ROZHOVOR so slovenským fotografom Martinom Trenklerom: Unikátne informácie pre milovníkov F1
Slovenský fotograf F1 Martin Trenkler Zdroj: Instagram/martintrenklerf1 
BRATISLAVA – Slovensko síce nevyniká svojou rozlohou ani počtom obyvateľov, ale o to viac sa tešíme, ak sa nájde niekto, kto má talent a robí našej krajine pozitívnu reklamu v zahraničí. Takýmto človekom je aj Martin Trenkler, v súčasnosti jediný oficiálny fotograf Formuly 1 pochádzajúci zo Slovenska.
"Všetci ma už poznajú a ja poznám všetkých. Je to skutočná formulová rodina," povedal v rozhovore pre Športky muž, ktorého asi netreba nikomu z formulovej komunity pod Tatrami bližšie predstavovať.
Mal iba 19 rokov, keď prvýkrát nahliadol do atraktívneho sveta kráľovnej motoršportu, kde sa pohybuje už dve dekády. Ako sám priznáva, práca fotografa je stres a boj o sekundy i centimetre, no predovšetkým skutočná vášeň a splnený sen.
V rozhovore s Martinom Trenklerom sa okrem iného dozviete:
- Čo najbizarnejšie zažil počas fotenia F1,
- Ktorý pilot mu pripomína primadonu,
- Ako vyzerá jeho bežný formulový víkend,
- S ktorými pretekármi má dobrý vzťah,
- Prečo ho Max Verstappen skoro zvalcoval,
- Na ktorú veľkú cenu nikdy nezabudne.
Naši čitatelia vás poznajú ako prvého slovenského oficiálneho fotografa F1. Jedna vec je efjednotku pozerať či komentovať a druhá ju fotiť. Ako ste sa dostali do kolotoča najprestížnejších automobilových pretekov na svete?
"Dostal som sa tam vlakmi, autobusmi a stopom… Aspoň prvé roky boli až takto náročné. Ale žarty bokom: od asi 15 rokov som vedel, že fotiť F1 je to jediné, čo chcem v živote robiť. Preto som si hľadal cestičky a spoluzaložil mesačník F1 Sport, cez ktorý som získal prvú akreditáciu. Rýchlo som zistil, že to nebude jednoduché uživiť, a tak sa začal môj nekonečný kolotoč cestovania, fotenia F1 a hľadania klientov."
Ktorá bola vaša premiérová veľká cena v úlohe fotografa a ako si na ňu spomínate? Viete vôbec, koľko formulových víkendov ste už absolvovali?
"Veľká cena Rakúska 2002, kde Rubens Barrichello na Ferrari musel pustiť v poslednej zákrute pred seba Michaela Schumachera. To bola atmosféra, keď bučali všetky tribúny… Mal som 19 rokov. Fotil som na lacný foťák a lacné farebné filmy. Všade okolo trate som zabúdal techniku a snažil som sa zorientovať, o čom to celé je.
Fotografie Martina Trenklera z Veľkej ceny Španielska si môžete pozrieť v našej galérii.
Výdatne mi pomohli dve legendy F1, ktoré som spoznal už predtým cez internet a ktoré sa stali mojimi učiteľmi: Nemec Rainer Schlegelmilch, autor množstva nádherných kníh a zakladateľ umeleckej fotky v F1 Francúz Paul-Henri Cahier. U Schlegelmilcha vo Frankfurte som “praxoval” - triedil diapozitívy, robil špinavú robotu, len aby som niečo zarobil na cesty a hlavne sa niečo naučil. Ťažké začiatky. Odvtedy som absolvoval asi 130 Veľkých cien."
Čo najbizarnejšie ste zažili počas fotenia Formuly 1? Máte na jazyku aspoň jednu zaujímavú príhodu, o ktorú by ste sa chceli podeliť s verejnosťou?
"Nechodím na F1 kvôli bizarnostiam a popravde, je to práca, ako každá iná. Aké bizarnosti zažívate v tej svojej napríklad vy? Bizarné je hlavne extrémne tlačenie bezpečnosti a s tým spojené komplikácie pri našej práci: odvšadiaľ sa nás snažia odsunúť, znemožniť prístup a pribúdajú pri trati husté oplotenia, cez ktoré sa fotí len ťažko.
Práca sa veľmi a zbytočne skomplikovala, odkedy som sem prišiel. A to je naozaj často bizarné. Ale ak chcete počuť o nehodách, zažil som ich niekoľko. Raz pár metrov odo mňa vrazil do bariéry v obrovskej rýchlosti monopost… Nevedel som, či mám fotiť, alebo sa hodiť o zem, aby ma netrafili gumy a úlomky. Našťastie sa nikomu nič nestalo, no fotky som v tom strese nespravil."
Ako sa vám fotografujú megarýchle monoposty F1? Vtiahnu vás samotné preteky – štart, pitstopy, predbiehacie manévre – do víru eufórie alebo sa nenecháte ničím rozptýliť a sústredíte sa výlučne na prácu?
"Keď ste na pretekoch a beháte okolo trate, nemáte predstavu, čo sa vlastne deje. No obzvlášť pred štartom pretekov rastie adrenalín a tréma aj u mňa. Snažím sa predstaviť si celé preteky, kam pôjdem, čo ma čaká a ako sa v časovej tiesni dopracujem do cieľa pretekov. Tam zase stresujete, pretože beháte a bojujete o sekundy a centimetre s ostatnými. Kde si uchmatnúť miesto, kde bude vystupovať víťaz z auta? Odkiaľ fotiť pódium v tej tlačenici?
Akurát teraz v Španielsku som stál nalepený na mechanikov Red Bullu, keď Max Verstappen vyskočil z auta a rovno na nich, takže ma skoro zvalcoval. No bol to veľký zážitok a mám z toho skvelé fotky. Inak sa človek snaží plne sústrediť na záber a to ešte skôr, než vezmete foťák do ruky. Musíte vedieť, čo chcete odfotiť. Je v tom aj veľa praxe."
Ak by ste si mali vybrať jeden okruh v kalendári F1, ktorý má vo vašom srdci špeciálne miesto, ktorý by to bol? A prečo práve ten?
"Určite Monako. To je ďalšia bizarná vec: romantické mestečko s úzkymi a strmými ulicami. Tam cítite rýchlosť monopostov najviac. Keď pri vás prefrčia, nadýchate sa benzínu, zvíreného prachu a dostanete aj pár štípancov z uletených kúskov gúm. Na niektorých miestach máte doslova strach – tak blízko na centimetre sa k autám inde nedostanete."
Viete čitateľom Športiek priblížiť, ako vyzerá váš bežný formulový víkend? Kedy prichádzate do dejiska veľkej ceny, aký máte denný režim a kedy odchádzate?
"Prichádzame vo štvrtok, aby sme sa stihli zaregistrovať, vybaviť si povinnosti v tlačovom stredisku, zapísali sa do žiadosti o vstup do pitlane a na štartový rošt atď. Nasleduje fotenie portrétov počas tlačoviek.
V piatok už máte dva voľné tréningy, ktoré si musíte dobre naplánovať, aby ste stihli nafotiť čo najviac a čo najrozmanitejšie veci, ideálne aj akciu a portréty v pitlane a garážach. Sobota je o voľnom tréningu a kvalifikácii - opäť hľadáte miesta, na ktorých ste ešte neboli a oplatí sa tam ísť. Niekde vás odvezie "photo shuttle", niekde musíte peši aj s 10 kg výbavou a v každom počasí.
Nedeľa je fotenie atmosféry a ľudí v paddocku, prezentácia jazdcov na trati a potom to najintenzívnejšie: štartový rošt, beh k 1. zákrute, fotenie pretekov, samozrejme cieľ a pódium na záver. Veľmi intenzívne dve hodiny fotenia a behania. Najradšej odchádzam v nedeľu ihneď po pretekoch, aby som sa vyhol zápcham. A to je zase beh k autu v plnej poľnej…"
Mnohých fanúšikov celkom určite zaujíma zákulisie efjednotky, resp. atmosféra paddocku. Máte s niektorým z pilotov bližší vzťah? Ktorý pretekár na vás pôsobí najdostupnejšie a ktorý si od okolitého sveta drží odstup?
"Mal som dobrý vzťah s Markom Webberom a s Robertom Kubicom. Ako fotograf sa veľmi do styku s jazdcami nedostanete. No stretávate ich každý deň. Napriek názorom bol sympatický aj Michael Schumacher, ak ste ho pristihli v správnej chvíli a najmä na konci kariéry.
Raz sa v garáži pripravoval a fotil ho kolega Jirka Křenek. Schumi sa naňho otočil a opýtal sa ho: “Načo to zase fotíš, veď sú to zakaždým tie isté fotky?” - smial sa pritom. Milý bol aj Sebastian Vettel, ktorý má však z nejakého dôvodu veľmi pošramotený vzťah s vlastnými rodičmi.
Lewis Hamilton je vždy obklopený ochrankou, no opäť - v správnej chvíli je to veľmi milý chalan. A rovnako aj ostatní, vrátane vždy usmiateho Maxa Verstappena. Trošku primadona je Sergio Pérez."
Popusťme uzdu fantázii a skúsme si predstaviť Martina Trenklera na poste šéfa tímu F1. Ktorú ľubovoľnú stajňu a jazdeckú dvojicu by ste preferovali?
"Hah, tak to si ma môžete predstaviť aj ako kardiochirurga - tam by som bol rovnako relevantný… (smiech) Red Bull Racing a Mercedes sú pre mňa asi najzaujímavejšie tímy. Povedzme teda Red Bull s Maxom Verstappenom a Fernandom Alonsom. To by bola pecka. No zo súčasnej podoby tímov by som bral tak isto RBR s Maxom a Checom Pérezom. I keď Pérez asi pomaly pôjde preč..."
Čo všetko musí fotograf spĺňať, aby mu bola udelená akreditácia na F1? Musí pracovať pre nejaké médium?
"Áno, v prvom rade musíte pracovať pre relevantné veľké médium. V mojom prípade je to tiež 20 rokov v kolotoči, i keď zďaleka nie na každej Veľkej cene, to je pre freelancera ako som ja pridrahé. No všetci ma už poznajú a ja poznám všetkých… Je to skutočná formulová rodina.
Celú sezónu som dal len v roku 2008, keď Hamilton vyhral svoj prvý titul. Na tú poslednú rozhodujúcu Veľkú cenu v Brazílii nikdy nezabudnem. Rozhodlo sa v poslednej zákrute a počas búrky. Okrem toho som často dostával akreditácie od manažmentu F1, keďže som pre nich roky pracoval. Ale aj pre tímy Red Bullu a pre Hondu."
Približne koľko fotografií vytvoríte počas jedných pretekov a koľko z nich ide von do sveta?
"Kedysi ste mali tak 15 filmov s 36 políčkami na celý víkend. Dnes s digitálom nafotíte tisíce záberov denne. Ja si ich napokon nechám asi 300 a tých top je zhruba 30. Zásobujem slovenské médiá a weby, rovnako svoj instagram, portugalské médiá a kolegov. Na konci roka vydávam veľmi populárny nástenný kalendár."
- Autor: © Zoznam/ Patrik Seman
- Zdroj: Športky
