Kapitán majstrov Európy a jeden z najslávnejších hráčov našich dejín: Všetko najlepšie, legenda!

Základná jedenástka československej futbalovej reprezentácie pred finálovým zápasom ME 1976 Zdroj: UEFA.com

SOLČANY - Slovenský futbalista Anton Ondruš, ktorý sa narodil 27. marca 1950, sa do histórie československého športu zapísal predovšetkým ako kapitán majstrov Európy z roku 1976 aj bronzového tímu z ME 1980.

Jeden z najlepších stopérov v histórii československého futbalu bol neprehliadnutý nielen vďaka svojej urastenej postave, vo svojej dobe patrila táto dlhoročná opora zadných radov Slovana Bratislava aj reprezentácie medzi obrancami k absolútnej európskej špičke.

Dres s levíkom na prsiach obliekol Ondruš celkom v 58 zápasoch (z toho tridsaťkrát ako kapitán) a strelil deväť gólov. Debutoval v deň svojich 24. narodenín v marci 1974 proti NDR a okamžite sa stal nezameniteľnou súčasťou tímu, ktorý nespoznal horkosť porážky v 23 stretnutiach v rade za sebou.

Najslávnejšie chvíle zažili zverenci trénera Václava Ježka na európskom šampionáte 1976 v Juhoslávii, kde Československo vybojovalo senzačné zlato. Ondrušov prínos ocenili direktoriát turnaja aj novinári, ktorí ho zaradili do All-star tímu ME. V prestížnej ankete Zlatá lopta o najlepšieho európskeho futbalistu roka obsadila šieste miesto.

V tom čase sa o útočného stopéra Ondruša zaujímalo množstvo popredných západoeurópskych celkov, vtedajší režim však odchodom hráčov do cudziny neprial. "Chcel ma Bayern, už som mal na stole zmluvu. To isté Stuttgart, Mönchengladbach... Ale legálne to nešlo a o emigrácii som neuvažoval," povedal v jednom z rozhovorov.

Výborný hlavičkár zostal v Slovane Bratislava, kam prišiel už ako deväťročný a v ktorého drese si pripísal drvivú väčšinu zo svojich 226 prvoligových duelov a 38 gólov. Dvakrát sa tam radoval zo zisku majstrovského titulu, v roku 1974 zdvihol nad hlavu aj Československý pohár. Do zahraničia sa nakoniec dostal až v roku 1981, keď prestúpil do FC Bruggy, avšak príliš sa nepresadil. Neskôr pôsobil v nižších súťažiach vo Francúzsku a vo Švajčiarsku, kde sa usadil aj po ukončení hráčskej kariéry.

Pri futbale zostal absolvent Vysokej školy ekonomickej aj naďalej ako hráčsky manažér. Krátko bol prezidentom Slovana Bratislava, Slovensko zastupoval v jednej z komisií UEFA a v čase majstrovstiev sveta v Južnej Afrike pôsobil aj vo funkcii generálneho manažéra reprezentačného A-tímu. V ankete o najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia obsadil šieste miesto.

S francúzskou manželkou Florence má synov Tonyho a Lucasa.