KOMENTÁR Jeden víťaz, dvaja hrdinovia: Alcaraz a Sinner sú pobozkaní všetkými bohmi tenisu
Jannik Sinner a Carlos Alcaraz Zdroj: SITA/AP/Lindsey Wasson 
BRATISLAVA – Finále Roland Garros 2025 sa zapísalo do histórie nezmazateľným písmom. Ako najdlhšie trvajúci zápas o titul v dejinách turnaja. Ako prvé spoločné finále Carlosa Alcaraza a Jannika Sinnera. A ako dôkaz, že tenis je nielen nádherný šport, ale občas býva aj nesmierne krutý.
Prestížny antukový turnaj, ktorý sa začal emotívnym ceremoniálom venovanom Rafaelovi Nadalovi, pri ktorom neostalo ani jedno oko suché, a skončil sa záverečnou epickou bitkou dvoch najväčších favoritov, musel baviť úplne každého fanúšika tejto nádhernej hry.
Prvýkrát od roku 1984 sa vo finále mužskej aj ženskej dvojhry predstavili dvaja najlepší hráči a hráčky sveta. Už sobotný zápas o titul medzi Arynou Sabalenkovou a Coco Gauffovou rozhodne nenudil, no ani tí najväčší optimisti nepredpokladali, že o deň neskôr budeme svedkami najlepšieho stretnutia v aktuálnom roku a jedného z najstrhujúcejších päťseťákov všetkých čias.
Ani trochu nepreháňame, ak povieme, že tenisový triler v areáli pri Boulonskom lesíku ponúkol neopakovateľnú drámu, akú by nenapísal ani Alfred Hitchcock. Videli sme desiatky dychberúcich výmen a víťazných úderov, senzačné zvraty, zmŕtvychvstania, ale aj zlyhania a nečakané chyby. A na konci slzy šťastia i smútku.
Kým obaja finalisti sa 5 hodín a 29 minút starali o hromadu dramatických momentov, napätie, nervozitu a boj na ostrie noža, diváci na tribúnach parížskeho svätostánku vytvorili priam dokonalú atmosféru, ktorú bolo cítiť aj cez televízne obrazovky a na vzdialenosť tisícov kilometrov.
"Víťazstvo patrí najodolnejším" (v angličtine "Victory belongs to the most tenacious" alebo po francúzsky "La victoire appartient au plus opiniâtre") je známe motto, ktoré zdobí hlavnú tribúnu štadióna Philippea Chatriera a už neoddeliteľne patrí k histórii i filozofii parížskeho grandslamu.
Slogan French Open dokonale vystihuje druhý turnaj veľkej štvorky v kalendári. Tenis na antuke skrátka nie je šprint, ale maratón. Ak chcete zdvihnúť nad hlavu Pohár mušketierov, pripravte sa na dvojtýždňové peklo, nezľaknite sa krvi a potu, buďte vytrvalí, húževnatí, trpezliví a nezlomní. Iba tak máte šancu na triumf.
Bolo zrejmé, že po zápase jeden z protagonistov dosiahne najväčšie víťazstvo v doterajšej kariére, no a ten druhý utrpí najbolestivejšiu a najkrutejšiu prehru, akú si len dokážete predstaviť. Kým skalní Carlita i Jannika museli prežívať infarktové stavy, pre neutrálneho priaznivca tenisu to bolo finále, ktorému nechýbalo absolútne nič.
Kiežby bolo možné pohár rozkrojiť na polovicu alebo naň aspoň vygravírovať mená oboch tenistov. Pretože toto finále by si zaslúžilo dvoch šampiónov. Tak trochu pateticky môžeme skonštatovať, že Alcaraz v nedeľu zvíťazil, ale Sinner tiež neprehral.
Je paradoxom, že najlepší tenis sme videli až v "druhom polčase" zápasu a úplnou čerešničkou na torte bol rozhodujúci piaty set, azda najpútavejších 78 minút za dlhé roky.
Kým počas úvodných dvoch hodín obaja tenisoví mimozemšťania mierne zaostávali za svojou ideálnou výkonnosťou a napáchali až priveľké množstvo nevynútených chýb, s pribúdajúcim časom a napriek vyčerpávajúcim výmenám, išla krivka ich výkonnosti raketovo nahor. Ako Falcon 9 smerom do vesmíru.
Kto z koho? Prvý parížsky grandslam pre svetovú jednotku, alebo už druhý do rúk rodáka z El Palmaru? Potvrdí Alcaraz psychickú výhodu a zavŕši fenomenálny obrat z 0:2 na 3:2, alebo sa Sinner skonsoliduje a nájde späť zapatrošené sebavedomie? To boli najomieľanejšie otázky pred rozhodujúcim dejstvom.
Nemá cenu zapodievať sa tým, čo by sa dialo a ako by sa mohol vyvíjať tretí set, keby svetová jednotka na jeho začiatku potvrdila bleskový brejk a viedla už 2:0. Na keby sa nehrá. Dvojnásobný víťaz Australian Open sa presvedčil o nepísanom pravidle, že posledná loptička býva najťažšia, premrhal nádejné vedenie a nevyužil ani tri mečbaly. A tak prišiel trest.
Alcaraz ležal už na zemi a sinnerovský mrak pomaly plachtil ponad neho. Španielsky toreádor ale ukázal, že sa netreba nikdy vzdávať a že aj zo zdanlivo neriešiteľnej a bezvýchodiskovej situácie sa dá vykľučkovať ako víťaz. Je obdivuhodné, ako sa zaťal, že bojoval ako lev a neustále sa povzbudzoval, presne po stopách Rafaela Nadala a odtlačku jeho tenisky, ktorá bude už navždy súčasťou centrálneho kurtu na RG.
Po absolútne skvostnom, dychberúcom a nadpozemskom finále sa dvadsaťdvaročný tenisový drahokam zrútil od radosti na antuku. Ako dvojnásobný víťaz Roland Garros. Pred zrakom desiatok hviezd zo športového, hudobného či hereckého sveta. Získal pritom o jednu loptičku menej ako zdolaný Sinner – 192:193.
Talianovi síce ostali iba oči pre plač a od Gillesa Morettona a Andreho Agassiho si namiesto Pohára mušketierov prevzal nepopulárny strieborný tanier určený porazenému finalistovi, ale vzhľadom na jeho trojmesačnú absenciu a hlavne doterajšiu kariérnu bilanciu na antuke môže byť nadmieru spokojný. Ale to ocení asi až s odstupom času.
Históriu už nebude zaujímať to, že Sinner vyzeral celkovo počas oboch týždňov na kurte lepšie, istejšie a hlavne suverénnejšie ako Alcaraz, ten však svojho hlavného rivala vyškolil neúnavnou bojovnosťou a strojovou hrou v najdôležitejších momentoch zápasu, vďaka čomu sa v záverečnom supertajbrejku, prvom a jedinom na celom turnaji, prepracoval až k víťazstvu.
A keď už sme pri míľnikoch, pripomíname, že zázračný Španiel prvýkrát v kariére a na deviaty pokus otočil nepriaznivý vývoj z 0:2 na sety. Vybral si najvhodnejšiu možnú chvíľu. Zároveň je len tretím tenistom, komu sa podarilo vyhrať grandslamový titul, keď vo finále odvrátil mečbal.
Gaston Gaudio na Roland Garros 2004 proti Guillermovi Coriovi, aj Novak Djokovič pred šiestimi rokmi počas pamätnej wimbledonskej rozprávky a triumfe nad Rogerom Federerom, čelili dvom mečbalom. Alcaraz teraz dokonca hneď trom.
Ak chce Sinner v budúcnosti pomýšľať na víťazstvá na Roland Garros, potrebuje preskočiť už len jedinú, ale zato najťažšiu prekážku – Carlosa Alcaraza. Na tvrdom povrchu má mierne navrch starší z dvojice, ibaže hra na oranžovej drti je z celkom iného súdka.
Jannikov servis, podobne ako pred rokmi Federerov proti Nadalovi, stráca kvôli podmienkam na účinnosti, na druhej strane Carlito môže naplno využívať svoj fyzický fond a celodvorcový štýl tenisu, ktorým privádza súperov do stavu zúfalstva.
Galéria fotiek (4)
Jannik Sinner patrí k najlepšie podávajúcich hráčom na okruhu ATP Zdroj: SITA/AP/Lindsey WassonNa atraktivite ich vzájomného súperenia pridáva aj séria odlišností oboch hráčov. Alcaraz a Sinner sú jednoducho úplne rozdielni tenisti aj ľudia. Ako oheň a voda. Líšia sa herným štýlom, stavbou tela, povahou, mentalitou, vystupovaním na dvorci i mimo neho. Niečo ich spája, ale vo väčšine ukazovateľov sú na opačných póloch. A to je pre ich rivalitu i tenis celkovo len dobre.
A to sme si mnohí mysleli, alebo lepšie povedané, obávali sme sa, že už sa nikdy viac nedočkáme tenisovej rivality, ktorá by sa aspoň priblížila tomu, čo za sebou zanechali Roger Federer, Rafael Nadal a Novak Djokovič. Mýlili sme sa.
Azda nikto neopísal epochálne finále trefnejšie, než nemecká tlačová agentúra DPA: "Po finále French Open, ktoré sa zapísalo do histórie, sa okrem Carlosa Alcaraza objavil aj ďalší víťaz – mužský tenis. Objavili sa obavy, že po špeciálnej ére Rogera Federera, Rafaela Nadala a Novaka Djokoviča by mohlo nasledovať obdobie bezvýznamnosti. Ale päť hodín a 29 minút v nedeľu na Stade Roland Garros dokázalo, že boli neopodstatnené."
Je prakticky isté, že dvadsiate roky tohto storočia budú patriť víťazom posledných šiestich grandslamov. A možno nielen tie. Je iba na nich dvoch, ako dlho si udržia chuť a motiváciu a či budú schopní i ochotní, ak im to zdravie dovolí, obetovať tenisu všetko aj po dovŕšení tridsiatky, či dokonca ešte ďalej.
Zabudnime však na ďalekú budúcnosť a pozrime sa na to, čo nás čaká a neminie v najbližších týždňoch. Ani sa totiž nenazdáme a oranžovú farbu vystrieda zelená. Čo teda môžeme očakávať pred blížiacim sa Wimbledonom?
O tom, na ktorých dvoch tenistov budú v stávkových kanceláriách vypísané najnižšie kurzy, nemusíme vôbec polemizovať. Aj keď je pravdou, že na tráve platia celkom iné tenisové zákony, než na antuke, len sotva si vieme predstaviť, že by Alcaraz so Sinnerom na letnom grandslame v Londýne neprešli minimálne do semifinále.
Prvý menovaný má vo vrecku už dva wimledonské tituly, v obidvoch prípadoch na úkor Novaka Djokoviča, ten druhý síce ešte ani raz nehral vo finále, ale v talóne má zas všetky zbrane potrebné k tomu, aby bol úspešný aj na najrýchlejšom povrchu.
Zvlášť po tom, čo sme mali možnosť vidieť v parížskom epochálnom súboji, len málokto by nebral všetkými desiatimi, keby sme sa takto o mesiac dočkali finálového repete aj v metropole Anglicka. Ako Federer a Nadal v rokoch 2006 až 2008.
Medzi ďalších favoritov, ktorí majú reálne predpoklady na úspech, musíme zaradiť aj Novaka Djokoviča. Centrálny kurt v All England Clube je jeho milovaná obývačka a je úplne jedno, že má už tridsaťosem rokov, alebo na vlastné pomery priemernú formu a na konte jediný tohtosezónny titul.
Tenis na tráve je jednoducho celkom iný šport, odlišná disciplína. Na žiadnom inom turnaji totiž nehrajú takú zásadnú rolu skúsenosti. A tých má Nole na rozdávanie. Koniec-koncov, aj sám Srb priznal, že najlepšiu šancu na rekordné 25. grandslamové víťazstvo má práve na slávnom dvorci na Church Road.
Galéria fotiek (4)
Carlos Alcaraz a Novak Djokovič, finalisti Wimbledonu 2024 Zdroj: SITA/AP/Kirsty WigglesworthNechajme ale Wimbledon Wimbledonom, na prognózy pred trávnatým vrcholom roka bude ešte dosť priestoru. Dovtedy si vychutnajme dozvuky parížskeho finále, ktoré sa zapísalo do kroniky športu a ukázalo nám, že tenis je v správnych rukách.
Navyše, čo je ešte dôležitejšie, zápas o titul sa niesol vo vzácnom duchu fair play. Výmeny medzi svetovou jednotkou a dvojkou mali pravý náboj, hráči si na dvorci nič nedarovali, ale všetko sa odohralo v rámci najvyšších športových i ľudských štandardov.
O férovosti duelu svedčia aj viaceré situácie, keď hráči nezištne opravili čiarových rozhodcov a priznali súperovi bod pri tesných a sporných loptičkách, čo tiež dokazuje ich charakter a úctu, ktorú prechovávajú jeden k druhému.
Gentlemanské konanie Sinnera a Alcaraza je perfektnou ilustráciu toho, že ľudia by sa voči sebe mali správať s rešpektom, bez ohľadu na to, či hrajú na zaprášenom kurte kdesi za panelákom, alebo pred zrakom celého sveta vo finále grandslamu, v ktorom ide o najväčší titul a tučný mešec naplnený miliónmi dolárov.
Lepšie vzory pre deti sme si ani nemohli želať.
Jeden víťaz, dvaja hrdinovia.
- Autor: © Zoznam/ Patrik Seman
- Zdroj: Športky
