KOMENTÁR V kríze poznáš fanúšika: Petra, sme s Tebou! V dobrom aj zlom
Slovenská lyžiarka Petra Vlhová Zdroj: Profimedia 
BRATISLAVA – Piatok, 19.1.2024. Ešte počas podvečerného žrebovania štartových čísel žiarila šťastím, mávala mase burácajúcich divákov a nemohla sa dočkať štartu Svetového pohára, ktorý sa do Jasnej vrátil po troch rokoch.
Strih – sobota 20. januára. Lyžiarske hviezdy od A po Z, ich tímy, fanúšikovia i novinári, všetci sa zhromaždili pod Chopkom, aby spolu zažili elektrizujúcu atmosféru, ktorú nám môže závidieť celý svet. 69 pretekárok, jedna Petra Vlhová, státisíce ľudí pred televíznymi obrazovkami a milión stupňov napätia.
Slováci zvládli organizáciu vrcholného svetového podujatia na jednotku s hviezdičkou. Všetko bolo pripravené tip-top, vskutku precízne a do posledného detailu. Nič nenasvedčovalo tomu, že už o pár desiatok minút budeme svedkami športovej tragédie.
Strih – 21. marec 2025. Keď Petra Vlhová v emotívnom príspevku na sociálnej sieti oznámila, že musela absolvovať ďalšiu operáciu kolena, nejeden fanúšik dlhodobo najlepšej slovenskej športovkyne prepadol skepse. Niet divu, veď od osudného pádu a zranenia v domácich pretekoch ubehlo už štrnásť mesiacov, ale návrat našej ikony stále v nedohľadne.
Skúsme sa aspoň na chvíľu vcítiť do kože čoskoro tridsaťročnej Liptáčky. Predstavme si, že viac ako dve dekády sa venujeme športu, umeniu, pilotovaniu boeingov alebo učiteľstvu na ZŠ, skrátka činnosti, ktorú milujeme telom i dušou, pretože ju nevnímame ako obyčajnú prácu či otravnú povinnosť, ale oveľa viac ako koníček, vášeň alebo poslanie, bez ktorého si už ani nevieme predstaviť každodenný život. Jeden z najkrajších pocitov, však?
Ale zrazu sa stane niečo zlé a váš svet sa otočí o 180 stupňov. Bum, hotovo, koniec. V jedinom okamihu je po všetkom. Už viac nie sme schopní vykonávať prácu, ktorú sme ešte včera alebo predvčerom považovali za samozrejmosť. Srdce i myseľ by chceli, ale telo je proti.
Smutná udalosť z onej januárovej soboty na prvý pohľad ani nemusela javiť známky fatálneho zranenia s rizikom dlhodobých následkov. Potvrdilo sa však, že zjazdové lyžovanie je síce krásny, ale nevyspytateľný šport. A taktiež veľmi nebezpečný.
Nanešťastie, problém s kolenom je ešte komplikovanejší než sa pôvodne predpokladalo. Uvedomme si, že ide o prvé vážne zranenie v kariére Petry Vlhovej. A teda úplne nová skúsenosť, s akou sa ešte nikdy nestretla. Ak ale má nejaká športovkyňa v sebe zakorenené morálno-vôľové vlastnosti potrebné k tomu, aby dokázala prekonávať zdanlivo privysoké prekážky a čeliť nepriazni osudu, tak je to naša snežná kráľovná.
Všetci vieme, že je obrovská bojovníčka a vôbec nepochybujme o tom, že sa nevzdá a aj naďalej sa bude snažiť vrátiť na svoju niekdajšiu úroveň. Rokmi sa z nej vykryštalizovala pravá šampiónka, ktorá vie celkom presne, čo je potrebné pre úspech. Chce to len viac času a trpezlivosti. Neprepadajme panike, snažme sa myslieť pozitívne. Nie je to veselé, ale ani stratené.
Každé vážne zranenie je športovou tragédiou, ale majme na pamäti fakt, že naše najhoršie životné etapy sú zároveň aj mimoriadnou príležitosťou. Prečo? Pretože práve ťažké časy sú našimi najlepšími učiteľmi. Aj majsterka sveta z Are 2019 si možno raz s odstupom rokov povie, že jej náročné obdobie paradoxne pomohlo.
Mnohí ľudia majú sklon vidieť príčiny vlastných problémov mimo seba. Petra je iná. Veď má byť po kom. Rodina Vlhovcov nepozná slovné spojenia "nedá sa", "nedokážem to" alebo "už nevládzem". Každý problém, každé trápenie sa ľahšie zvládne, keď máte podporu svojich najbližších, keď máte istotu, že sa môžete na nich spoľahnúť kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom. Petra Vlhová také šťastie má.
Neraz platí, že športovci sa po podobnom zranení vracajú ešte silnejší, než boli predtým. A to môže platiť aj pre slovenskú ikonu. Druhým dychom treba dodať, že kariérny úspech Petry Vlhovej je založený (aj) na nezlomnosti a schopnosti dosiahnuť i nemožné. Napriek polenám pod nohami. Koniec-koncov, skúsenosti z minulých sezón nám dajú za pravdu.
Len si spomeňme, akú energiu zvykla vyžarovať pred štartom pretekov. Sálala z nej sila a odolnosť, fyzická i mentálna. V štartovacej búdke pôsobila ako koncentrovaný a správne namotivovaný boxer, ktorý čaká na moment, kedy ho zavolajú do ringu. Nepohol sa jej ani sval na tvári a nedala na sebe vidieť ani náznak nervozity či pochybností.
Potom už len nahodila povestný pohľad zabijaka, poklepala si palice, zaborila ich do snehu a spustila sa dolu svahom, aby mohla celému svetu predviesť, ako krásne sa naučila tancovať medzi slalomovými bránami.
Príbeh o tom, ako nesmierne skromné a mimoriadne zarputilé dievča z Nízkych Tatier napriek chabým podmienkam a takmer neexistujúcej podpore zo strany národného zväzu či štátu, dobyje lyžiarsky svet a predčí aj súperky z alpských veľmocí, teda z úplne iného ekonomicko-sociálneho prostredia, už dnes pozná i chápe hádam celé Slovensko.
Už menej pochopiteľné sú negatívne komentáre, ktoré zaplavujú diskusie na sociálnych sieťach. Isteže, nehádžeme všetkých do jedného vreca, do debát sa zapájajú aj rozumní a slušní občania, ktorí vedia inteligentne formulovať svoje názory, neprejavujú frustráciu urážaním všetkých naokolo a želajú Petre skoré uzdravenie.
Víťazka veľkého krištáľového glóbusu z roku 2021 má silnú povahu, preto sme presvedčení, že agresívne či nenávistné príspevky dokáže odfiltrovať, prípadne vôbec si ich nevšímať. Majme však na zreteli, že nie všetci sú imúnni voči zlobe a sile (ne)rafinovaných intríg. Vážme slová, ktoré vypustíme do éteru.
Nenávisť, škodoradosť a neprajnosť nemalého percenta diskutujúcich zašli tak ďaleko, že slušnému človeku sa z niektorých komentárov na adresu (nielen) Petry Vlhovej musí obracať žalúdok. Naozaj sme ako spoločnosť klesli až tak hlboko, že jeden druhému želáme nešťastie? To je predsa absurdné, choré a nebezpečné.
Doráňaná Vlhová nás teraz potrebuje viac, ako kedykoľvek predtým. Buďme citliví, dobroprajní a empatickí. Nemajme potrebu za každú cenu vlastniť pravdu a komentovať niečo, o čom nemáme ani páru.
Že proces rekonvalescencie v tejto chvíli možno nemá práve najpozitívnejšie vyhliadky, neznamená, že nebude mať pozitívny výsledok. Vlhovej, ale i naša priaznivá energia môže byť dôležitým hnacím motorom na tŕnistej ceste k návratu.
Ruku na srdce, koľko peňazí ste boli ochotní staviť na slovenskú favoritku po prvom kole slalomu na zimných olympijských hrách v Pekingu? Nebudeme si klamať, mnohí z nás ani jeden deravý groš.
72-stotinová strata na vedúcu Lenu Dürrovú nebola veľká, ale ani malá. Petra však po nevydarenej jazde sama priznala, že potrebuje zmeniť svoj štýl, ktorým lyžuje prakticky celú kariéru. To sa ľahko povie, no ťažšie realizuje. Keďže jazdí silovo, na agresívnom snehu – ako bol napríklad ten v Číne – nebola dostatočne rýchla a brzdila. Musela teda kompletne prekopať spôsob, akým zdoláva pekinské brány.
Čas hral proti nej. Nemala dni a už vôbec nie týždne na rozsiahle analýzy, musela konať okamžite. Ani nie z večera na ráno, ale z hodiny na hodinu. Vedela, že iba tak má šancu na medailu, dupľom na vytúžené zlato.
Dnes už všetci vedia, že Petru neradno nikdy odpisovať. Nelson Mandela kedysi povedal, že všetko sa zdá nemožné, až kým to neurobíš. Nepochybujme o tom, že tak, ako dokázala zo šlamastiky vykľučkovať na olympiáde, môže to zopakovať aj teraz, ako sama priznala – v najhoršom období svojej kariéry.
Napokon, Vlhová nie je prvá a určite ani posledná lyžiarka, ktorej kariéru prerušil vážny pád. "Comeback" po dlhodobom zranení predstavuje pre športovcov jednu z najťažších skúšok počas ich aktívnej činnosti. Niektorí ho zvládajú pomerne dobre, iní horko-ťažko, v závislosti od závažnosti a dĺžky rekonvalescencie.
V histórii zjazdového lyžovania nájdeme hneď niekoľko mien, ktorým sa podarilo vrátiť na vrchol po vážnych operačných zákrokoch. Trebárs taká Lindsey Vonnová musela vynechať takmer celú sezónu 2013/2014 vrátane olympijských hier v Soči pre vážne zranenia kolena a holennej kosti, ktoré utrpela na svetovom šampionáte v Schladmingu.
Američanka ale nehodila flintu do žita, zaťala sa a už v druhých pretekoch po takmer ročnej pauze sa dočkala víťazstva. Dokonca získala dva malé krištáľové glóbusy.
Poznáme však aj opačné prípady, keď elitní športovci už nikdy viac nedosiahli také prenikavé a najmä konštantné výsledky, ako pred zranením. Ako príklad môžeme uviesť Slovinku Ilku Štuhecovú, špecialistku na rýchlostné disciplíny, ktorá si v októbri 2017 roztrhla predný krížny väz v ľavom kolene a prišla tak o ZOH v Pjongčangu. Aj keď sa neskôr dokázala vrátiť a zaznamenala aj niekoľko triumfov, na pôvodnú úroveň sa už nevyškriabala.
Až čas ukáže, kam sa zaradí Petra Vlhová. Samozrejme, každé zranenie je iné, každé telo reaguje odlišne. Zdravotné problémy kráľovnej slovenského lyžovania nemožno porovnávať s patáliami Lary Gutovej-Behramiovej, Aleksandera Aamodta Kildeho alebo čerstvo zranenej Federicy Brignoneovej. Je to podobné, ako keby sme pomiešali hrušky s jablkami a mandarínkami.
Spomínané príklady však môžu pre Petru slúžiť ako vzor, ako potrebné svetlo na konci tunela a nádej, že aj lyžiari po vážnych a dlhodobých zraneniach sú schopní sa vrátiť do svetovej špičky a dosahovať znovu fantastické výkony.
Vlhová len pred pár dňami oznámila prerušenie spolupráce s trénerom Maurom Pinim, ktorý pri nej stál od roku 2021. Aj keď túto správu mnohí fanúšikovia prijímali s nevôľou, keď sa hlbšie zamyslíme, ide o logické a pochopiteľné rozhodnutie, ktoré je správne pre obe strany. Z finančného i profesného hľadiska. Petra ušetrí nemalý balík peňazí, ktorý môže investovať do liečebného procesu, na druhej strane Mauro Pini dostal voľnú ruku a priestor, aby sa posunul niekam ďalej.
Za jeho služby pre Petru mu môžeme iba poďakovať, dosiahli spolu veľké veci. Samozrejme, zo všetkého najviac vyčnievajú malý krištáľový glóbus a olympijské zlato. Ktovie, komu by v čínskych mrazoch zahrali štátnu hymnu, keby trať druhého kola nestaval Mauro. Pripravil slalom viac do strán s pascami v závere. A viaceré súperky sa do nich chytili.
No nie všetko v živote sa dá merať peniazmi, medailami alebo trofejami. Sympatický Švajčiar mal na progrese jednej z najlepších lyžiarok všetkých čias nezmazateľný podiel. Príchodom Piniho sa zmenilo veľmi veľa vecí. Bol to on, kto vrátil Vlhovej úsmev na tvár, aj vďaka nemu sa opäť zamilovala do lyžovania. A to je oveľa viac ako pódiové umiestnenia, prize money či metále na krku.
Nie, takúto rozlúčku trénera so svojou zverenkou sme si nepredstavovali, no život musí ísť ďalej. Ich cesty sa nateraz rozišli, ale nikde nie je napísané, že sa v budúcnosti opäť nepretnú.
Na otázku, kedy a či vôbec sa Vlhová vráti do súťažného kolotoča, dnes nepoznáme odpoveď. Je pravda, že počas kariéry už zažila všelijaké situácie. S pozitívnym prístupom, bojovným duchom a s tými správnymi ľuďmi ich však vždy zvládla. Verme, že ani tentoraz tomu nebude inak.
Jedno je isté, Petre chýba lyžovanie a lyžovaniu chýba Petra. Aj keby sa ale už nikdy nepreháňala pomedzi slalomové brány, dosiahla také množstvo úspechov a priniesla nám toľko radosti, že má navždy garantované miesto vo VIPke nielen slovenského a svetového lyžovania, no najmä našich sŕdc.
Nielen v bežnom živote, ale aj vo svete športu platí, že skutočný fanúšik sa ukáže v ťažkých časoch, keď sa športovec nachádza na fyzickom i emočnom dne a potrebuje aspoň symbolickú podporu zvonku.
Vráťme slovenskej legende požičané a tak, ako nás ona roky rokúce nabíjala šťastím a hrdosťou, pomôžme jej teraz my a pošlime na Liptov obrovský balík s pozitívnou energiou.
Petra, sme s Tebou! V dobrom aj zlom...
- Autor: © Zoznam/ Patrik Seman
- Zdroj: Športky
