Nenechali si vziať sladký sen: Ani na moment nezapochybovali a teraz sú kráľmi Slovenska
LEVICE - Tretí majstrovský titul za päť rokov, to je vizitka basketbalistov Patriotov Levice v Niké Slovenskej basketbalovej lige.
Po deviatich rokoch sa niekomu v najvyššej súťaži podarilo obhájiť najcennejší kov, "žlto-zeleným" navyše po veľkom obrate vo finálovej sérii, keď prehrávali už 1:3 na zápasy, aby napokon vyhrali pred domácim publikom rozhodujúci duel a mohli si tak po roku zopakovať oslavy.
Spočiatku trojková exhibícia domácich
Vypredaná levická športová hala videla dominantný nástup domácich a zápas chvíľkami vyzeral ako exhibícia, z ktorej mohla byť rozhodujúca bitka o titul jednoznačnou záležitosťou. Patrioti sa však na úspech museli nadrieť, výrazne im k tomu dopomohol kolektívny výkon. "Myslím si, že to bola naša najväčšia výhoda. Mali sme skúsených a kvalitných hráčov, ktorí v kritických a kľúčových momentoch vedeli pre tím urobiť pozitívnu vec. Ukázalo to aj v tomto stretnutí.
Samotný zápas č. 7 je niečo neskutočné, zároveň niečo veľmi dlhé. Táto séria bola neskutočne dlhá. Možno by niekto z tímu nechcel so mnou súhlasiť, ale bola to najťažšia sezóna, aká mohla byť, čo sa týka dĺžky, počtu zápasov, vývoja sérií a období, ktoré boli počas tohto ročníka," povedal pre TASR šéf lavičky Patriotov Michal Madzin.
Najťažšia sezóna psychicky i fyzicky
Obhajoba majstrovského titulu bolo povestnou bodkou za najťažšou sezónou v histórii klubu. Cez 60 odohraných zápasov naprieč štyrmi súťažami, z toho dvomi medzinárodnými, sa neraz podpísalo na družstve, ktoré si počas uplynulých mesiacov prešlo viacerými krízami, respektíve zraneniami a hráčskymi rošádami.
"Poviem pravdu, neboli sme vôbec na to pripravení. Išli sme z týždňa na týždeň, zo zápasu na zápas a len takto to bolo možné zvládnuť. Boli počas sezóny momenty, kedy to nešlo pozitívnym smerom a práve tie si vážim, pretože sme ich ako tím zvládli.
Bolo vidieť v určitých častiach sezóny, keď bol obrovský problém. Kľúčové a dôležité bolo práve to, že sme tieto momenty dokázali zvládnuť, preto klobúk dole. Zostali sme súdržní, našli sme spôsob ako fungovať a podarilo sa nám to do víťazného konca," vyhlásil tréner Levíc.
Dôležitý návrat slovinského lídra
Dôležité momenty sa diali aj počas finálovej série s Komárnom. Najskôr ňou bol návrat Mihu Lapornika do zostavy po približnej trojmesačnej absencii. Reprezentant Slovinska a jeden z lídrov tímu sa dlhšiu dobu herne hľadal, ale v správnej chvíli tento ťah vyšiel a všetko zapadlo do seba tak, ako tomu bolo počas úspešného účinkovania v pohárovej Európe.
"Boli to ťažké momenty, tím v podstate bez neho postúpil do finále. Návrat bol pre nás veľkou vecou, ale zároveň prišiel do družstva, ktoré zvládlo dve série. Opätovné zvykanie si kádra nebolo jednoduché a neprišlo to za jeden deň. Dôležité je, že to vyšlo," zhodnotil Madzin tento krok.
Druhým nemenej podstatným momentom bola rošáda po štvrtom zápase, keď úradujúci majster prehrával s Komárnom 1:3 na zápasy. Realizačný tím sa rozhodol posadiť na tribúnu skúseného pivota Jamesa Padgetta a na jeho voľné miesto nasadiť rozohrávača Eduarda Kotáska.
"Bolo to riskantné. Plány boli niekedy úplné iné, ako to napokon dopadlo v realite. Edo ochorel, zobral antibiotiká a dva zápasy nemohol hrať, čiže nebolo to úplne o tom, že sme ho do zostavy nedali. Okolnosti, ktoré nestali, nás donútili k takémuto riešeniu. Edo doniesol obrovskú energiu do troch zápasov, možno aj správne otočenie v rámci série,“ zamyslel sa nad touto taktickou zmenou 37-ročný kouč.
Tlak a očakávania na každom jednom rohu
Už pred sezónou vyhlásil klub ambíciu opäť zaútočiť na majstrovský titul a od tohto momentu sa s touto nálepkou musel popasovať. Nielen súperi hrali proti ním s oveľa väčšou motiváciou, ale každé zaváhanie bolo pod obrovským drobnohľadom a diskutované. Tlak a očakávania boli dennodennou záležitosťou a aj pred zápasom č. 7 prichádzali fanúšikovia „na hotové“.
"Celé to bolo o to ťažšie. Každé tri dni byť pod určitým drobnohľadom a očakávaní od kohokoľvek, je to náročné. S počtom zápasov a koľkokrát tento tlak prišiel, je toto pre nás teraz odmena. Nie je to ľahké doma, ale v takej situácii bol aj súper.
Verím, že domáce prostredie bolo obrovskou výhodou. Zároveň chcem povedať, že práve tá premotivovanosť začala rozhodujúci zápas. Vošli sme do neho s veľmi dobrou energiou, ale možno nám to trochu menilo riešenia, ktoré sme robili," uviedol Madzin.
Majstrovské oslavy mali pre samotného trénera špeciálnu príchuť. Nielenže dokázal so svojim tímom obhájiť prvenstvo a zaradiť sa tým medzi najúspešnejších trénerov Niké SBL z pohľadu dosiahnutých úspechov, ale víťazstvo v rozhodujúcom finálovom zápase nad Komárnom videl prvýkrát naživo jeho syn a priateľka.
"Neviem, aké to bolo pre nich. Ja nikdy nezabudnem na tento deň, čokoľvek bude, tak tento deň si budem pamätať navždy. Malý synček bol prvýkrát v hale, videl zápas č. 7, ktorý nie je každodennou záležitosťou a bol víťazný, celé toto spojenie je neskutočné," ťažko hľadal slová tréner Patriotov.
Sklamanie z nedotiahnutého finišu, titul bol blízučko
Na basketbalistoch BC Komárno bolo evidentné sklamanie, vo finálovej sérii Niké Slovenskej basketbalovej ligy viedli už 3:1 na zápasy a jeden úspech ich delil od historického titulu. Napokon však svoju misiu nedotiahli do úspešného konca, ale aj zisk strieborných medailí je pre kolektív okolo trénera Zlatka Jovanoviča obrovským úspechom, ktorého význam časom dozreje.
Ešte hodnú chvíľu sa bude hovoriť o obrate vo finálovej sérii, ktorý je vo všeobecnosti nie bežným javom. Prísť o vedenie 3:1 na zápasy a napokon prehrať 3:4, je z psychologického hľadiska náročná vec, ale "diabli" sa k prehre v rozhodujúcom stretnutí postavili čelom.
"Doplatili sme na neskúsenosť. Viedli sme 3:1 na zápasy a nik nevedel, ako náročné bude urobiť posledný krok. Vedel som, že to bude náročné. Levice využili svoju silu, energiu a skúsenosti, aby napokon získali titul. Úprimne, nie som sklamaný alebo také niečo, som hrdý. Áno, je to teraz ťažké, ale striebro má pre nás cenu zlata," vyjadril sa pre TASR tréner Komárna Zlatko Jovanović.
Doťahovačka iba do istého bodu
Jeho tím v jednej chvíli strácal v zápase na súpera 23 bodov, ale postupnými taktickými zmenami sa dokázal zapojiť do boja o rozhodujúce víťazstvo v sezóne 2022/2023. V kľúčových okamihoch ale urobili niekoľko zlých rozhodnutí, netrafili strely, preto zo zápasu nebola taká dráma, ako si fanúšikovia želali.
"Myslím si, že Komárno bolo z pohľadu fungovania tímu, ako jednej skupiny výborne, čo sa potvrdilo aj v tomto stretnutí. Ukázali sme charakter, vrátili sme sa do zápasu. Okej, neurobili sme dobré rozhodnutia v niektorých momentoch, chýbala nám energia, čo Levice využili. Podľa mňa rozhodla o finálovej sérii šírka súpisky. Samozrejme, vôbec tým neznehodnocujem nejako úspech Levíc, ale mali viac možností," myslí si komárňanský kouč.
Nielen v zápase č. 7, ale pri ostatných prehrách bola absentujúca bodová opora lídrov tímu, na ktorú bol tréner "diablov" zvyknutý: "Išli sme dole fyzicky, chýbala nám energia v obrane. Z toho pramenil aj náš útok, v ktorom neboli ideálne rozhodnutia a preto aj niektoré výkony neboli také, na aké sme boli zvyknutí. Je to však v poriadku, bol to aj dôsledok toho, že sme nemali takú širokú rotáciu ako Levice."
Podceňovaný a odpisovaný finalista
Komárno bolo často počas sezóny podceňované, dokonca pokojne by sa dalo povedať, že aj odpisované. Aj v druhom roku fungovania v Niké SBL však nezostalo s prázdnymi rukami, dokonca dokázalo vylepšiť svoje umiestnenie a vystúpiť o stupienok vyššie.
"Zvykol som si na to, že nám len málokto veril. Keď sme viedli 3:1 na zápasy, tak sme zrazu boli favoritom a pozrite sa, ako to pre nás dopadlo. Komárno už má vo svojej zbierke druhú ligovú medailu, dostalo sa do Final Four Federálneho pohára a Alpsko-jadranského pohára, čo sú proste úžasné úspechy," vyhlásil Jovanović.
Stále relatívne nový klub sa veľmi rýchlo etabloval na slovenskej basketbalovej scéne a na svoju stranu si získal nielen fanúšikov z úspešnej éry predchádzajúceho klubu v Komárne, ale hlavne cestu do haly si našli ďalší ľudia.
"V prvom rade, najväčšia pochvala a gratulácia ide Bobanovi Tomičovi. To, čo robí v Komárne, je niečo nenormálne, v dobrom slova zmysle. Robí skvelé veci a celé je to neuveriteľné. Final Four Federálneho pohára, Final Four Alpsko- Jadranského pohára a finálová bitka s Levicami až do samotného konca, myslím si, že do komárňanskej haly sme vrátili fanúšikov a aj basketbal je definitívne späť v tomto meste.
Musím byť hrdý. Aj ja som vyrástol ako tréner, cítil som to v momentoch, keď som sa učil nové a nové veci. Ak mám byť úprimný a drvivá väčšina ľudí to nevie, celé toto je neočakávané. Snívali sme, pracovali sme kvôli tomu 24 hodín denne a len so šialenou pracovnou morálkou, sme dokázali urobiť fantastickú cestu. Každý niečo pre to obetoval, ale dokázali sme to počas týchto dvoch rokov," zhodnotil celú sezónu 39-ročný bosniacky tréner.
Bronz, striebro a post reprezentačného asistenta
Bývalý hráč Prievidze vyrástol na juhu Slovenska v rešpektovaného trénera, ktorý dostal počas dvojročného pôsobenia na lavičke Komárna možnosť nazrieť aj ďalej. Najskôr pozícia asistenta trénera pri reprezentácii Iránu, neskôr totožný post pri národnom výbere Slovenska, a to všetko v priebehu niekoľkých mesiacoch. A okrem toho získal v lige s "diablami" bronz a striebro.
"Keď som začínal v Komárne, tak som nevedel, čo od toho môžem očakávať. V pozícii hlavného trénera som bol nováčikom, ale každým dňom som sa zlepšoval. Ľudia si to všimli a prichádzalo to, čo je skvelé. Som veľmi hrdý na to, že môžem byť súčasťou reprezentačného tímu Slovenska. Nemienim prestať, chcem aj naďalej napredovať," dodal na záver Jovanovič.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: TASR