KOMENTÁR Keď padnete, vstaňte a začnite znova: Šramková je príkladom pre celé Slovensko
Slovenská tenistka Rebecca Šramková Zdroj: Profimedia 
BRATISLAVA – Keď sa nám niečo nevydarí, zvykneme sa chlácholiť, že sme to v skutočnosti aj tak príliš nechceli, že nám neprialo šťastie, akási vyššia moc, alebo že máme skrátka večnú smolu.
Kto sa však pustí do boja, rany aj schytáva. A kto chce vystúpiť z radu priemerných, bez modrín a škrabancov z toho nevyviazne. Nemá zmysel nariekať, keď si môžeme vziať poučenie. Slovami Václava Havla, nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že má niečo zmysel – bez ohľadu na to, ako to dopadne.
Ale dosť bolo filozofovania...
Keď sa povie Rebecca Šramková, väčšina fanúšikov si vybaví február 2017 a parádny debut vo fedcupovom zápase proti domácemu Taliansku. Pri absencii víťazky Turnaja majsteriek Dominiky Cibulkovej, chorobe Jany Čepelovej a zranení Kristíny Kučovej prevzala žezlo líderky tímu a na veľké prekvapenie tenisového sveta si vyšliapla na domáce superhviezdy Francescu Schiavoneovú i Saru Erraniovú. Druhú menovanú doslova zničila na returne.
Kto čakal, že vtedy iba dvadsaťročná mladica v hale PalaGalassi pustí do gatí, mýlil sa. Šramková si počínala ako rutinérka. Získať pri fedcupovom debute dva body na horúcej talianskej pôde a rozhodnúť o postupe Slovenska? Asi netreba obšírne rozoberať, prečo si okamžite získala srdcia tenisových priaznivcov. Reprezentačná premiéra ako z knihy rozprávok Hansa Christiana Andersena.
Premostime o sedem rokov ďalej.
Keď v nedeľu 22. septembra 2024 získala svoj prvý titul na okruhu WTA, na tvári sa jej zračila úľava a radosť zo splnenia životného sna. Dievča z Bratislavy, ktoré prekonalo malé pomery u nás, ale aj zrakový hendikep, pošramotené vzťahy s otcom Jozefom, finančné trampoty a, koniec-koncov, i hromadu zranení, aby napokon triumfovalo. Nádherný príbeh, nemyslíte?
Galéria fotiek (23)
Rebecca Šramková s trofejou pre víťazku turnaja WTA v Hua Hin Zdroj: wtathailandopen.comV tenise často rozhodujú absolútne detaily, niekedy jedna jediná loptička, jedno dobré alebo zlé rozhodnutie, jedna rada od osoby, ktorej veríte. Stačí naozaj málo, napríklad zopár naoko drobných zmien v hernom prejave i v mentálnom nastavení a kariérna trajektória sa môže otočiť o 180 stupňov.
Toľko sa ľudia na sociálnych sieťach sťažovali, že česť nášho tenisu musí zachraňovať vekom stále tínedžerka a dnes už štvornásobná juniorská grandslamová šampiónka Renáta Jamrichová, až sa dočkali čohosi, čo na Slovensku dlhú dobu chýbalo.
Pohrajme sa s lákavou predstavou a urobme si skúšku fantázie a úprimnosti. Keby vám niekto pred tromi mesiacmi povedal, že Anna Karolína Schmiedlová bude kúsoček od olympijskej medaily a že Rebecca Šramková dva týždne po sebe uhrá finále na turnajoch WTA, ďalej zvíťazí v trinástich zo štrnástich zápasov a v live rebríčku poskočí tesne za hranicu TOP 50, verili by ste mu? Dovolím si odpovedať za vás, určite nie!
Výnimočnosť tenisového znovuzrodenia Rebeccy Šramkovej podčiarkuje tak trochu smutný fakt, že je prvou Slovenkou po viac ako piatich rokoch, ktorá sa dostala do finále turnaja na okruhu WTA. Samozrejme, veční kritici môžu namietať, že išlo "len" o podniky kategórie 250, no ich argument neobstojí. V krajine, ktorá má viac problémov než ementál dier, musíme každý úspech brať všetkými desiatimi.
To, čo dokázala zverenka Milana Martinca, je nádherné a úctyhodné, ale aj nesmierne poučné. Jej úspech je totiž výsledkom mnohých rokov driny, zúfalstva, pádov a sklamaní v tenisovom i osobnom živote. A práve preto je širším posolstvom pre celé (nielen) športové Slovensko. Tenisový úspech Rebeccy Šramkovej je niečím podstatne väčším, než len príbehom dvoch uhraných finále a jedného získaného titulu.
Medzi úspechom a neúspechom sa kľukatí zdanlivo veľmi dlhý chodník, no niekedy netreba veľa, a napriek tomu, aká beznádejná a neznesiteľná sa situácia navonok javí, vždy existuje východisko z našich problémov. Iste, nič nespadne z neba len tak. Ani pečené holuby, ani tenisové trofeje.
Zo stavu, v ktorom sa Rebecca pred rokmi ocitla, nie je ľahká cesta. Ruku na srdce – koľkí z nás by v horšom prípade zaradili spiatočku, v tom lepšom zvolili oveľa komfortnejšiu trasu? Slúži ku cti Rebeccy Šramkovej, že sa nevzdala ani v tých najťažších chvíľach, keď jej osud hádzal polená pod nohy.
Šramková už na prvý pohľad pôsobí ako tenistka, ktorá má všetky predpoklady na to, aby bola úspešná. Hrá aktívne, silovo, má ideálnu postavu, výšku, delový servis, zdravé sebavedomie. A mnoho iného. So svojimi 179-mi centimetrami patrí k najvyšším hráčkam elitnej svetovej stovky.
Napriek tomu, že na jednom oku má výrazne obmedzené videnie, do loptičky páli plnou silou, raketou poriadne šľahá sprava aj zľava. Verí si na tvrdé údery a výmeny sa snaží ukončiť čo najskôr. Nespolieha sa na otrepanú dorasteneckú taktiku "stačí prehodiť sieť a čakať na nevynútenú chybu súpera", práve naopak, chce diktovať tempo zápasu a dominovať na dvorci. Je osviežujúce vidieť, že slovenský tenis dokáže zabodovať na poli agresívneho štýlu hry, všakže?
Aj finále v Thajsku zakončila symbolicky víťazným bekhendom po čiare do otvoreného kurtu. Jednoducho prístup hodný šampiónky. Nebude náhoda, že v mladosti obdivovala variabilnú hru Rogera Federera, ale i ultraofenzívu Sereny Williamsovej, dvoch najznámejších protagonistov útočného tenisu.
O komplikovanom vzťahu Šramkovej s jej otcom a zároveň prvým tenisovým tútorom, sa už popísalo a povedalo veľa. A keďže nikomu z nás neprináleží komentovať, nedajbože súdiť životy druhých, ostáva len vyjadriť maximálny rešpekt za to, ako sa Rebecca dokázala popasovať s ranami osudu.
Predstavte si, že musíte preč z domu, keď máte len osemnásť rokov. V peňaženke ani jeden cent, v duši prázdno, tri mesiace jete ryžu, lebo nemáte na jedlo ani na trénera. Život sa vám obráti naruby. Ako však hovorí najotrepanejšie zo všetkých klišé – všetko zlé je na niečo dobré.
Pod kolísavú výkonnosť a herné trápenie sa pripísali aj časté zranenia, ktoré Šramkovú, bohužiaľ, sprevádzajú celú kariéru. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čím všetkým si musí prejsť profesionálny športovec, keď sa zraní? A aká je šanca, že sa vráti a dostane sa na úroveň ako pred zdravotnými patáliami?
Aj Rebecca si už prešla kadečím. Na výpis zranení slovenskej tenistky by sme potrebovali bezlinajkový školský zošit A3 s 80 listami, možno ani ten by nestačil. Ak nie chrbát, tak brucho, ak nie rameno či lakeť, tak potom členok alebo únavová zlomeniny nohy... Obrazne povedané, nech na tele ukáže na akékoľvek miesto, mala ho minimálne raz zranené.
Víťazka turnaja v thajskom Hua Hine však ukázala, aká je veľká bojovníčka. Roky trápenia aj ťažké skúšky Šramkovú zocelili nielen vo vynikajúcu hráčku, ale aj v nesmierne silnú osobnosť. Vyzerá to tak, že osud sa s ňou už viac nechce zahrávať. Chvalabohu. Jej ukážkový "comeback" ozdobený prvou kariérnou trofejou nech je pre nás všetkých inšpiráciou, ako sa dá čeliť ťažkým prekážkam.
Nemôžeme, samozrejme, vopred s istotou povedať, že budúci rok vyskočí do elitnej tridsiatky, prípadne aj vyššie, treba si totiž uvedomiť, že Rebecca je stále vo fáze, v ktorej sa musí v mnohých oblastiach zlepšovať, aby bola schopná hrať na takejto úrovni konštantnejšie než tomu bolo v minulosti.
Karty sú ale rozdané viac ako sľubne. Ilustruje to už samotný fakt, že naša nová jednotka našla zapotrošenú formu i sebavedomie, lopty z jej rakety lietajú expresne rýchlo, avšak ešte potrebuje získať väčšiu istotu, aby nehrala s prehnaným rizikom.
Je pozitívne i atraktívne, že súperky dokáže zasypať spŕškou víťazných úderov, no ešte potrebuje vycibriť herný balans a zastabilizovať výkonnosť. Ak to dokáže (pre úplnosť je nutné poznamenať, že pod vedením trénera Martinca už ubrala nohu z plynu a hráva s menšou dávkou rizika) a najmä zostane zdravá, stane sa jednou z najnebezpečnejších hráčok na okruhu.
September 2024 bol len jeden malý, hoci dôležitý krok na dlhej ceste. Rebríček totiž nie je záležitosťou troch týždňov, ak máte ambíciu patriť medzi tenisovú elitu – a Rebecca ju určite má – musíte vyhrávať a zbierať body pravidelne. Za zmienku stojí fakt, že sympatická Slovenka sa doposiaľ vo svojej kariére predstavia v hlavnej časti grandslamu iba štyrikrát a zakaždým stroskotala už v prvom kole. Trochu tristná štatistika, no ešte nie je všetkým dňom koniec.
Pokiaľ bude takéto výkony podávať aj na turnajoch veľkej štvorky a uverí tomu, že dokáže hrať aj s najlepšími hráčkami na tých najväčších kurtoch, veľmi rýchlo sa vyšplhá vyššie a grandslamovú kliatbu pošle do zabudnutia. Verme, že nadviaže na krasojazdu z uplynulého mesiaca, potom má reálnu šancu i potenciál na to, aby sa raz stala hviezdou svetového formátu a možno i hráčkou elitnej desiatky.
Pripomeňme dôležitý fakt, že rebríčkový posun má okrem iného ešte jednu veľkú výhodu – istý štart v hlavnej súťaži na turnajoch WTA. S predchádzajúcim postavením za hranicou prvej stovky musela brázdiť zradné kvalifikácie, teraz si už môže zvoliť turnaje, ktorých sa chce zúčastniť. Nebude musieť zakaždým tŕpnuť, či prejde kvalifikačným sitom, alebo nie.
Vek je len číslo a Šramková je toho živým dôkazom. Kométa uplynulých týždňov na ženskom okruhu opäť raz dokázala starú známu pravdu, že nikdy nie je neskoro a ak chcete ísť za svojím snom, tak je lauter jedno, či máte dvadsať alebo vám ťahá na tridsiatku. Úspech predsa nie je limitovaný číslom. Naopak, vždy je priestor na nový začiatok, progres a dosahovanie svojich cieľov. A Rebecca má najlepšie roky ešte len pred sebou.
Stačí spomenúť príklad najväčšej senzácie roka 2024, talianskeho slniečka menom Jasmine Paoliniová. Len 163 centimetrov vysoká rodáčka z Toskánska, ktorá je od Šramkovej staršia o desať mesiacov, dosiahla doposiaľ najväčšie kariérne úspechy po dlhých jedenástich sezónach na okruhu. Z kučeravej bojovníčky, ktorá ledva patrila do širšej svetovej špičky a ešte v januári svietila na 30. mieste rebríčka, sa v priebehu jediného roka stala dvojnásobná grandslamová finalistka a svetová päťka. Áno, dá sa to.
Iste, hádzať Rebeccu Šramkovú do jedného vreca s Jasmine Paoliniovou alebo hoci aj Donnou Vekičovou, ďalšou hráčkou z ročníka narodenia 1996, ktorá zažíva životnú sezónu, by bolo skutočne nefér. Každá tenistka si razí vlastnú cestu, no jedno majú spoločné. Hlad po víťazstvách.
Začala teda Rebecca konečne napĺňať svoj tenisový potenciál? Nepochybne áno, a to je, samozrejme, mimoriadne pozitívne konštatovanie. Ešte lepšia správa znie, že dnes ešte nie je ten deň, keď ho ukázala naplno v celej paráde.
Po zvyšok roka 2024, nech už dopadne akokoľvek, má ideálnu príležitosť stúpať vyššie a vyššie, pretože z minulej sezóny na jeseň ani na začiatku roka neobhajuje veľkú porciu bodov.
Dôležitý však nie je ani tak čisto štatistický posun rebríčkom WTA, ale práve nepriamy odkaz, ktorý poslala čoskoro dvadsaťosemročná Bratislavčanka smerom k polarizovanému a rozpoltenému slovenskému národu: Nikdy sa nevzdávajte, buďte vytrvalí a keď padnete, vstaňte a začnite znova. Pokojne aj stokrát.
Ako raz povedal Michael Jordan: "Neuspel som, a potom som neuspel zas a zas. To je dôvod, prečo som nakoniec uspel..."
- Autor: © Zoznam/ Patrik Seman
- Zdroj: Športky
