Úprimná slovenská olympionička: Internetová nenávisť nás zraňuje, takýto tlak je zbytočný
Danka Barteková Zdroj: TASR/Pavol Zachar 
BRATISLAVA - Bronz z olympiády v Londýne 2012, celá hŕba medailí z európskych i svetových šampionátov, ktorých vypisovaním by sme tu strávili celú večnosť. Strelkyňa Danka Barteková je pokladom, na aký môžeme byť v našej krajine právom hrdí.
Úspešná olympionička sa zúčastnila tohtotýždňovej besedy spoločnosti Tipos pod názvom Radosť víťazí, ktorej hlavným cieľom bolo poukázať na psychický tlak, ktorým si športovci prechádzajú počas kariéry.
Neoddeliteľnou súčasťou úspechov i sklamaní sú aj fanúšikovia, ktorí nie vždy zaujmú empatický prístup a svojimi zbytočne vyostrenými komentármi narobia viac škody ako úžitku. Na druhej, tej vysoko kladnej strane stoja tí, ktorí sú pre športovcou podporou vo veselých i skleslých časoch.
"My športovci chceme vyhrávať, chceme dosahovať méty, chceme si plniť sny, a veľmi nám pomáhajú fanúšikovia, ktorí stoja pri nás. O to viac nás mrzia tí, ktorí nám dávajú pocítiť prehru alebo si do nás vedome kopnú. To je typ tlaku, ktorý nemá v športe čo robiť, a bolo by fajn o tom rozprávať. Tí ľudia by mali pochopiť, že takéto reči nás športovcov zraňujú. Takýto tlak je zbytočný," povedala Danka Barteková do mikrofónov žurnalistov.
Spomína si najmä na letnú olympiádu 2016 v Riu, na ktorej od nej tisíce ľudí na Slovensku očakávali medailu. Išlo o akýsi automatizmus po Londýne 2012, kde si vystrieľala bronz.
"Bolo neskutočne náročné ísť na ďalšiu olympiádu a cítiť, že prakticky všetci mi vešajú medailu na krk. Vyrovnať sa s tým po psychickej stránke je veľmi náročné, o to dôležitejšie je mať tím, ktorý sa o vás postará a pomôže vám. Prípadne mať športového psychológa, mentálneho kouča, ktorý je dôležitou súčasťou tímu," spomínala Barteková.
Športovci si v kariére prechádzajú nielen vrcholmi, ale i pádmi, prirodzene. Aj tí najúspešnejší, nie vždy kráčajú svetloružovým sadom plným voňavých kvetín, ale ten park neraz zažije aj zimné mesiace a oni musia čeliť otázkam od samých seba, či ešte chcú pokračovať. Danka Barteková nebola výnimkou. A nie raz.
"Bolo veľa momentov, keď som si povedala, či to všetko za to stojí, či chcem počúvať o sebe to, čo počúvam, a či mám potrebu prekonávať sa. Ale v týchto momentoch je dôležité zobrať si to pozitívne a povedať si, že šport nám prináša radosť. Je to klišé, ale vždy si spomeniem na to, prečo som začala robiť šport a prečo ho mám rada, to ma vždy udrží, aby som na sebe pracovala," lovila Danka v ďalších spomienkach.
Galéria fotiek (6)
Danka Barteková (druhá sprava) počas štvrtkovej besedy Radosť víťazí Zdroj: TASR/Pavol ZacharŠportovci čelia kritike v tejto novej dobe najmä prostredníctvom sociálnych sietí, kde často vulgárne a agresívne komentáre prekračujú hranicu slušnosti a únosnosti. Prispievajúci neempaticky hodnotia výkony a pozerajú sa len na svoju stránku veci. Otázkou pritom zostáva, či by niečo také dokázali povedať aj priamo do očí.
"Sociálne siete sú teraz úplný fenomén, pretože športovec sa stáva akosi dosiahnuteľným pre každého. Človek má pocit, že mu môže čokoľvek povedať a odkázať pod rúškom anonymity. Mám jedno želanie - každý, kto píše komentáre, pozitívne alebo negatívne, aby si predstavil, že to hovorí človeku vedľa seba, a verím, že nie všetky komentáre, ktoré opustia obývačky, by sa naozaj udiali, lebo fanúšikovia majú pocit, že môžu napísať čokoľvek a ochráni ich rúško anonymity, lenže tak to nefunguje," poslala odkaz naša úspešná olympionička.
I keď nejeden športovec vehementne tvrdí a presviedča svoje okolie, že nečíta noviny, nepozerá správa, nevenuje sa komentárom na sociálnych sieťach, je možné, že nehovorí pravdu. Barteková ale nemala žiadny problém priznať, že komentáre na sociálnych sieťach ju zaujímajú. Ako sa vyrovnáva s takýmto tlakom?
"Počas pretekov vôbec nečítam komentáre, čítam ich po tom, keď nastane nejaký úspech, alebo mám pocit, že si chcem prečítať, čo si fanúšikovia myslia o tom, ako som zastrieľala. Akoby načerpať pozitívnu energiu od ľudí, ktorí mi verne fandia. Je ich veľa a sú to tí skalní."
Neodmysliteľná súčiastka väčšiny športovcov sú rodičia, ktorí majú od svojich ratolestí rôzne očakávania. Objavili sa prípady, keď tlak rodičov presiahol hranice únosnosti. Svoje by vedel rozprávať bývalý americký hokejista Patrick O'Sullivan, ktorý čelil bitkám a urážkam od vlastného otca. Takéto správanie na ňom zanechalo nezmazateľné stopy. Danka Barteková však zažívala presne opačný prípad.
"Presne si pamätám, že som bola dieťa samorast. Rodičia ma doviezli na tréning a keď som skončila, tak ma prišli vyzdvihnúť. Mám pocit, že na mojich medzinárodných pretekoch boli až v roku 2015, keď som ich poprosila, aby ma prišli povzbudiť na Európske hry.
Vždy ma nechali, aby som si našla svoju cestu, aby to nebolo o tom, čo odo mňa oni chcú, alebo aké nároky majú na moje úspechy, ale aby to bolo o tom, že dieťa si nájde svoju cestu a športom sa bavilo. A to sa udialo."
"Fanúšikovia" či fanúšikovia sa neraz uchýlia aj k súkromným správam v priestore sociálnych sietí, ktoré nemajú vždy pozitívny nádych.
"Dostávam veľa súkromných správ, v pomere pozitívne a negatívne je to v pomere asi 90 ku 10, že ľudí niečo zaujíma, chcú sa opýtať. Ale dostávala som aj negatívne hejty, v špecifických prípadoch, keď sa nedarilo alebo to súviselo s niečím iným ohľadom mojej športovej alebo funkcionárskej kariéry."
Galéria fotiek (6)
Danka Barteková s bývalým prezidentom SR Ivanom Gašparovičom Zdroj: TASR/Pavel NeubauerBarteková sa dokonca stretla aj s omnoho bizarnejším prípadom, pretože v otvorenom komentári ju negatívne ohodnotil aj človek z blízkosti jej tímu. A veru to nebolo iba raz.
"Najprekvapivejšie bolo, že som dostávala správy aj od ľudí, ktorých poznám, dokonca v otvorených komentároch. Vyjadroval sa ku mne aj človek, o ktorom celý môj tím vedel, že s ním spolupracujem alebo mi bol blízko. Toto bolo pre mňa veľké sklamanie a zabolelo ma."
Uchýlila sa niekedy k tomu, aby odpovedala na súkromné správy plné nenávisti? "Nikdy. Aj keď najskôr v ten prvotný moment, ktorý v sebe mám, je zlosť alebo nechápavý postoj k tomu celému, čo sa mi deje, a mala by som tendenciu odpísať človeku, poučiť, vysvetliť mu, že sa ma to dotýka, že ma to bolí a mám iný postoj, ale nikdy to nerobím, pretože viem, že akákoľvek odpoveď by vyprovokovala ďalšie hejty, a preto mi také niečo nestojí za odpovedanie," povedala trenčianska rodáčka na záver.
- Autor: © Zoznam/Ondrej Herceg
- Zdroj: Športky
