Ako šéf sa už narodil: Velikán československého hokeja sa preslávil ako skvelý hráč, rebel i búrlivák

Na archívnej fotografii asistent trénera Jihlavy Jaroslav Holík počas semifinále československej hokejovej ligy 1990/1991 HC Dukla Jihlava – VSŽ Košice Zdroj: Profimedia

PRAHA - Neúnavný bojovník a šéf kabíny, neskôr tvrdý a neústupný tréner Jaroslav Holík patril medzi veľké postavy českého hokeja.

Majster sveta z roku 1972 bol neodmysliteľne spätý s Duklou Jihlava, s ktorou získal sedem titulov ako hráč a ďalšie štyri ako tréner. Na prelome tisícročí navyše doviedol reprezentačnú dvadsiatku k dvom svetovým titulom. Ku koncu života trápili Holíka zdravotné problémy, dokonca prišiel o časť nohy. Zomrel 17. apríla 2015 vo veku 72 rokov.

Stredný útočník s veľkým akčným rádiom a nezdolnou fyzickou kondíciou sa preslávil nielen ako skvelý hráč, ale aj ako rebel a búrlivák. V posledných rokoch života patril k veľkým kritikom českého hokeja.

"Povedal by som, že to zodpovedá stavu nášho hokeja, to akurát novinári stále písali, že tam máme super hráčov, legendy. Všetci stále nadávajú na (trénera) Hadamczika, ale ten predsa hrá s tým, čo má, nezvýši kvalitu hráčov," povedal napríklad po nevydarenej olympiáde v Soči 2014.

Už ako hráč dával najavo svoj odpor ku komunistickému režimu, napríklad na MS 1969 v Štokholme si pred zápasom so Sovietskym zväzom s niekoľkými spoluhráčmi prelepil na drese izolepou hviezdu na štátnom znaku. "On bol v tréningu vždy vo všetkom prvý a počas zápasu, keď sa nedarilo a mančaft už rezignoval, všetkých zreval a prebudil. Ako šéf sa už narodil. V detstve som od neho dostával občas na búdku," povedal o ňom o necelé dva roky mladší brat a nemenej slávny hokejista Jiří.

Obaja súrodenci začínali s hokejom na rybníku v rodnom Havlíčkovom Brode, neskôr hájili farby tamojšej Iskry. V roku 1961 odišiel Jaroslav na vojnu do Dukly Jihlava, v ktorej nakoniec zostal až do konca kariéry. V preslávenom armádnom celku vytvoril s bratom a Janom Klapáčom elitný útok, ktorý Duklu doviedol k siedmim ligovým titulom. Ako vodca nastúpil počas 18 sezón v drese Jihlavy k 602 ligovým stretnutiam, v ktorých strelil 267 gólov.

Hráčska i trénerská legenda

Holíkova formácia sa presadila aj v reprezentácii, v ktorej Jaroslav vybojoval okrem slávneho triumfu na pražskom šampionáte v roku 1972 ešte dve strieborné a tri bronzové medaily z majstrovstiev sveta aj bronz z olympiády v Sappore 1972. Za národné mužstvo odohral v rokoch 1965 až 1976 celkovo 142 zápasov a zaznamenal 57 gólov.

Úspešnú kariéru ukončil hráč s prezývkou "Starý" v roku 1979 a vzápätí sa začal venovať trénovaniu, kde inde ako v Jihlave. Ako asistent Stanislava Neveselého sa v 80. rokoch podieľal na troch domácich tituloch, posledné víťazstvo Dukly v roku 1991 si už vychutnal ako prvý muž jihlavskej striedačky. Medzitým bol však kvôli emigrácii dcéry, niekdajšej šampiónky wimbledonskej juniorky, prepustený z armády.

Neskorší dlhoročný jihlavský zastupiteľ krátko pôsobil aj v Pardubiciach či Havlíčkovom Brode. V rokoch 1999 až 2003 bol hlavným koučom reprezentačnej dvadsiatky, ktorú ako doteraz jediný tréner v histórii doviedol až k zlatu z majstrovstiev sveta (2000 a 2001). Už na sklonku trénerskej kariéry začali Holíka trápiť rôzne zdravotné problémy, ktoré vyvrcholili v roku 2011, keď mu kvôli infekcii musela byť amputovaná časť ľavej nohy.

Zložité obdobie Holíkovi, ktorý bol držiteľom hlavnej ceny Českého klubu fair play, pomáhala prekonať rodina, ktorú vždy staval na prvé miesto. "Verím rodine a sebe," zveril sa pred časom otec dvojnásobného víťaza Stanleyho pohára Roberta alias Bobbyho.

Hokejové gény v sebe nesie aj Holíkov vnuk David Musil, syn Andrey (rodené Holíkovej) a bývalého hráča a súčasného skauta Edmontonu Oilers Františka Musila, ktorý dnes hrá za pardubické Dynamo.