Sobota, 20. apríl 2024, meniny má Marcel, zajtra Ervín.

O nepoučiteľnom SFZ, urazených reprezentantoch a náročných divákoch

Martin Stocklasa a Martin Škrtel Zdroj: foto.mows.sk

BRATISLAVA - Kvalifikáciu o postup na majstrovstvá sveta 2014, ktoré sa budú konať v Brazílii, začala slovenská futbalová reprezentácia dvojzápasom v Litve a doma s Lichtenštajnskom. Zisk štyroch bodov sa niekomu máli, iní sú naopak spokojní.

Situácia v G-skupine bude s najväčšou pravdepodobnosťou dramatická až do posledného kola, zatiaľ si suverénne počínali iba Bosna a Hercegovina a Grécko, ktorí majú na konte po šesť bodov.

Úvodný domáci duel Slovenska v kvalifikácii síce znamenal trojbodový zisk, ale to bolo asi tak všetko, čo by mohlo potešiť hráčov, trénerov, funkcionárov, ale najmä fanúšikov.

Mimoriadne zle nastavená cenová politika vstupeniek spôsobila, že "antifutbalový" štadión na Pasienkoch bol opäť raz poloprázdny. A zvalovať to na neatraktívnosť súpera by bolo detinské. Pri troche chcenia, zručností či lepšom marketingu to mohlo vyzerať úplne inak. Oficiálny počet divákov napokon hlásateľ ani nezahlásil, až po stretnutí niekto z kompetentných oznámil, že cez turnikety prešlo 4200 divákov. Či je to pravda alebo oficiálne číslo, sa už nikto nedozvie. Aj takú podobu však má futbal na Slovensku v roku 2012.

Slovenský futbalový zväz je zrejme nepoučiteľný a v niektorých momentoch ako keby pokračoval v katastrofálnych chybách svojich predchodcov, kvôli ktorým sa z reprezentačných zápasov na domácej pôde stali skôr "nechcené deti", čo môže čiastočne platiť aj o samotných hráčoch. Samozrejme všetko začína od chýbajúceho reprezentatívneho štadióna, ale aj napriek tomu nepanuje v slovenskom futbalovom ovzduší atmosféra, akú si naopak užíva futbal v okolitých či podobne vyspelých krajinách.

SFZ si ešte za vlády Františka Laurinca prenajal štadión na Pasienkoch za slušné peniaze na dlhšie obdobie a tak je logické, že ho uprednostnil napríklad pred Žilinou, kde by musel za prenájom opäť zaplatiť. Toľko na vysvetlenie, prečo reprezentácia hrala a v najbližšom období aj bude hrávať domáce stretnutia v Bratislave.

To všetko spoločne prispieva k tomu, že tieto zápasy sa hrajú v akejsi negatívnej atmosfére a nezachránia to ani deti zo škôl, ktoré SFZ na poslednú chvíľu zrejme "nahnal" na tribúny. Na poloprázdnom štadióne je počuť každý výkrik hráča či trénera a samozrejme aj fanúšikov, ktorí si za 10-eurové vstupné prišli dať aspoň tradičnú "studenú klobásku a teplé pivo", keď už ich futbal príliš nepobavil alebo zo svojho miesta a špinavej sedačky poriadne nevideli na hráčov.

Po chudobnej výhre nad trpaslíkom z Lichtenštajnska sa viacero reprezentantov pri odchode z kabín nedokázalo ubrániť sklamaniu z takejto atmosféry a niektorí dokonca otvorene povedali, že sa ich to dotklo. Vladimír Weiss, Marek Sapara, Martin Škrtel, Dušan Kuciak či Marek Hamšík kritizovali "krikľúňov" na tribúnach a v podstate im priamo alebo nepriamo odkázali, aby radšej na zápasy Slovenska nechodili. Na druhej strane bol napríklad Martin Jakubko, ktorý nespokojnosť fanúšikov chápal.

Ako ďalej? Zaujímavý názor uverejnila stránka slovenských fanúšikov ultras.sk, kde neznámy autor článku pod názvom "Čo ste si napiekli, to si aj zjedzte" otvorene uviedol: "U funkcionárov SFZ a klubov sa zaužívalo moderné poňatie futbalu ako marketingového produktu a z tohto pohľadu má divák nárok vyjadriť nespokojnosť s tým, čo vidí. Divák nedostal produkt, za ktorý si zaplatil, tak to dal hlasno najavo. Otázkou je, či toto skutočne funkcionári chcú. Lebo je tu aj iná skupina fanúšikov. Tá, ktorá futbal neberie ako produkt, ale ako hru, ako niečo čím žije 24-hodín nonstop. Vidí v ňom emócie, a berie ho aj s negatívami ako je slabší výkon futbalistov. Práve túto skupinu SFZ systematicky vyháňa zo štadiónov, oháňajúc sa marketingovými poučkami nadiktovanými z UEFA resp. FIFA. Je na zamyslenie, čo považovať za hrubé nešportové správanie. Či odpálenie svetlice v hľadisku alebo to, že niekto od 3. minúty nadáva na vlastných hráčov. SFZ trestá kluby za vulgárne pokriky fanúšikov, pritom vulgarity jednotlivcov z krytých tribún na vlastných hráčov sú tolerované. Obhajovať nadávky v choráloch je dvojsečná zbraň, ale funkcionári by mali futbalových divákov začať brať ako subkultúru, kde sú určité veci viac tolerované ako v komfornej väčšinovej kultúre. Nikto nezakazuje hip-hoperom používať vulgarizmy v textoch, rovnako by sa malo v rozumnej miere prižmúriť oko aj pri futbalových fanúšikoch," konštatuje autor a dodáva: " SFZ dlhodobo ide proti tej časti fanúšikov, ktorú majú hráči najradšej. Mentalita ultras a fanklubov spočíva v neprestajnom fandení, bez ohľadu na výsledok. Práve takýchto fanúšikov by reprezenátcia v zápase proti Lichtenštajnsku potrebovala. Aby prehlušili kriklúňov z tribún.Komunita fanklubov je pripravená sa na tribúny vrátiť. Potrebujú ale vidieť gesto, ktoré im dokáže, že SFZ a funkcionári klubov ich nepovažujú za nepriateľov. SFZ nekriticky prijalo komerčný diktát UEFA. Funkcionári si ale musia uvedomiť, že západný model nebude u nás nikdy fungovať. My sa musíme pri zapĺňaní štadiónov vybrať vlastnou cestou, ktorá zohľadní to, že sa na našich trávnikoch nikdy nebude hrať futbal na úrovni anglickej či španielskej ligy, že tu nebudú behať hviezdy svetového formátu. Že nezaplníme každé kolo slovenské štadióny desaťtisícovými návštevami. Treba zobrať to čo je dobré a na tom stavať, nie ešte aj to pozitívne zavrhnúť. Alebo si choďte ďalej touto cestou, ale potom nevyplakávajte, že vám nikto na štadión nechodí a ak náhodou aj príde, tak si iba vybiť osobnú frustráciu na vlastných hráčoch."

Slovenský divák je aj nie je náročný. Samozrejme, každý by uvítal, aby sa na našich štadiónoch hral futbal ako v Premier League či Primera Divsión. To je však nereálne a preto majú Slováci pomyselnú hladinu kvality niekde inde. Nie je to tak dávno, čo boli štadióny na ligu a predovšetkým reprezentáciu krásne zaplnené. Nezabudnuteľné zápasy na vypredanom Tehelnom poli sú stále v mysliach slovenských fanúšikov. Na druhej strane je každému jasné, že súčasná kvalita slovenských futbalistov je niekde inde a tak má fanúšik skromnejšie nároky. Možno mu stačí prijateľnejšie vstupné odrážajúce aktuálnu realitu života na Slovensku, lepší výhľad na ihrisko, čistá sedačka na tribúne a hlavne reprezentanti, ktorí na ihrisku nechajú srdce, zabojujú o každú loptu, trenírky budú mať špinavé alebo zodrané od šmýkačiek a v každom zápase sa vydajú až do vyčerpania. Potom sa dočkajú nielen dobrého výsledku, ale aj aplauzu. A môžu si chodiť po diskotékach, vyvážať sa na luxusných autách, obliekať sa do najdrahších značiek a nechať si potetovať celé telo...žiaľ, teraz je to naopak.

Na záver ponúkame ešte jeden návrat k zápasu Slovensko - Lichtenštajnsko. A to prostredníctvom fotografií, ktoré si môžete pozrieť v bohatej galérii. Tu je malá "ochutnávka":