ROZHOVOR Skromnosť nadovšetko, ukážkové slová slovenskej rekordérky: Čo som sa naučila v Paríži?
Slovenská atlétka Gabriela Gajanová počas LOH 2024 v Paríži Zdroj: SITA/Martin Medňanský 
PARÍŽ - Keď dobehla do cieľa semifinále, úspech nevnímala. Mrzela ju šanca na veľké finále, ktoré by bolo pre ňu splneným snom.
Gabriela Gajanová obsadila vo veľmi vyrovnanom olympijskom behu na 800 m skvelé 11. miesto. Jej výkon umocnil fakt, že zabehla nový slovenský rekord. Čas 01:58,4 Gabriely Sedlákovej odolával 37 rokov.
Liptovská rodáčka v rozhovore po návrate z Paríža hovorí, že jej záverečný beh mal jednu veľkú chybu. "Asi po 550 metroch som si nechala súperky utiecť a vznikla tam medzera. Snažila som sa ich dohnať, ale už boli ďaleko. Keby bolo keby... Na to sa v športe nehrá. Je to tak, ako to je," uviedla sympatická atlétka.
Jej meno sa navždy zapísalo do slovenskej histórie a výkon z Paríža si bude pamätať navždy nielen ona. V rozhovore pre Športky porozprávala o pocitoch z Paríža, o fanúšikoch, ale aj o najmenšej olympijskej výprave v histórii Slovenska.
Olympiáda je asi najväčšie podujatie pre každého športovca. Vy ste pri druhej účasti skončili na 11. mieste. Ako to vnímate?
"Doteraz mi vždy uchádzalo semifinále na veľkých podujatiach, takže som veľmi rada, že som to dokázala práve na olympiáde. Som z toho veľmi šťastná, pretože to je môj najhodnotnejší výsledok. Čas mi pomohol k lepšiemu umiestneniu, ja nemôžem byť nespokojná."
Semifinálový beh bol dobrý, išli ste z plných síl, ale nestačilo to. Stihli ste si s trénerom rozobrať, či ste tam urobili nejakú chybu?
"Človek sa stále snaží robiť to najlepšie, čo v danom momente vie. Musí zvládať veľa vecí naraz - vysporiadať sa s publikom, so stresom, nervozitou, pretože si hovoríte, že bežíte olympijské semifinále, potrebujete sa zladiť s behom, vybojovať si dobrú pozíciu...
Myslím si, že ja som tieto veci zvládla dobre, avšak, asi po 550 metroch som si nechala súperky utiecť a vznikla tam medzera. Možno keby som ostala s nimi v kontakte, tak by sa mi ľahšie bežala záverečná stovka. Snažila som sa ich dohnať, ale už boli ďaleko.
Keby bolo keby... Na to sa v športe nehrá. Je to tak, ako to je."
Na OH ste prekonali aj slovenský rekord v behu na 800 m. Jeho nová hodnota je 1:58,22. Čo je teraz vaša ďalšia méta? Chcete, aby na časomiere svietilo 1:57? Váš tréner Louis Heyer dokonca spomenul aj čas 1:56.
"(smiech). Áno, je to moja vízia a môj veľký cieľ. Mám na to, aby som behala aj takéto časy. Rekord teraz patrí mne, to si môžem odškrtnúť, ale chcem ten čas stlačiť ešte nižšie."
Aký časový horizont dávate tomu, aby ste zabehli osemstovku pod 1:58?
"Na toto sa nedá odpovedať. Na pretekoch musí v prvom rade všetko sadnúť a potom sa to dá. Neviem, kedy by som to vedela zabehnúť, nechávam to otvorené, ale určite ten čas chcem ešte vylepšiť."
Váš výkon v semifinále bol označený za jeden z najhodnotejších v slovenskej atletickej histórii. Ako to vnímate?
"Teším sa z toho, ale na druhú stranu si prajem, aby pribudlo viac atlétov, ktorí pôjdu na ďalšiu olympiádu. Máme veľa talentovaných mladých športovcov a prajem slovenskej atletike, aby napredovala."
Z vášho pohľadu, napreduje slovenská atletika a posúvame sa aspoň malými krokmi k svetovej špičke?
"Myslím si, že to máme rozbehnuté dobre. Máme úspešných mládežníkov, mohli sme to vidieť na ME do 18 rokov v Banskej Bystrici, ale treba neustále pracovať. Sama viem, že to býva niekedy náročné, ale treba sa cez to prebojovať a verím tomu, že Slovensko má na viac, čo sa týka atletiky."
Váš tréner po semifinále povedal, že na OH musíte zo seba vydať nie 99,9 percenta, ale je potrebných aj 102 percent. Podarilo sa vám to?
"Áno, ja som na trati nechala naozaj všetko. Nevyšlo to na olympijské finále, ale zabehla som nový národný a osobný rekord. Ako povedal, človek musí byť nastavený na viac ako sto percent a mne sa to podarilo."
Galéria fotiek (20)
Gabriela Gajanová po vydarenom semifinále na LOH 2024 v Paríži Zdroj: TASR/Michal SvítokEurópske striebro, semifinále na OH, slovenský rekord... Všetko napovedá tomu, že po športovej stránke máte životnú formu. Cítite sa tak?
"Cítim sa, že mám za sebou mimoriadne kvalitnú prípravu. Na tréningoch som behala naozaj dobré časy a ja som rada, že sa mi to podarilo pretaviť do slovenského rekordu. A áno, môžem povedať, že toto je zatiaľ moja najúspešnejšia sezóna."
Začínajú vás vnímať aj súperky ako jednu z konkurentiek na popredné umiestnenia?
"Asi áno (úsmev). Po tejto sezóne si určite aj ony, aj ja uvedomujeme, že patrím do širšej špičky. Treba však povedať, že konkurencia je mimoriadne silná, veľmi veľa dievčat beží podobné časy, je to vyrovnané a limity sa stále posúvajú."
OH nie sú len o športových výkonoch, ale aj o atmosfére. Doniesli ste si z Paríža aj zážitky mimo atletického oválu?
"Áno, bolo to úžasné podujatie. Najviac ma zaujala olympijská dedina. Myslím si, že to je pre každého veľký zážitok, pretože tam môžete stretnúť tých najlepších športovcov.
Bola som veľmi šťastná, keď som stretla americkú ragbistku, ktorá momentálne vládne sociálnych sieťam (úsmev), hneď som sa s ňou musela odfotiť. Okrem toho ma pobavilo aj stretnutie s japonským kajakárom, ktorý začal na mňa hovoriť po slovensky, pretože trénoval v Liptovskom Mikuláši."
A čo vám utkvie v pamäti po športovej stránke?
"Určite si budem pamäť na Paríž pre to, že som tam zabehla slovenský rekord. To bude krásna spomienka, ktorú si uchovám."
Veľkú kontroverziu v olympijskej dedine spôsobili aj kartónové postele. Ako sa vám na nich spalo?
"Mne sa na tom spalo dobre. Niektorí sa na to sťažovali, ale ja som nemala problém. Počula som, že Švédi si dokonca boli kúpiť matrace v IKEI, aby sa im spalo lepšie (smiech).
Ja som sa s takouto posteľou stretla aj v Tokiu a aj tam to bolo v poriadku. Splnilo to svoj účel a ja som prekvapená, že ľudia dokážu takéto niečo vôbec vytvoriť.
Najviac z toho všetkého ma ale potešilo, že som si domov mohla zobrať perinu s logom olympiády."
Slovensko poslala do Paríža najmenšiu výpravu v histórii. Napriek tomu, všade bol okolo olympiády rozruch a fanúšikovia povzbudzovali športovcov nielen po celej krajine, ale aj priamo vo Francúzsku. Ako ste vnímali atmosféru?
"Som veľmi rada, že ľudia na Slovensku majú záujem o šport, bolo to cítiť aj v Paríži. Ja sama som dostala množstvo správ a vážim si podporu, ktorá sa mi dostáva.
Áno, malá výprava, ale myslím si, že sa nemusíme za nič hanbiť. Už len to, že sme sa tam dostali a mohli reprezentovať Slovensko, je veľká vec. Ja sa chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí si to vedia uvedomiť.
Viem, že je množstvo ľudí, ktorí majú na to opačný názor, ale ja sa snažím si zobrať od ľudí len to pozitívne. Najmä od ľudí, ktorí sa športu rozumejú a ktorí vedia, o čom to všetko je. Nie je to o tom, ako by niekto povedal, že sme tam šli na výlet a nedonesieme žiadne medaily.
Vôbec to tak nie je. My, športovci, robíme to najlepšie, čo vieme. Myslím si, že ľudia môžu byť hrdí, že Slovensko malo športovcov, ktorí reprezentovali našu krajinu."
Ak hovoríme o malej výprave za celé Slovensko, atletika poslala naozaj mini zostavu. Na Stade de France ste bojovali iba vy a šprintérka Viktória Forsterová. Sledovali ste aj jej výkony?
"Samozrejme. Je veľmi smutné, že semifinále jej ušlo len o jednu stotinu sekundy. Sama viem, aké to je, keď vám chýba minimum na postup, zažila som to niekoľkokrát. Viky ale predviedla naozaj veľmi dobré výkony a ako sama povedala, určite ju čaká ešte niečo lepšie ako olympijské semifinále.
Veľmi jej držím palce, pretože naozaj na sebe pracuje. Už len to, že sa v týchto disciplínach dostala na olympiádu je naozaj veľmi cenné, pretože konkurencia je obrovská. Je to veľká vec a treba to vyzdvihnúť."
V jednom z rozhovorov ste spomínali, že máte zápisník, do ktorého si značíte nasledujúce ciele. Viete prezradiť, čo ste si tam zapísali po OH v Paríži?
"(úsmev) Teraz tam nemám zapísané nič, pretože som si tam dala ciele na túto sezónu a oba vrcholy sú už za nami. Čaká ma ešte niekoľko zahraničných mítingov, po nich si sadnem s trénerom a stanovíme si nové ciele, ktoré si tam určite zapíšem."
Čo vás naučila táto olympiáda?
"Ťažká otázka. Ale asi to, že v každej chvíli, za akýchkoľvek okolností, si treba zachovať samú seba. Aj keď to bola olympiáda, ja som sa snažila robiť to, čo najlepšie viem a nejsť do extrémov.
Aj na olympiáde som chcela byť tá Gabika, ktorou som doma v súkromí. Snažila som sa byť ňou a to je to, čo mi funguje. A toto si určite odnesiem aj do ďalších rokov kariéry, ostať sama sebou."
Ako vnímala úspech, lebo s určitosťou to je úspech, čo ste dosiahli v Paríži, vaša rodina?
"Na rozdiel od Ríma, kde mohli byť osobne, sa im nepodarilo dostať sa do hľadiska v Paríži. Mala som tam priateľa, ktorý ma celý čas podporoval. Všetci sa veľmi tešili, možno viac ako ja (smiech). Ja som bola najprv sklamaná, ale s odstupom času to hodnotím veľmi pozitívne aj ja. Boli mi veľkou oporou aj na diaľku a cítila som od nich veľkú lásku."
Pod švajčiarskym trénerom Heyerom pôsobíte od marca 2021 a pod jeho taktovkou ste dosiahli na životné méty. Oplatila sa táto investícia?
"Určite áno, ja som s ním veľmi spokojná. Teraz, keď som dosiahla výsledky, to už vie oceniť aj verejnosť. Keď som k nemu prešla, tak som v sebe zrazu cítila nový impulz. Potrebovala som zmenu a som rada, že to vypálilo pozitívne."
V čom ste sa zlepšili podľa vás najviac?
"Asi vo všetkom ako jeden celok. On pracuje s konceptom, že športovca vníma v prvom rade ako človeka. Určite rastiem aj po osobnostnej stránke, učím sa nové veci a vnímam, že sa posúvam aj ako človek. Potom sa to premieta aj do športu.
Všetky časti od vytrvalosti, rýchlosti, sily... Po všetkých stránkach sa posúvam dopredu a potom sa to nabaľuje na seba a vzniká jeden obraz, ktorý dokážem predať na dráhe."
Máte v rukách aj limit na majstrovstvá sveta v Tokiu (13. - 21. september 2025). To bude vašim ďalším veľkým podujatím?
"Áno, aj keď je teraz ešte o tom skoro hovoriť. Verím, že s trénerom to dobre naplánujeme. Uvidíme, ako zvolíme taktiku počas sezóny a ako načasujeme formu, ale to bude zrejme vrchol budúceho roka."
- Autor: © Zoznam/ Martin Turčin
- Zdroj: Športky
