Kde je filozofia, tam je cesta: Žilinčania si získali srdcia Slovenska a môžu vyletieť ešte vyššie

Radosť Žilinčanov zo streleného gólu počas semifinále proti Nitre Zdroj: TASR/Daniel Stehlík

Ondrej Herceg Športky

ŽILINA - Štyrikrát po sebe sa ocitli vo finále prvej ligy, dvakrát ho vyhrali. V druhej najvyššej súťaži dominovali až nevídaným spôsobom, najmä v sezóne 2023/24.

Žilinskí hokejisti sa minulý rok konečne dočkali a po finálovom triumfe 4:0 na zápasy proti Prešovu si zabezpečili miestenku do Tipos Extraligy. Lenže kto čakal, že vlčia svorka sa uspokojí len s obyčajným postupom a nálepkou mužstva v najvyššej súťaži, hrubo sa mýlil. Ctižiadostivosť celého klubu bola omnoho, omnoho vyššia než len potácanie sa v druhej polovici tabuľky a hranie o holé prežitie.

Ako prvý a určite správny a vydarený krok treba označiť angažovanie trénera Milana Bartoviča. Mladý, perspektívny, moderný a progresívny koučing, ktorý forsíroval od začiatku svojim zverencom, sa ukázal byť výborným rozhodnutím.

Žilinčania od prvých kôl nebojácne demonštrovali, že v lige nebudú iba do počtu a ich ambície budú na nováčika nevídane vysoké. Herný štýl pripomínal Milana Bartoviča v jeho najlepších rokoch. Rýchlosť, vysoké napádanie, tlak na súpera už v strednom pásme, žiadne ustupovanie, ale aktívna hra. V tomto smere si žilinské vedenie zaslúži palec hore za odvahu a dôveru, ktorú vložilo do rúk mladého trénera s potenciálom. On sa im odplatil zlatou (alebo bronzovou, ak chcete) mincou a je evidentné, že ešte zďaleka neskončil, ba naopak, jeho cesta sa prakticky iba začína.

Kde je jasná filozofia, tam sa jej všetko podriaďuje, Žilina nebola výnimkou. Bartovič od prvej chvíle vedel, čo a ako chce hrať, a veril systému, ktorý všepí svojmu tímu, a presne podľa toho si vybral aj letné posily. V mužstve nenastal húfny odchod prvoligových postupových hrdinov a v kádri ich zostalo hneď 12.

Slovenské jadro sa vystužilo návratom veterána Rastislava Deja, pri legionároch trafili do čierneho - najväčšou osobnosťou bol Nick Jones, ktorý pri uzávierke prestupov odišiel do Pardubíc, hoci pôvodne ani nechcel. Dostal však ponuku, akú mohol ťažko odmietnuť, a teraz sa pripravuje na finále proti Komete Brno.

Ak sa v minulej sezóne vravelo po nepodarenej základnej časti v Nitre o nadpláne počas cesty vyraďovacou časťou, Žilina zažila to isté. Pred sezónou nik nerátal s výhodou domáceho prostredia v play-off, ale pokorne a pomaly sa vlci prebojovali vyššie a vyššie. Obdivuhodne sa vrátili do série proti majstrovi, dotiahli z 1:3 na 3:3, dvakrát uspeli na jeho ľade a nechýbalo veľa, aby ho vyradili.

Môže byť pravdou, alebo aj nemusí, že semifinále Nitry so Žilinou bolo predčasným finále. Ak sa pozrieme na herné štýly oboch tímov, len veľmi ťažko uvidíme vo finále rýchlejší hokej ako medzi corgoňmi a vlkmi. Ba čo viac, sedemzápasové zápolenie bolo atraktívne nielen vďaka dynamickému prejavu na ľade. Nechýbali emócie - hráčov, trénerov, rozhodcov, fanúšikov.

Oba tímy sa do seba púšťali počas väčšiny prerušení, výnimkou nebol tlak a dobiedzanie do súperovho brankára, trash talk, plné štadióny. Presne tak, ako si hokejový priaznivec predstavuje vypätú a vábnu sériu v play-off. Žiadne jemnulinké rukavičky, ale tvrdý a neľútostný boj. Jediným mínusom bola neúčasť hosťujúcich fanklubov.

Nie nadarmo sa v hokejových kruhoch hovorilo, že séria Košíc so Zvolenom pôsobila oproti tej druhej ako 23. kolo extraligy niekedy v polovici decembra bez potrebnej emócie.

Nováčik, ktorý ani nebol nováčikom

Hokejová kultúra je v Žiline zakorenená a pamätníci nezabudli na neočakávanú jazdu v play-off 2006 zo šiesteho miesta. Vtedy ešte MSHK Žilina vyradil Nitru, víťaza základnej časti. Teraz sa naprieč ligou pripomínalo, že klub spod Dubňa ani nie je nováčikom, pretože v kádri mal mnoho bývalých extraligistov, ktorí vedeli, čo obnáša pôsobenie medzi ligovou elitou. Koniec-koncov, túto myšlienku vyslovil aj Vladimír Országh, tréner Banskej Bystrice, po vypadnutí so Žilinou.

Kým pri tímoch ako Detva či Humenné sa nedali očakávať žiadne zázraky, Žilina vzala návrat do extraligy za správny koniec špagátu. Seriózne, plnohodnotne a s vysokou ašpiráciou. Pritom pokorne a bez veľkohubých vyhlásení, čo dodáva ich úspešnej sezóne ešte príjemnejší punc, pretože herným prejavom si vyslúžili obdiv hokejovej verejnosti na Slovensku. Verme, že v ňom mienia pokračovať aj naďalej.

Isteže, na tvárach Žilinčanov bolo v utorok večer badať sklamanie, smútok, u niekoho možno aj slzy, ale aj potlesk nitrianskeho publika im musel potvrdiť, že v posledných ôsmich mesiacoch odviedli fantastickú prácu, na ktorú môžu nadviazať a už od dnešného dňa začať pracovať na tom, aby boli ešte lepší.

V tejto chvíli nemôže nik pochybovať, že v Žiline sa robí hokej na vysokej úrovni. Klubu nechýba jasná vízia, ciele, správni ľudia na svojich postoch, ošiaľ obecenstva podporený jarnou jazdou vo vyraďovačke. Milan Bartovič nemá v pláne odchádzať, pretože vie, že pod Dubňom má rozpracovaný projekt a je potrebné ho úspešne dokončiť na sto percent.

Kto mal pred začiatkom sezóny pochybnosti akéhokoľvek druhu, či bude Žilina dôstojným nováčikom, tak oni mu z fleku vytreli zrak. Nekompromisne, sebavedomo a bez zbytočných okolkov. Liga totiž už dávno nepatrí veľkej štvorke, ale je omnoho vyrovnanejšia a otvorenejšia než pred 15-20 rokmi, každý môže poraziť každého. Áno, táto veta znie ako otupené a otravné klišé, ale je pravdivá. A možno predbiehame, ale ak klub s vlkom na hrudi vydrží v nastolenom trende, nebude trúfalé skloňovať aj slovo titul.