Zastavila ich len Pelého Brazília: Jelínek si zaspomínal na historický úspech nášho futbalu

Bývalý československý futbalový reprezentant Josef Jelínek Zdroj: Profimedia

PRAHA - Do konca finálového zápasu futbalových majstrovstiev sveta v Čile medzi obhajcom titulu Brazíliou a prekvapením turnaja Československom chýbalo 17. júna 1962 zhruba dvadsať minút, keď strelu útočníka Josefa Jelínka mieriacu do siete zastavil rukou obranca Djalma Santos.

Sovietsky rozhodca Nikolaj Latyšev ale penaltu neodpískal a namiesto vyrovnania "Kanárici" neskôr upravili skóre na konečných 3:1. Čílske striebro však doteraz patrí k najväčším úspechom nášho športu. "Brazília mala skvelý mančaft, veľa šancí na zlato nebolo. Všetci boli špičkoví hráči," spomínal pre ČTK Jelínek, jeden z piatich žijúcich vicemajstrov sveta.

81-ročný Jelínek si dodnes naživo vybavuje nielen senzačné ťaženie turnajom, ale aj skepsu fanúšikov pred odletom, spartánské ubytovanie v bývalých kasárňach či svojrázne tréningy Rudolfa Vytlačila, s ktorým musel pred finále spať na izbe. Skúsenejší hráči totiž vedeli, že kouč chrápe.

"Vytlačil tomu dával voľnosť. Vedel, že starší chlapci ako Josef Masopust, Láďa Novák, Andrej Kvašňák alebo Sváťa Pluskal si to strážia. Tréningy boli skôr taká sranda, bola tam dobrá partia," povedal Jelínek, ktorý v Čile odohral všetky zápasy okrem posledného zápasu v skupine s Mexikom, kedy už mali Čechoslováci postup do vyraďovacích bojov zaistený.

"Jadro tvorili skúsení hráči. Ja, Venca Mašek a Štibrányi sme boli mladí blázni. Bol som tvrdší ako konkurent na ľavom krídle a zároveň kamarát Mašek, tak som sa možno Vytlačilovi hodil do systému viac," vyhlásil Jelínek, ktorý má na konte aj päť ligových titulov s Duklou.

Striebornú medailu venoval kamarátovi

Nezabudol ani na nevhodne načasované odovzdanie ceny pre najlepšieho brankára šampionátu Viliamu Schrojfovi tesne pred začiatkom finále alebo niekoľko podivných rozhodnutí rozhodcu Latyševa. Spomenul aj historku o tom, ako Čechoslováci venovali nafasované rádiovky brazílskemu masérovi, ktorý sa ich v priebehu turnaja ujal, a ako sa kvôli tomu doma stali terčom rôznych poznámok.

Po šampionáte nastúpil Jelínek v reprezentácii už len pri výhre 6:0 v Rakúsku na jeseň 1962. "Asi som sa potom trénerom nehodil do zostavy," povedal. Na prahu tridsiatich rokov mohol odísť aj s rodinou do Holandska, kde hral dve sezóny za prvoligový tím Go Ahead Eagles. Angažmán mu pomohol zohnať český rodák a vtedajší tréner Deventera František Fadrhonc, ktorý neskôr viedol aj holandskú reprezentáciu.

Galéria fotiek (2) Zdroj: Profimedia

Zatiaľ čo teraz sa žiadna spomienková akcia nechystá, pred desiatimi rokmi letel Jelínek s niekoľkými ďalšími členmi strieborného tímu na čele s držiteľom Zlatej lopty za rok 1962 Josefom Fašiangom do Sao Paula, aby si so svojimi niekdajšími súpermi pripomenuli päťdesiatročné výročie. V Brazílii potom bol ešte niekoľkokrát a vždy sa tešil veľkej úcte.

Plakety a ďalšie suveníry zo zájazdov do Brazílie zdobia spolu s fotografiou a zarámovaným dresom Dukly steny jeho pražského bytu, v ktorom sa stará o chorú manželku. Nechýba ani maketa štadióna Nacional v Santiagu, na ktorom blonďavé krídlo odohralo pred 60 rokmi najslávnejší zápas svojej bohatej kariéry. Striebornú medailu z Čile Jelínek pred rokmi venoval kamarátovi.