvelý zážitok. Je to oslava hokeja. Najlepší hráči na jednom mieste.

Strávili sme Vianoce mimo domova. Je ťažké si to predstaviť, všakže? Hokeju dávame každý deň všetko, čo môžeme, aj tie najväčšie sviatky trávime bez rodín.

Poviem vám jedno. Je to ťažké. Prišiel som sem a snažil som sa zo seba vydať maximum a takto to dopadne? Za toto je zodpovedná IIHF. Tento turnaj úplne podcenili. Od prvého dňa bola organizácia hrozná. Cítil som sa, akoby som sa zúčastnil nejakého obyčajného mládežníckeho hokejového turnaja.

Vieme, že hlavným problémom súčasnosti je Covid, ale toto s ním nemá nič spoločné. Všetci si pamätáme, že aj vlani sa šampionát konal v Kanade. Rovnaké miesto, rovnaký cieľ, a to vyhnúť sa Covidu a baviť sa hokejom. Vlani mali Nemci niekoľko pozitívne testovaných hráčov, ale ostatní chlapci stále mohli hrať. A pritom dobre vieme, že Covid bol v minulom roku nebezpečnejší ako teraz.

Pred rokom sme celý turnaj strávili v bubline len v našom hoteli a na ľade. Bolo to šialené, ale fungovalo to. Ľudia, ktorí pre nás pracovali, boli s nami v bubline počas celého turnaja. Vôbec nechodievali domov. Keď to porovnám s týmto rokom, prišli sme o pár dní skôr, aby sme boli v karanténe v našich hotelových izbách, aby sme sa uistili, že nikto nie je po príchode do Kanady pozitívny. Všetko prebehlo skvele, kde je teda problém?

Bývali sme v hoteli, kde boli okrem nás aj bežní občania. V hoteli bol aj barber, reštaurácia a obchod, kam mohli bez problémov chodiť ľudia zvonku. Reštaurácia bola každú noc preplnená. Boli sme teda celý čas v kontakte s ľuďmi, ktorí neboli súčasťou turnaja. Najzábavnejšie na tom je, že v našom hoteli bola aj svadba. Je to zlý vtip.

Ľudia, ktorí pre nás pracovali, chodievali každý večer domov. Je pravdou, že boli testovaní, ale vieme, že pozitívne prípady sa nemusia objaviť ihneď po kontakte s infikovaným. Aký to teda má zmysel?

Len zopár hráčov z ostatných tímov bolo pozitívne testovaných. Nikdy to nebol celý tím alebo polovica tímu. Prečo negatívni hráči nemohli hrať? Prečo každý odporúča vakcínu, keď pravidlá sú stále rovnaké? Áno, som zaočkovaný, napokon ako všetci z nášho tímu, ale aj tak to neurobilo žiaden rozdiel. Prečo sa IIHF nepokúsila nájsť riešenie, ako v turnaji pokračovať?

Už teraz prišli o veľa peňazí. Mohli sa aspoň pokúsiť vymyslieť niečo, ako ukončiť tento turnaj. Avšak nič také nespravili, ukončili šampionát, akoby išlo o len o niekoľko nezmyselných zápasov pre nejakých náhodných chalanov, čo sa rozhodli stráviť sviatky v Kanade.

Chcel by som sa poďakovať nášmu zväzu, že odviedli maximum, čo bolo v ich možnostiach, a taktiež za to, ako sa k nám správali. Cítil som sa ako profesionál.

Na záver mi dovoľte poďakovať sa mojim spoluhráčom. Bola to najlepšia partia, do akej som sa mohol dostať. Tento tím mal potenciál doniesť domov medailu. Veril som nám, rovnako ako každý jeden člen nášho tímu. Milujem vás, chlapci.

Tréneri sa snažili urobiť maximum v podmienkach, ktoré sme mali. Malo to byť špeciálne, namiesto toho zažívame smutný koniec našej juniorskej kariéry. Ďakujem fanúšikom, ktorí nám počas posledných dní fandili. Zaznamenali sme každú jednu správu a každý odkaz, ktorý ste nám dali, bolo to krásne a všetci si to vážime.

Myslím, že mi došli slová, ktorými by som opísal tento turnaj. Je to vtip zo strany IIHF a všetkých ľudí, čo sa podieľali na organizácii šampionátu. My sme urobili maximum, prečo oni nie?

Ďakujem a je mi ľúto, že sa to muselo skončiť takto."

Viac o téme: Slovensko 20 Samuel Kňažko Ivan Feneš Martin Chromiak Šimon Nemec Juraj Slafkovský Šimon Latkóczy
  • Autor: © Zoznam
  • Instagram/simonlatkoczy
  • Zdroj: Športky

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy