Česká hviezda doplatila na chybu lekárov: Keby nebolo môjho syna, už som tu nemusel byť
Český pretekár Václav Milík Zdroj: Profimedia 
PRAHA - Popredný český plochodrážnik Václav Milík má za sebou neľahké obdobie.
Zotavuje sa po páde v augustových pretekoch v Poľsku, po ktorom musel na operácii so zlomenou rukou a následne po návrate do Česka podstúpil aj zákrok, pri ktorom mu lekári odoperovali natrhnutú slezinu. Vnútorné zranenie pre neho mohlo byť osudné. ČTK v rozhovore povedal, že odvtedy svoj život celkovo prehodnocuje.
"Po operácii, keď som sa na druhý deň zobudil, som pozeral asi tak dvadsať hodín na jedno miesto. Určite môžem povedať, že už mi bolo uzko, pretože nebyť môjho syna, ktorý mi volal, že ho to nebaví v Kutnej Hore s mamou, tak by som doma zaspal a už by som sa dosť možno neprebudil. Som vážne rád za to, ako to dopadlo," pripomenul Milík kritické okamihy.
Život mu zachránili v nemocnici v Čáslavi, kde skončil po tom, čo mu prišlo zle. "Som rád, že mi to operovali tam, pretože práve tam som sa aj narodil. Vlastne som sa teraz narodil druhýkrát, čo mi hovoril aj sám pán primár (Vladimír Červinka), ktorý odviedol výbornú prácu. Jazva sa hojí a nebude ani extra veľmi vidieť," ocenil tridsaťjedenročný pretekár.
Všetko zlé je na niečo dobré
Hlavou sa mu odvtedy naháňajú rôzne myšlienky. "Človek premýšľa o všetkom možnom. Určite viem, ako môžem robiť veľa vecí lepšie, aké veci nerobiť vôbec a podobne. Je to rozhodne zaujímavá chvíľa, kedy si človek môže poriadne porozmýšľať," podotkol Milík.
A všetko nepodstatné ide bokom. "V tejto chvíli neriešim, že nemôžem ísť nejaké preteky, nie je mi to nijako ľúto. Som hlavne rád za to, že budem môcť plochú dráhu ešte niekedy jazdiť a robiť tak šport, ktorý milujem. Prežil som si mesiac, kedy som bol celkom otĺkanček. Veľa operácií a všetkého možného, som rád, že som späť na nohách," uviedol Milík.
Verí, že skúsenosti z posledných týždňov mu môžu pomôcť aj do ďalšieho priebehu kariéry. "Myslím, že všetko zlé je na niečo dobré. Neustále premýšľanie nad výsledkami a nad všetkým... To nie je to, čo by som chcel. Robím šport preto, že ho mám rád," povedal Milík.
"A rovnako tak to platí aj pre bežný život, pretože človek zbytočne veľmi rieši veci, ktoré by toľko riešiť nemusel. Treba vyhnať starosti z hlavy a zo života sa skôr radovať ako stále niečo riešiť. Ako aj bolo naznačené, život môže byť aj veľmi krátky. Budem rozhodne viac žiť prítomnosťou," uistil Milík.
Plánuje začať využívať športového psychológa. "Určite je to asi potrebné. Aj s ohľadom na ten pád v Poľsku. Nebola to síce moja chyba, ale myslím, že som z toho mohol vykorčuľovať dvakrát lepšie. Moja reakcia bola pomalá. Na dráhe sa viem rozhodovať rýchlejšie. Ale asi aj tým, ako sa na mňa všetko kopilo a nedarilo sa mi podľa predstáv, tak potom dôjde k takým situáciám," premýšľal Milík.Chce mať čistú hlavu.
"Na pretekoch na seba vyvíjam hrozný tlak. Nie je to prvýkrát, čo sa vydám touto cestou, ale je to prvýkrát, keď chcem ja sám. Nie je to len preto, že by to robili ostatní. K tomu si človek musí dôjsť. Teraz už budem počúvať a snažiť sa vziať si z toho to najlepšie, pretože verím, že niekde vo mne stále je iskra. A keď som bol raz hore, môžem tam byť znova. Spadol som dole sám. Chcem jazdiť ako Austrálčania, ktorí toho toľko neriešia. Cieľom je taká 'austrálska cesta'," pousmial sa Milík.
Len ťažko sa zmieruje s tým, že nemocnica v Krosne zanedbala kontrolu brucha kvôli vylúčeniu prípadného vnútorného zranenia. "Bude sa to určite riešiť, bolo tam rozhodne pochybenie, budeme to riešiť ďalej. Keby sa to odhalilo tam, mohol som dnes tú slezinu stále mať. Na jednej strane to nie je životne dôležitý orgán, ale na druhú to nejaká komplikácia je."
V otcových šľapajach
Zhodou okolností žije dlho bez sleziny aj jeho otec, ktorý bol rovnako plochodrážnym pretekárom. "Je to tak trochu poľahčujúci signál. Otcovi sa stala podobná vec, nemá ju už 28 rokov a bez problémov funguje, takže aj vďaka tomu viem, že slezinu človek toľko nepotrebuje. Ostatne keď som išiel do špitálu, tak mi to otec diagnostikoval už v aute, čo je za problém. Nebyť tej jeho skúsenosti s týmto problémom, asi by ma trápilo viac," priznal Milík.
S dávkou čierneho humoru dokázal, že už je mu predsa len lepšie. "Keď nemá slezinu ocko a zvládol to bez nej, tak to musím zvládnuť tiež. Idem v jeho šľapajach so všetkým. Mal som už všetky zranenia, čo mal on, chýba už len zlomený lakeť," porovnával Milík.
Paradoxom pritom je, že operáciu ruky, ktorú podstúpil práve v Poľsku, si nemôže vynachváliť. "Za to im ďakujem. Keď som bol tu u ortopéda, hovoril, že takto dobre odoperovanú ruku nevidel dlho. Trikrát týždenne jazdím na rehabilitáciu a ruka sa dáva naozaj veľmi dobre do kopy. Mám aj pocit, že by som s tým mohol aj jazdiť a išiel potom v októbri aj napríklad Zlatú prilbu, ale teraz ide hlavne o to brucho," vysvetlil.
Trpezlivý musí byť aj kvôli možným komplikáciám. "Treba vydržať šesť týždňov v pokoji, aby som si neurobil vnútornú prietrž. Sezóna je tým pre mňa v podstate uzavretá," povedal Milík.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
