Bol chudý, slabý a predsa získal zlato na olympiáde: Zachara sa stal slovenskou legendou v boxe

Na snímke bývalý boxer Ján Zachara Na snímke bývalý boxer Ján Zachara Zdroj: TASR/Michal Svítok

HELSINKI - Ako malý chlapec sníval o kariére futbalového brankára. O miesto v bránke napriek svojej subtílnej postave bojoval ako lev, ale v 16 rokoch sa rozhodol pre zmenu a vkĺzol do boxerských rukavíc. Vybral si správne. Slovenský boxer Ján Zachara to v ringu dotiahol až k olympijskému víťazstvu, ktoré oslavoval 2. augusta 1952 v Helsinkách.

Zachara nebol silovým bojovníkom, jeho prednosťou bola rýchlosť, obratnosť a technika. "Sila nikdy nebola moja prednosť, nepatril som k žiadnym tvrďákom," priznal boxer, ktorý prvýkrát vstúpil v súťaži do ringu na majstrovstvách Slovenska v roku 1944.

Súčasný štýl jeho milovaného športu veľmi neuznáva. Vadí mu, že boxerom aj divákom ide len o to, aby niekto skončil na zemi. Podľa Zacharu by mal byť box "pästným šermom". S nadhľadom tiež hovorí, že box je jeden z najjemnejších športov, pretože sa "predsa vykonáva v rukavičkách".

S boxom začínal v Trenčíne (narodil sa 27. augusta 1928 v dedinke Kubrá, ktorá je dnes súčasťou Trenčína) a svoj životný turnaj odboxoval v roku 1952 na olympijských hrách v Helsinkách. Tesne pred odchodom do fínskej metropoly síce zápolil s chorobou, aj so zraneným obočím, ale nijako ho to nepoznačilo. Vo svojej kategórii, pérovej váhe do 57 kilogramov, postupne zničil päť protivníkov.

Keď som sa vyzliekol, ako keby som odišiel

"Nikto mi neveril, lebo moja postava vyzerala tak, že keď som sa vyzliekol, ako keby som odišiel," žartoval Zachara. V športe podľa neho nerozhoduje len váha, ale aj myslenie. "Mne nič iné nezostávalo, iba rozmýšľať, odskočiť a rýchlo trafiť. Spôsob môjho boja bol technický, na úder som sa spoliehať nemohol," podotkol Zachara.

Za olympijské zlato vraj dostal ako pracovník textilky niekoľko metrov látky, Stalinove spisy a bol povýšený do hodnosti podporučíka. Vtedy bol totiž vojakom základnej služby v Prahe. Z peňazí, ktoré vybrali jeho kolegovia v práci, si zaobstaral nábytok.

O štyri roky neskôr sa na olympiáde v Melbourne prebojoval do štvrťfinále, je rovnako dvojnásobným majstrom Slovenska a má tiež štyri tituly československého šampióna.

Odboxoval 450 zápasov

Zacharove životné osudy boli úzko zviazané s Júliusom Tormom, olympijským víťazom z roku 1948 vo welterovej váhe do 67 kg. Trénoval s ním v Partizánskom a na radu "rytiera kožených rukavíc" prestúpil svojho času do vyššej hmotnostnej kategórie. Keď bol po roku 1948 vyradený z nominácie pre OH v Londýne, mal chuť so všetkým skončiť, ale práve Tormov triumf ho znovu nabudil.

S aktívnou kariérou sa rozlúčil v roku 1959 po 450 odboxovaných zápasoch. Potom pracoval v hutníckom závode a do ringu sa vrátil ako tréner. V roku 1997 mu Medzinárodný olympijský výbor udelil strieborný olympijský rad. Zachara sa stále teší dobrému zdraviu a jeho radám načúvajú boxeri o niekoľko generácií mladší.

Viac o téme: Ján Zachara
  • Autor: © Zoznam/
  • Zdroj: ČTK
 
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy